znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 186/04-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   novembra   2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť Jána Lacha, bytom M., Jany Lachovej, bytom M., a Dany Malej, bytom M., zastúpených advokátom JUDr. D. T., Advokátska kancelária, B., ktorou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-9 C 274/92, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Jána Lacha, Jany Lachovej a Dany Malej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislave III pod sp. zn. V-2-9 C 274/92   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-9 C 274/92 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Jánovi Lachovi   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Jane Lachovej   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Dane   Malej   p   r   i   z   n   á   v   a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   nahradiť Jánovi Lachovi, Jane Lachovej   a Dane   Malej   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   22   032   Sk   (slovom dvadsaťdvatisíctridsaťdva slovenských korún) na účet advokáta JUDr. D. T., Advokátska kancelária, B., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7.   Sťažnosti   Jána   Lacha,   Jany   Lachovej   a Dany   Malej   vo   zvyšnej   časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2004 doručená sťažnosť, ktorá bola doplnená 20. mája 2004, Jána Lacha, bytom M. (ďalej aj „sťažovateľ“),   Jany   Lachovej,   bytom   M.,   a Dany   Malej,   bytom   M.   (ďalej   len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. D. T., Advokátska kancelária, B., ktorou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2-9 C 274/92.

Sťažovatelia   uviedli,   že   10.   októbra   1993   podali   návrh   proti   Ing.   Z.   P.   a spol. na vydanie nehnuteľnosti a iné, ktorý podaním z 24. apríla 1998 rozšírili. Bývalý Okresný súd   Bratislava   –   vidiek   vo   veci   vykonal   pojednávanie   27.   novembra   1992   a potom   aj v nasledujúcich rokoch a rozhodnutím zo 7. júna 1995 sp. zn. 9 C 274/92 návrhu vyhovel. Na   základe   odvolania   žalovaných   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) uznesením sp. zn. 13 Co 183/96 z 31. júla 1996 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.   Po   zániku   Okresného   súdu   Bratislava   –   vidiek   prešla   vec   na   Okresný   súd Bratislava III, ktorý vo veci vykonal pojednávania 16. apríla 1998, 30. apríla 1998, 21. mája 1998, 5. mája 2001, 26. júna 2002, 9. októbra 2002 a 25. novembra 2002. Pojednávanie stanovené na 22. január 2003 bolo zrušené pre zmenu rozvrhu práce.

Sťažovatelia   prostredníctvom   svojho   zástupcu   viackrát   urgovali   vytýčenie pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III aj krajskom súde, avšak bez náležitej odozvy. Podľa ich názoru Okresný súd Bratislava III svojím postupom vo veci porušil ich základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   nekonaním   Okresného   súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. V-2-9 C 274/92 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby Okresnému   súdu   Bratislava   III   bolo   prikázané   konať   bez   zbytočných   prieťahov.   Ďalej žiadali, aby ústavný súd rozhodol o tom, že Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť každému zo sťažovateľov 100 000 Sk v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ako aj uhradiť trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   spolu   v sume   22   032   Sk.   Sťažovatelia zároveň uviedli, že netrvajú na ústnom prejednaní veci.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   vyjadril   predseda   Okresného   súdu Bratislava   III,   ktorý   v liste   sp.   zn.   Spr.   3486/2004   zo   6.   septembra   2004   uviedol, že 22. novembra 1996 zanikol Okresný súd Bratislava – vidiek a okrem iného bol prevzatý aj   predmetný   spis   sp.   zn.   V-2-9   C   274/92,   v ktorom   sa   už   konalo   o žalobe   o určenie prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od 11. marca 1992.

