znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 187/05-42

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   novembra   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. D. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 100/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 100/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   100/2003 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Okresný   súd   Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia MUDr. D.   B.   na   účet   advokátky   JUDr.   D.   H.,   K.,   vo   výške   6   252   Sk   (slovom šesťtisícdvestopäťdesiatdva slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti MUDr. D. B. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2005 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou JUDr. D. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní o žalobe sťažovateľa proti žalovanému v 1. rade Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a žalovanému v 2. rade Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   o zaplatenie   nemajetkovej   ujmy   v sume 200 000 Sk s prísl. vedenom pod sp. zn. 17 C 100/2003.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   doplnenej   podaním   z 28.   júla   2005   uviedol,   že 3. februára 2003 podal Okresnému súdu Bratislava I návrh na začatie konania o zaplatenie nemajetkovej   ujmy.   Okresný   súd   Bratislava   I vyslovil   svoju   miestnu   nepríslušnosť a postúpil spis na vybavenie okresnému súdu, ktorému bol doručený 20. októbra 2003. Okresný súd nesúhlasil s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“).   Rozhodnutie   najvyššieho   súdu   bolo okresnému súdu doručené 11. decembra 2003. Sťažovateľ viackrát urgoval okresný súd, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Okresný súd od podania žaloby do dnešného dňa nevytýčil žiaden termín pojednávania. Podľa názoru sťažovateľa sú zo strany okresného súdu spôsobované v danej veci zbytočné prieťahy.

Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnil sťažovateľ tým, že od podania návrhu do dnešného dňa je v stave právnej neistoty.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že v rámci konania vedeného pod sp. zn. 17 C 100/2003 okresný súd spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   v sťažnosti   doplnenej   podaním z 28. júla 2005 navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Konaním   Okresného   súdu   v Žiline   vedeným   pod   sp.   zn.   17   C   100/2003   bolo porušené základné právo MUDr. D. B. (...) zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 100/2003 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

MUDr. D. B. (...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000.000,- Sk (slovom jeden milión slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému   súdu   v Žiline   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   ustanovenej právnej   zástupkyni   JUDr.   D.   H.   za   zastupovanie   v konaní   pred   Ústavným   súdom   SR, vo výške 6 252,- Sk na účet (...) do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 3. júna 2005 uviedol, že okresný súd nesie zodpovednosť len za obdobie   od   predloženia   mu   spisu   po   rozhodnutí   najvyššieho   súdu   o otázke   miestnej príslušnosti,   t.   j.   od   16.   decembra   2003.   Okresný   súd   zistil   skutočnosť   významnú   pre posúdenie existencie   podmienok   konania, a to   zdravotný   stav sťažovateľa. Okresný   súd podal podnet Okresnému súdu Bratislava II na začatie konania na pozbavenie spôsobilosti sťažovateľa   na   právne   úkony.   Podľa   predsedu   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 100/2003 k prieťahom nedochádza.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 3. júna 2005 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní z 28. júla 2005 súhlasila tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   187/05-35   z 29.   septembra   2005   bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 200 000 Sk vedené na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 100/2003, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré po skutkovej a právnej stránke nie je zložité.

V rámci druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd nezistil také správanie účastníkov konania, ktorým by prispeli k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 17 C 100/2003 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 3. februára 2003 bola na Okresnom súde Bratislava I podaná žaloba, ktorej bola pridelená spisová značka 11 Ct/2/2003.

Dňa 1. júla 2003 bol žalobca Okresným súdom Bratislava I vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania.

Dňa 10. júla 2003 došla Okresnému súdu Bratislava I žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa   21.   augusta   2003   Okresný   súd   Bratislava   I postúpil   spis   na   vybavenie okresnému súdu.

Dňa 20. októbra 2003 bol spis doručený okresnému súdu pod sp. zn. 17 C/100/2003.Dňa 10. novembra 2003 bol spis doručený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o otázke miestnej príslušnosti pod sp. zn. Ndc 608/03, pretože okresný súd nesúhlasil s postúpením veci Okresným súdom Bratislava I.

Dňa 27. novembra 2003 najvyšší súd rozhodol, že miestne príslušným na prejednanie predmetnej právnej veci je okresný súd.

Dňa 11. decembra 2003 bol spis doručený okresnému súdu.Dňa   16.   decembra   2003   bolo   uznesenie   najvyššieho   súdu   doručované prostredníctvom okresného súdu účastníkom konania.

Dňa 7. januára 2004 došlo okresnému súdu podanie žalobcu sťažovateľa, ktorým zmenil petit žaloby (navrhuje priznať nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 000 Sk).

Dňa   10.   mája   2004   okresný   súd   podal   podnet   na   začatie   konania   o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu Okresnému súdu Bratislava II.

Dňa 8. júna 2004 žalobca zaslal okresnému súdu dôkaz o trestnom stíhaní Ing. M. – uznesenie sp. zn. ORP-51/OPP-V-2003.

