SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 187/2025-14
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Slovak Estate s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, zastúpenej Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Kupeckého 33, Košice, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/47/2023 z 29. júna 2023 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. marca 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím krajského súdu uvedenými v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté rozhodnutie spolu s uznesením Okresného súdu Martin č. k. 10C/13/2021-439 z 28. apríla 2023 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žiada aj náhradu trov konania o ústavnej sťažnosti.
II.
Skutkové východiská
2. Sťažovateľka vystupovala v civilnom sporovom konaní na okresnom súde ako žalobkyňa v 12. rade. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k viacerým nehnuteľnostiam (pozemky). Uznesením z 28. apríla 2023 okresný súd konanie podľa § 62 Civilného sporového poriadku (ďalej len,,CSP“) zastavil, keď zistil, že žalovaná neznáma vlastníčka, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, zomrela 27. marca 1938. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu.
3. Sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP. Namietala v ňom, že žalobcovia nemali legálnu možnosť domôcť sa uskutočnenia dodatočného dedičského konania po zomrelej žalovanej. Odkazovala na súdnu rozhodovaciu prax, ktorá podľa jej názoru preukazuje, že za neznámeho vlastníka možno považovať aj osobu, ktorá už nežije. Okresný súd a krajský súd sa mali dopustiť nesprávneho procesného postupu tým, že žalobcov nevyzvali na odstránenie vád žaloby a neoboznámili ich s okruhom dedičov konania, ktorí by mohli byť právnymi nástupcami žalovanej, hoc v predmetnej veci vykonali šetrenie na príslušnom matričnom úrade. Kritizovala aj kvalitu odôvodnenia napadnutého uznesenia.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Cdo/166/2023 z 28. novembra 2024 dovolanie sťažovateľky zamietol, keď po vecnom prieskume napadnutého uznesenia dospel k záveru, že okresný súd i krajský súd aplikovali správny procesný postup v súlade so zákonnými ustanoveniami, ich rozhodnutie je vecne a právne správne a dostatočne odôvodnené.
III.
Argumentácia sťažovateľky
5. Sťažovateľka sa nestotožňuje s odôvodnením v napadnutom uznesení krajského súdu, ktorý vylúčil v predmetnom prípade zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom. Z judikatúry najvyššieho súdu a krajského súdu a okresných súdov vyplýva, že zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom sa má vzťahovať nielen na prípady, ak ide o neznámeho vlastníka, ale tiež na prípady, ak ide o nezisteného právneho nástupcu ostatného pozemkovoknižného vlastníka. Namieta aj postup okresného súdu a krajského súdu, ktoré žalobcov nevyzvali na odstránenie vád žaloby a neoboznámili ich s okruhom dedičov konania, ktorí by mohli byť právnymi nástupcami žalovanej, hoc v predmetnej veci vykonali šetrenie na príslušnom matričnom úrade.
6. Krajský súd v napadnutom uznesení dostatočne neodôvodnil, prečo rozhodol v rozpore s judikatúrou najvyššieho súdu a krajských súdov, vec posúdil výlučne formálne, nezachoval a nedodržal nevyhnuté procesné postupy, čím odňal sťažovateľke možnosť konať pred nezávislým a nestranným súdom.
IV.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd podčiarkuje, že sťažovateľka ako nedovolené zásahy do svojich základných práv označila uznesenie krajského súdu a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Do sťažnostného petitu nepojala uznesenie najvyššieho súdu, ktorým bolo jej dovolanie zamietnuté. Aj z dôvodov ústavnej sťažnosti zrozumiteľne rezultuje kritika voči napadnutému uzneseniu krajského súdu v základnom konaní. Preto ústavný súd, rešpektujúc § 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pri predbežnom prerokovaní skúmal iba napadnuté uznesenie krajského súdu a postup, ktorý mu predchádzal.
8. Z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd nemá právomoc preskúmať ani napadnuté uznesenie krajského súdu a ani postup krajského súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia. Sťažovateľka totiž mala k dispozícii dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý aj podala a predniesla v ňom dôvody totožné s dôvodmi ústavnej sťažnosti. Na základe dovolania poskytol ochranu právam sťažovateľky najvyšší súd ako „iný súd“ v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy. Najvyšší súd o dovolaní rozhodol meritórne, čo vyplýva nielen z výroku jeho zamietajúceho uznesenia, ale aj z jeho odôvodnenia, v ktorom sa vecne vysporiadal s dovolacími dôvodmi sťažovateľky. Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorá ako zásah označuje postup a uznesenie krajského súdu preskúmané najvyšším súdom v dovolacom konaní, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie o nej.
9. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky prednesenými v sťažnostnom petite (zrušenie rozhodnutí, vrátenie veci na ďalšie konanie, náhrada trov).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2025
Robert Šorl
predseda senátu