V priebehu   konania   pred   Okresným   súdom   Bratislava   III   bolo   vo   veci   vydané predbežné   opatrenie   (č.   l.   252   spisu),   voči   ktorému   bolo   podané   odvolanie,   a   bolo rozhodnuté o pribratí žalovanej v 5. rade E. L. (č. l. 291), pričom aj toto uznesenie bolo napadnuté odvolaním. Krajský súd o odvolaniach rozhodoval 29. júna 2001 (č.   l. 307). Rozhodnutie vo veci je „odvislé“ od skúmania písomností z dôvodu splnenia podmienok predkladaných pri reštitúcii majetku. Súd pri zabezpečovaní týchto písomností musel zistiť, ktorý archív tieto písomnosti archivuje, a následne tieto písomnosti musel zabezpečiť, čím fakticky suploval činnosť účastníka konania pri preukazovaní jeho tvrdení. Vec komplikuje úmrtie žalovaných v 3. a 4. rade, čo bude mať zrejme za následok účastnícke nástupníctvo „v odvislosti“ od dedičského konania. Z naznačeného sa dá usudzovať, že predmetná žaloba je skutkovo zložitá, pričom vo veci treba tiež skúmať i ďalšie právne úkony (darovanie nehnuteľnosti žalovanej v 5. rade), ktoré pre úspešnosť žaloby bude nevyhnutné posúdiť. Po zániku Okresného súdu Bratislava – vidiek sa vo veci vystriedalo viacero zákonných sudcov. Tieto zmeny mali za následok odďaľovanie meritórneho rozhodnutia vo veci, keďže každý sudca musí problematiku naštudovať. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na 29. september 2004. Činnosť okresného súdu v zásade vyhodnotil z hľadiska časového za primeranú   po   zohľadnení   objektívnej   situácie   personálneho   obsadenia   súdu.   Na   konaní verejného ústneho pojednávania netrval z dôvodu, že od takéhoto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bola   námietka   porušenia základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. V-2-9 C 274/92.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania.

Sťažovatelia   11.   marca   1992   podali   Okresnému   súdu   Bratislava   –   vidiek   návrh na vydanie nehnuteľnosti.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne uvedených v tomto zákone.

Sťažovatelia v petite svojho návrhu výslovne namietali porušenie základných práv Okresným súdom Bratislava III. Ústavný súd preto hodnotil dodržiavanie ústavných práv sťažovateľov týmto súdom, ktorý objektívne predmetný spis prevzal až 22. novembra 1996 po zániku Okresného súdu Bratislava – vidiek. V tomto čase už vo veci rozhodol krajský súd, ktorý 5. novembra 1996 rozhodnutím sp. zn. 13 Co 183/96 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava – vidiek a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa   22.   novembra   1996   vydal   zákonný   sudca   pokyn   na   doručenie   rozsudku krajského súdu.

Dňa 10. júla 1997 vydal zákonný sudca pokyn zástupcovi sťažovateľa, aby predložil dedičské rozhodnutie po J. K.

Dňa   10.   decembra   1997   Okresný   súd   Bratislava   III   urgoval   predloženie požadovaného rozhodnutia.

Dňa   2.   decembra   1997   doručil   zástupca   sťažovateľov   vyjadrenie   označené   ako doplnenie odvolania.

Dňa   23.   marca   1998   Okresný   súd   Bratislava   III   nariadil   termín   pojednávania na 16. apríl 1998.

Dňa 16. apríla 1998 sa konalo pojednávanie za účasti žalovaných, sťažovateľ ani jeho zástupca sa ho nezúčastnili a pojednávanie bolo odročené na 30. apríl 1998.

Dňa   27.   apríla   1998   sťažovateľ   doručil   doplnenie   svojho   podania   spolu s požadovaným dedičským rozhodnutím.

Dňa 30. apríla 1998 sa na pojednávaní nezúčastnili sťažovatelia ani ich zástupca, žalovaní sa zúčastnili osobne. Pojednávanie bolo odročené na 21. máj 1998 za účelom doplnenia dôkazov.

Dňa 18. mája 1998 Okresný súd Bratislava III vydal predbežné opatrenie, v ktorom zakázal nakladať s nehnuteľnosťou.

Dňa 7. mája 1998 zástupca žalovaných doložil do spisu vyjadrenie.Dňa 12. mája 1998 žalovaní podali odvolanie proti uzneseniu o rozšírení účastníkov na strane žalovaných.

Dňa   21.   mája   1998   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito.   Pojednávania   sa zúčastnili zástupcovia oboch účastníkov.

Dňa   25.   mája   1998   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručené   odvolanie žalovaných proti predbežnému opatreniu.

Dňa 12. októbra 1998 Okresný súd Bratislava III predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti predbežnému opatreniu. Spis bol vypravený 29. októbra 1998.Dňa 10. februára 1999 Okresný súd Bratislava III zaslal krajskému súdu dodatky k odvolaniu.

