znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 186/08-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   L.,   Ž.,   toho   času   v Ústave   na   výkon   trestu   odňatia slobody   I.,   vo   veci   namietaného   porušenia   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. SA-8 C 205/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. L. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2008 doručená sťažnosť P. L., Ž., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody I. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. SA-8 C 205/04.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti argumentuje takto: „Ja, sťažovateľ som sa podaným návrhom zo dňa 25.11.2002 podanom na Okresnom súde v Nitre domáhal, aby súd začal konanie na ochranu osobnosti proti Ľ. A., bytom Š. Konanie sa na OS Nitra prejednávalo pod zn. 11 Nc 3735/03-6.

Následne   bola   vec   odstúpená   na   OS   –   Šaľa.   Okresný   Súd   v Šali   však   vyjadril nesúhlas   s postúpením   veci   vedenej   na   tomto   súde   sp.zn.   8C   74/04,   8C   205/04   Preto o nesúhlase OS-Šala rozhodol Krajský súd v Nitre a uznesením zo dňa 30.4.2004 zn. 5 Nc C 11/04-18 rozhodol, že nesúhlas OS Šaľa je dôvodný a príslušným súdom je OS- Nitra. Na OS – Nitra sa návrh prejednával pod zn. 15C 194/03 a 18C 184/04-25.

Následne sa vec odstúpila na Okresný Súd v Galante kde sa prejednáva pod zn. SA 8C 205/04-51

Keďže od podania návrhu – prvého dňa 25.11.2002 a druhého takého istého dňa 22.10.2003   prešlo   už   5   rokov   a zatial   nebolo   vo   veci   spravené   ani   len   jedno   jediné verejné/hlavné   pojednávanie,   sťažovateľ   podal   sťažnosť   predsedovi   Okresného   súdu v Galante sťažnosť na prieťahy v konaní.

Odpoveďou zo dňa 11.12.2007 spr. 1523/2007 predsednička OS-Galanta oznámila sťažovateľovi, že žiadne prieťahy v konaní nevidí.“

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že „Zoberúc   do   úvahy   celú   dĺžku   konania   pričom doposiaľ nebola vec právoplatne ukončená a to, že ja som sa o prieťahy ničím nepričinil, tak jednoznačne došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a z týchto dôvodov aj namietam porušenie svojho práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.

Opierajúc   sa   o uvedenú   argumentáciu,   sťažovateľ   navrhuje   ústavnému   súdu, aby vo veci takto rozhodol:

„Okresný   súd   Galanta   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   SA-8C   205/2004   pomalým konaním /postupom porušil právo P. L., bytom Ž. okr. N. – t.č. v ÚVTOS v I. na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Porušovatel práva je povinný zaplatiť sťažovateľovi spravodlivé zadosťučinenie vo výške 200 000,-Sk z titulu nemajetkovej ujmy, trovy právneho zastúpenia a trovy konania, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

  V závere sťažnosti požiadal sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom, čo odôvodňuje svojimi majetkovými a zárobkovými pomermi.

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných   práv   alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V zmysle   judikatúry   ústavného   súdu   za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že z obsahového hľadiska sťažnosť charakterizuje jej nekvalifikovanosť a z toho vyplývajúce nedostatky z hľadiska jednoznačného   označenia   namietaných   základných   práv.   Sťažovateľ   v petite   sťažnosti označil ako porušené právo   „právo na spravodlivý súdny proces zaručený čl. 6 ods. 1 Dohovoru“, v odôvodnení   svojej   sťažnosti   sa   však   výslovne   zmieňuje   o prieťahoch v predmetnom   súdnom   konaní.   Ústavný   súd   tento   nedostatok   sťažnosti   preklenul prostredníctvom jej odôvodnenia, z ktorého vyvodil ako určujúcu námietku porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

  Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a tým   aj   porušenia   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a podľa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 252/05).

Ústavný súd preskúmal spisový materiál týkajúci sa prerokúvanej veci a zistil, že vo vzťahu k predmetu konania, ktorým je žaloba o ochranu osobnosti, nemožno danú vec hodnotiť po právnej stránke ako zložitú, v rámci predmetného konania dosiaľ okresný súd nezačal   s vykonávaním   dokazovania   (ktoré   v podstate   závisí   od   výsledkov   vedených súvisiacich trestných konaní), nemožno preto v tomto prípade hodnotiť skutkovú zložitosť veci.

V správaní sťažovateľa ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by mali za následok spomalenie postupu konania, sťažovateľ bol v konaní aktívny a na výzvy súdu reagoval v primeraných   lehotách.   Nemožno   však   opomenúť   skutočnosť,   že   sťažovateľ   podal okresnému   súdu   16.   apríla   2008   podanie   označené   ako „úprava   žalobného   návrhu“, v ktorom   adresuje   okresnému   súdu   nové   skutočnosti,   ktoré   bude   musieť   okresný   súd pri prerokúvaní veci v rámci dokazovania preveriť, čo sa v konečnom dôsledku premietne na predĺžení doterajšieho konania.

Podľa zistení ústavného súdu po postúpení veci okresnému súdu pri prerokovávaní a rozhodovaní   o žalobe   sťažovateľa   v predmetnom   konaní,   resp.   pri   vykonávaní   s nimi súvisiacich úkonov postupoval tento plynulo bez zbytočných prieťahov.

Uznesením   okresného   súdu   z 3.   mája   2006   bolo   predmetné   konanie   prerušené z dôvodu   podľa   ustanovenia   §   109   ods.   2   písm.   c)   Občianskeho   súdneho   poriadku (prebiehajúce trestné konania vedené proti osobe sťažovateľa, v ktorom sa riešili otázky významné   pre   rozhodnutie   o žalobe   sťažovateľa).   Prerušenie   konania,   kým   nedôjde k odpadnutiu   prekážky   postupom   predvídaným   zákonom,   znamená,   že   sa   nemôžu v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov (účastníka). Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku   existencie   zákonnej   prekážky   jeho   postupu,   tak   ako   to   je   v danom   prípade, neposudzuje   ako   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   (napr.   II.   ÚS   3/00,   I. ÚS   78/02, III. ÚS 42/02).

Z uvedených   dôvodov   posúdil   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   ako   zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol a ďalšími súvisiacimi   návrhmi sťažovateľa sa už ďalej nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2008