SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 186/2014-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Dočárom, Advokátska kancelária, Martina Rázusa 23/A, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 51/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra 2013 doručená sťažnosť M. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „Okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 51/2012.
Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania na strane navrhovateľa vo veci návrhu na zapretie otcovstva podaného 1. februára 2012 na okresnom súde.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, poukazujúc na chronologický prehľad jednotlivých úkonov konania, že okresný súd v jej veci nekoná plynule bez zbytočných prieťahov.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka vyjadruje názor, že postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej označených práv.
Sťažovateľka uvádza, že ochranu svojich práv uplatnila aj prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej 7. augusta 2013 predsedovi okresného súdu, na ktorú však podľa tvrdenia sťažovateľky nedostala žiadnu odpoveď.
Sťažovateľka preto v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 51/2012, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z vyžiadaného spisového materiálu a na základe súčinnosti poskytnutej zo strany okresného súdu zistil ústavný súd tieto skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci sťažovateľky:
Návrh na zapretie otcovstva bol okresnému súdu doručený 1. februára 2012, keď následne okresný súd 8. marca 2012 ustanovil maloletému dieťaťu pre účely vedeného konania kolízneho opatrovníka a 24. mája 2012 požiadal Českú republiku (ďalej len „ČR“) podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností vo veciach občianskych a obchodných v členských štátoch o doručenie písomnosti (výzvy na predloženie vyjadrenia k podanému návrhu) odporcovi ako občanovi ČR. Kompetentný orgán ČR okresnému súdu 23. júla 2012 oznámil, že doručenie písomnosti odporcovi zrealizoval, odporca však na predmetnú výzvu nereagoval.
Sťažovateľka 23. januára 2013 okresný súd žiadala, aby vo veci konal. Okresný súd v auguste 2013 určil termín pojednávania na 13. december 2013, ktorý však zrušil, a nový termín pojednávania určil na 5. máj 2014. Dňa 23. januára 2014 okresný súd súčasne požiadal kompetentný orgán ČR o doručenie písomnosti odporcovi (predvolania na pojednávanie), ako aj o vykonanie dôkazu (výsluch odporcu) tak, aby bol zrealizovaný do určeného termínu pojednávania (5. mája 2014).
Sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu 7. augusta 2013 posúdil predseda konajúceho súdu ako dôvodnú a upovedomil sťažovateľku o prijatí opatrení na zabezpečenie plynulosti konania (písomnosť obsahujúcu vybavenie sťažnosti doručoval okresný súd právnemu zástupcovi sťažovateľky, ktorý však zásielku v odbernej lehote neprevzal a táto sa vrátila okresnému súdu 30. októbra 2013).
Je nesporné, že napadnuté konanie dosiaľ neprebiehalo v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov, keďže posudzované konanie je poznačené obdobím nečinnosti, keď okresný súd nekonal bez existencie zákonnej prekážky – ide o obdobie celého roka 2013. Na druhej strane však treba poukázať na skutočnosť, že po uplatnení sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu okresný súd obnovil narušenú plynulosť konania a určil termín pojednávania (5. máj 2014), samozrejme, s patričným časovým odstupom vzhľadom na prítomnosť cudzieho prvku v konaní a s tým spojenou časovou náročnosťou realizácie úkonov cezhraničnej spolupráce.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľka predsedovi okresného súdu adresovala, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení sťažnosti okresný súd pristúpil k realizácii relevantných úkonov nevyhnutých na meritórne prerokovanie veci sťažovateľky.
V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie ochrany označeným právam sťažovateľky, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, respektíve neviedli k náprave.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už nezaoberal.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky nie je prekážkou, ktorá by jej bránila, v budúcnosti obrátiť sa na ústavný súd s novou sťažnosťou, ak by v posudzovanom konaní dochádzalo k ďalším zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2014