znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 188/04-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Jaroslava   Fekiača,   bytom   V.,   ktorou   namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Lučenci v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 188/02, predtým vedenom pod sp. zn. 12 C 66/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Jaroslava Fekiača   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2004 doručená   sťažnosť   JUDr.   Jaroslava   Fekiača,   bytom   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu v Lučenci (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 188/02, predtým vedenom pod sp. zn. 12 C 66/97.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   14.   októbra   1997   podal   okresnému   súdu   žalobu   o   určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy z tohto rozviazania pracovného pomeru   od 1.   decembra   1997   do   zaplatenia. Vec bola prijatá   pod   sp.   zn.   12   C 66/97. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 12 C 66/97 z 3. marca 2000 bolo určené, že výpoveď daná sťažovateľovi je neplatná. O náhrade ušlej mzdy z titulu neplatnej výpovede sa však začalo konať až 25. septembra 2002. Jednotlivé pojednávania vo veci sa konali 14. októbra 2002, 30. decembra 2002, 30. júna 2003, 18. júla 2003 a 1. augusta 2003. Vo veci bol pribratý znalec, ktorý 28. novembra 2002 predložil posudok a okresný súd 27. augusta 2003 vo veci vyhlásil rozsudok.

Porušenie   svojich   práv   a slobôd   vidí   sťažovateľ   v neodôvodnenom   nekonaní okresného súdu vo veci jeho náhrady mzdy. V tejto veci sa nekonalo od podania žaloby až do 12. septembra 2002, čím podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   66/97   a neskôr   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 188/02.

Sťažovateľ uviedol, že sa nemohol uchádzať o stomatologické zdravotné úkony, lebo za   tieto   si   pacient   pripláca,   nemal   možnosť   starať   sa   o vlastný   majetok,   čím   došlo k znehodnoteniu domu, v ktorom býva, pretože včas nevykonával údržbu a opravy, nemal peniaze na kúpu elektrického ohrievača teplej vody, nemohol si kupovať odbornú literatúru a na dlhú dobu bol vylúčený z kultúrnych a spoločenských podujatí.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Lučenci pri prejednávaní jeho právnej veci v konaní vedenom pod č.: 6 C 188/02 porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   sťažovateľovi...   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch sumou 360 000,- Sk. Porušovateľ základného ľudského práva a slobody je povinný priznanú nemajetkovú ujmu vyjadrenú   v peniazoch   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Okresný   súd   v Lučenci   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy,   ktoré   mu   v tomto konaní vzniknú.“II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodňovať.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. II. ÚS 26/95 uviedol, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Vo veci sp. zn. I. ÚS 10/98 ústavný súd uviedol, že k vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Sťažovateľ   v prílohe   predložil   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   6   C   188/02 z 27.   augusta   2003,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   29.   marca   2004   a vykonateľnosť 1.   apríla   2004.   Sťažnosť   ústavnému súdu   predložil   31.   mája 204,   teda   po   nadobudnutí právoplatnosti rozsudku okresného súdu, a tým aj po odstránení stavu právnej neistoty.

Ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   poskytuje   ochranu   označeným základným   právam   len   vtedy,   ak   bola   na   ústavnom   súde   uplatnená   v čase,   keď k namietanému porušeniu označených práv došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, III. ÚS 64/03).

Sťažovateľ sa teda ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   domáhal   až v čase, keď už k porušovaniu označených základných práv nemohlo dochádzať. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2004

III. ÚS 188/04

Odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka

1. Podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pripájam toto odlišné stanovisko k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 188/04 z 10. júna 2004 (ďalej len „ústavný súd“ a „uznesenie“) – ktorým bola odmietnutá ako zjavne   neopodstatnená   sťažnosť   JUDr.   Jaroslava   Fekiača   (ďalej   len   „sťažovateľ“) namietajúca   porušenie   práv   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp. v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Lučenci (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   188/02,   predtým   vedenom   pod sp.   zn.   12   C   66/97   –   lebo   nesúhlasím   s výrokom   označeného   uznesenia   a ani   s jeho odôvodnením.

2. Väčšina senátu odmietla sťažnosť s poukazom na predošlú judikatúru ústavného súdu   (ústavná   ochrana   označeným   právam   sa   poskytuje   do   odstránenia   stavu   právnej neistoty, to znamená do právoplatného skončenia veci) a v podstate preto, lebo rozsudok okresného   súdu   z 27.   augusta   2003   nadobudol   právoplatnosť   29. marca   2004,   avšak sťažovateľ predložil sťažnosť ústavnému súdu 31. mája 2004.

3. Z mojich odlišných stanovísk k uzneseniam ústavného súdu (ktoré sú označené napr. v odlišnom   stanovisku   k uzneseniu   sp.   zn. III.   ÚS   164/04,   pričom   na ne v týchto súvislostiach v podrobnostiach odkazujem) vyplýva, že právoplatné skončenie veci nie je rozhodujúce z hľadiska podania sťažnosti ústavnému súdu (ale len z hľadiska skončenia lehoty, ktorej primeranosť sa posudzuje) a sťažnosť možno podať v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde v lehote dvoch mesiacov od právoplatného skončenia veci.

4. Sťažnosť bola v tomto prípade podaná v lehote dvoch mesiacov od právoplatného skončenia veci sťažovateľa (posledný deň tejto lehoty pripadol na pondelok 31. mája 2004), podľa môjho názoru preto nie je zjavne neopodstatnená a jej odmietnutie v tomto štádiu konania sa mi javí byť predčasné.

Najskôr mali byť preskúmané ostatné zákonné náležitosti sťažnosti (vrátane spôsobu, akým si sťažovateľ chránil ním označené práva v konaní pred okresným súdom), sťažovateľ mal byť vyzvaný na odstránenie jej nedostatkov (nemá napr. právneho zástupcu) a až potom malo byť rozhodnuté o sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

V Košiciach 10. júna 2004