Dňa 2. júla 2004 okresný súd žiadal Okresný súd Bratislava II o oznámenie, ako bol vybavený podnet na začatie konania o pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony.Dňa 2. augusta 2004 žalobca doplnil ďalší dôkaz do spisu okresného súdu.Z 3. augusta 2004 sa v spise nachádza úradný záznam, podľa ktorého okresný súd zisťoval telefonicky, či sa začalo na Okresnom súde Bratislava II konanie o spôsobilosti na právne úkony žalobcu. Podľa zistenia sa vo veci ešte nezačalo konať.

Dňa 17. augusta 2004 Okresný súd Bratislava II požiadal okresný súd o zaslanie znaleckého   posudku   na   posúdenie   dôvodnosti   začatia   konania   o spôsobilosti   na   právne úkony žalobcu.

Dňa   8.   septembra   2004   okresný   súd   oznámil   Okresnému   súdu   Bratislava   II, že znalecký posudok sa nenachádza v spise okresného súdu sp. zn. 17 C 100/2003, ale je potrebné   ho   vyžiadať   od   Okresného   úradu   justičnej   polície   Policajného   zboru   v M. ČVS: OUJP-67-2002.

Dňa 13. októbra 2004 bola na okresnom súde podaná žiadosť žalobcu o odstránenie prieťahov v konaní sp. zn. 17 C 100/2003.

Dňa 24. novembra 2004 okresný súd urgoval Okresný súd Bratislava II ohľadne oznámenia,   v akom   štádiu   sa   nachádza   konanie   vo   veci   podnetu   na   začatie   konania o pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony.

Zo   7.   januára   2005   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam,   že   telefonicky   bolo zisťované,   v akom   štádiu   sa   nachádza   konanie   vo   veci   podnetu   na   začatie   konania o pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony. Bolo zistené, že vo veci ešte nie je rozhodnuté.

Dňa 12. januára 2005 žalobca požiadal o vyhotovenie kópie zo spisu.Dňa 13. januára 2005 žalobca upozornil okresný súd na prieťahy v konaní.Dňa 28. januára 2005 predseda okresného súdu požiadal predsedníčku Okresného súdu Bratislava II o podanie informácie, v akom štádiu sa nachádza konanie o pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony, vzhľadom na to, že žalobca je účastníkom konania na okresnom súde aspoň v 20 veciach, ide o niekoľkoročné kauzy, žalobca podal sťažnosti ústavnému súdu, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, verejnému ochrancovi práv   a v trestnom   konaní   bol   vyhotovený   znalecký   posudok,   podľa   ktorého   by   žalobca nemal   niesť   zodpovednosť   za   svoje   činy.   Predseda   okresného   súdu   žiadal   zaslať rozhodnutie   súdu   s oznámením   opatrovníka,   ktorý   bude   oprávnený   zastupovať   žalobcu v súdnom konaní, aby bolo možné vo veci ďalej konať, alebo ak vec nie je ukončená, žiadal zaslať rozhodnutie o začatí konania za účelom rozhodnutia o ďalšom procesnom postupe v konaní sp. zn. 17 C 100/2003 (prerušenie konania).

Dňa 23. februára 2005 žalobca požiadal o vyhotovenie kópie zo spisu.Dňa 16. februára 2005 požiadal žalobca okresný súd, aby konal bez prieťahov.Dňa 15. apríla 2005 predseda okresného súdu opäť žiadal predsedníčku Okresného súdu Bratislava II o oznámenie stavu konania o pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony.

Dňa 9. júna 2005 došiel okresnému súdu list Okresného súdu Bratislava II, v ktorom sa uvádza, že bolo začaté konanie o pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony pod sp. zn. Ps 12/04.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   v preskúmavanom   konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 100/2003 vo veci nekonal tak, ako mu to prikazuje procesná úprava (Občiansky súdny poriadok), a to v čase od 16. decembra 2003 (doručenie uznesenia najvyššieho súdu o miestnej   príslušnosti)   do   26.   apríla   2005   (podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu),   teda v trvaní 16 mesiacov.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd mohol využiť postup podľa ustanovení § 29 ods. 2, § 107 a § 109 Občianskeho súdneho poriadku. Na vzniknutú situáciu, ktorá mu bola známa,   nereagoval   možnými   zákonnými   prostriedkami,   ale   nečinnosťou,   ktorá   má za následok porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 100/2003 prikázal konať.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnil   tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 100/2003 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho práva porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na spôsob, akým vznikli zbytočné prieťahy v konaní, a najmä na to, že došlo k závažnej prekážke v konaní, ktorú nezapríčinil vo veci konajúci okresný súd, ale tento na jej vznik nereagoval zákonnými prostriedkami, ale nečinnosťou, čo je ústavne neospravedlniteľné, ústavný súd považuje za dostatočné vyslovenie porušenia označených práv a vydanie príkazu na pokračovanie v konaní (bod 2 výroku nálezu).

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady, napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií predstavujú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby 5 002 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa. Keďže sťažovateľ je platcom DPH, trovy právneho zastúpenia vrátane 19 % DPH predstavujú 6 252 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

K nálezu sa pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2005