znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 186/05-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť L. M., bytom R., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. M. B., P., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Ružomberok   č.   k. 2 T 28/04-669 z 13. apríla 2005 a uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 Tpo 242/03 zo 14. januára 2004 a sp. zn. 2 To 271/04 z 23. júna 2004, a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosť   L.   M.   v časti,   ktorou   namieta   porušenie   svojich   práv   uznesením Okresného   súdu   Ružomberok   č.   k.   2   T   28/04-669   z 13.   apríla   2005, o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

2. Sťažnosť L. M. vo zvyšnej časti o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2005 doručená sťažnosť L. M., bytom R., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného ním zvoleným advokátom JUDr. M. B., P., doplnená na základe výzvy ústavného súdu podaním   doručeným   ústavnému   súdu   8.   júna   2005,   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 T 28/04-669 z 13. apríla 2005 a uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tpo 242/03 zo 14. januára 2004 a sp. zn. 2 To 271/04 z 23. júna 2004.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 22. apríla 2005 sťažovateľ v návrhu výroku rozhodnutia   ústavného   súdu   (petite)   neuviedol,   ktorými   rozhodnutiami   boli   podľa   jeho mienky   porušené   jeho   ním   označené   práva.   Preto   ho   ústavný   súd   vyzval,   aby   tento nedostatok   jeho   sťažnosti   odstránil.   Na   výzvu   ústavného   súdu   sťažovateľ   reagoval prostredníctvom   svojho   advokáta   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   8.   júna   2005, v ktorom   uviedol   upresnený   návrh   výroku   rozhodnutia   ústavného   súdu   nasledovného znenia:

„Uzneseniami Okresného súdu v Ružomberku spis. zn. 2 T 28/04 a Krajského súdu v Žiline spis. zn. 2 Tpo 242/03 a 2 To 271/04 základné právo L. M. zakotvené v čl. 17 ods. 1 –   na   zaručenie   osobnej   slobody,   ods.   2   –   na   pozbavenie   slobody   inak   ako   z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon Ústavy SR a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   v súvislosti   s postupom   pri   rozhodovaní   a prieťahmi   pri vybavovaní žiadostí o prepustenie z väzby, ktorými bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2/ Ústavy SR porušené bolo. Ústavný súd SR priznáva L. M. primerané zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 150.000,- Sk.

L. M. sa priznávajú podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., trovy konania vo výške 6 307,- Sk, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci – prevzatie veci, podnet na začatie konania po 2 500,- Sk, dvakrát paušálna suma náhrad po 150,- Sk spolu 5 300,- Sk plus 19 % DPH 1 007,- Sk, celkom 6 307,-Sk, ktoré je povinný porušovateľ práva poukázať na účet právneho zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný   súd   vychádzal   pri   rozhodovaní   o prijateľnosti   sťažnosti   z uvedeného upresneného petitu, pričom obe sťažovateľove podania považoval za jedinú sťažnosť. Podľa §   20 ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je ústavný súd viazaný návrhom na   začatie   konania.   Viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania,   v danom prípade sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy, sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia ústavného súdu, ktorý môže konať a rozhodnúť iba o tom, čoho sa sťažovateľ v návrhu výroku   rozhodnutia   domáha.   Ostatné   časti   sťažnosti   považuje   ústavný   súd   za   súčasť argumentácie.

Sťažovateľ označil obe svoje podania ako „podnet“. Podnet ako druh návrhu na začatie konania pred ústavným súdom bol zrušený ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. Ústavný súd posúdil podania sťažovateľa podľa ich obsahu ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy.

Porušenie svojich označených práv vidí sťažovateľ v nasledovnom, ním opísanom a z príloh sťažnosti čiastočne vyplývajúcom skutkovom stave.

Sťažovateľ je trestne stíhaný pre trestný čin „týranie blízkej osoby a zverenej osoby“ podľa   § 215 ods.   1 písm. a) a e) a ods.   2 písm. d)   Trestného zákona a pre trestný   čin „vydieranie“ podľa § 235 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Pre uvedené trestné činy bol rozsudkom okresného súdu č. k. 2 T 28/04-577 zo 4. októbra 2004 uznaný vinným. Tento   rozsudok   na   základe   odvolania   sťažovateľa   krajský   súd   uznesením   sp.   zn. 2 To 466/04 z 8. decembra 2004 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Do   väzby   bol   sťažovateľ   vzatý   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   56/03 z 29. novembra 2003 z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom napadol tri uznesenia týkajúce sa jeho väzby, a to uznesenie okresného súdu č. k. 2 T 28/04-669 z 13. apríla 2005, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu; uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 242/03 zo 14. januára 2004, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 56/2003 z 29. novembra 2003, ktorým bol sťažovateľ vzatý do väzby;   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   2   To   271/04   z 23.   júna   2004,   ktorým   bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. 2 T 28/04-465 zo 4. marca 2004 o zamietnutí sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 zákona o ústavnom   súde.   Skúmal pritom, či   má na jej prerokovanie právomoc,   či sťažnosť má náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná   niekým   zjavne   neoprávneným   alebo   oneskorene,   ako   i to,   či   nie   je   zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   vo   svojich   rozhodnutiach   opakovane   konštatoval,   že   „Ústavný   súd Slovenskej   republiky   zásadne   nie   je   oprávnený   prijať   sťažnosť   na   ďalšie   konanie,   ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   má   aj   zákonom   vymedzenú   právomoc   konať   o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   vyjadrený   v čl.   127   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky ako princíp subsidiarity“ (II. ÚS 130/02).

Podľa § 74 ods. 1 Trestného poriadku je proti rozhodnutiu okresného súdu o väzbe, teda aj o žiadosti o prepustenie z väzby prípustná sťažnosť, o ktorej podľa § 147 Trestného poriadku rozhoduje krajský súd. Uznesenie okresného súdu č. k. 2 T 28/04-669 z 13. apríla 2005 je rozhodnutím, proti ktorému je prípustná sťažnosť, čo podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu na jeho preskúmanie, lebo existuje iný súd,   kde sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojich práv, ktorých porušenie namieta.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Ústavný súd dopytom na príslušných súdoch zistil, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 242/03 zo 14. januára 2004 bolo sťažovateľovi doručené 22. januára 2004 a uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   2   To   271/04   z 23.   júna   2004   mu   bolo   doručené 2. augusta 2004. Od právoplatnosti oboch uvedených uznesení do 20. apríla 2005 (dátum uvádzaný   na   sťažnosti)   uplynuli   viac   ako   dva   mesiace,   a preto   je   sťažnosť   v časti namietajúcej   porušenie   sťažovateľových   práv   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 2 Tpo 242/03   zo   14.   januára   2004   a   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   2   To   271/04 z 23. júna 2004 podaná oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005