Dňa   9.   marca   1999   bol   spis   vrátený   z krajského   súdu   bez rozhodnutia   pre   vady v doručení účastníčke v 5. rade.

Dňa 15. júna 2000 sa k veci vyjadrili žalovaní.Dňa 18. septembra 2000 bol spis preložený do iného oddelenia. Dňa   5.   februára   2001   (č.   l.   279)   sťažovateľ   žiadal   o podanie   informácie   o stave konania a urgoval rozhodnutie vo veci.

Dňa   7.   februára   2001   zákonný   sudca   vydal   pokyn   kancelárii   doručiť   uznesenie o pribratí účastníka ako odporkyne v 5. rade E. L.

Uznesenie z 30. apríla 1998 bolo vypravené 7. februára 2001. Dňa 16. februára 2001 sťažovateľ urgoval vytýčenie pojednávania vo veci. Dňa 20. februára 2001 sa odporkyňa v 5. rade odvolala proti predbežnému opatreniu.Dňa 13.   marca 2001 bol spis   s predkladacou   správou   predložený na rozhodnutie o odvolaní proti predbežnému opatreniu.

Dňa 19. marca 2001 manželka sťažovateľa zaslala Okresnému súdu Bratislava III list.Dňa 2. apríla 2001 bol spis predložený krajskému súdu.V spise   na   nachádzajú   listy   sťažovateľa   krajskému   súdu   a   na   č.   l.   304   prípis Okresného súdu Bratislava III s podaním sťažovateľa adresovaným krajskému súdu, ktorý bol krajskému súdu doručený 12. apríla 2004.

Dňa 14. septembra 2001 bolo Okresnému súdu Bratislava III doručené rozhodnutie krajského súdu z 29. júna 2001 so spisom.

Dňa 5. septembra 2001 bolo krajskému súdu doručené podanie zástupcu žalovaných v 1. až 4. rade z 31. augusta 2001 podané Okresnému súdu Bratislava III.

Dňa   19.   septembra   2001   vydal   zákonný   sudca   pokyn   na   doručenie   rozhodnutia krajského súdu.

Dňa 25. septembra 2001 bolo Okresnému súdu Bratislava III doručené oznámenie o vypovedaní plnej moci zástupcovi žalovaných.

Dňa 26. septembra 2001 bolo do spisu doložené nové splnomocnenie.Dňa 11. októbra 2001 zástupca žalovaných doručil Okresnému súdu Bratislava III vyjadrenie.

Dňa 29. októbra 2001 sťažovateľ zaslal Okresnému súdu Bratislava III urgenciu.Dňa   29.   októbra   2001   Okresný   súd   Bratislava   III   opätovne   doručoval   uznesenie krajského súdu žalovanému v 3. rade.

Dňa 5. novembra 2001 bolo Okresnému súdu   Bratislava III   doručené vyjadrenie zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade.

Dňa 6. novembra 2001 zákonný sudca opätovne vydal pokyn na doručenie uznesenia žalovanému v 3. rade.

Dňa 28. novembra 2001 bolo Okresnému súdu Bratislava III doručené oznámenie, že žalovaný v 3. rade zomrel 9. októbra 2001 a žalovaný vo 4. rade zomrel 17. októbra 2001.Dňa   13.   decembra   2001   zákonný   sudca   vydal   pokyn   zistiť   stav   v konaniach o dedičstve po žalovaných v 3. a 4. rade.

Dňa 20. decembra 2001 kancelária zistila spisové značky konaní. Dňa 14. januára 2002 sťažovateľ poslal Okresnému súdu Bratislava III vyjadrenie s prílohami.

Dňa 24. januára 2002 Okresný súd Bratislava III zisťoval stav konania o dedičskej veci na Okresnom súde Malacky.

Dňa   1.   februára   2002   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručené   oznámenie o stave konaní o dedičstve.

Dňa 5. februára 2002 sa k veci vyjadril zástupca žalovaných v 1. a 2. rade. Dňa 14. februára 2002 Okresný súd Bratislava III zaslal prípis notárke, aby oznámila okruh dedičov po žalovaných.

Dňa   18.   februára   2002   podpredseda   Okresného   súdu   Bratislava   III   odpovedal sťažovateľom.

Dňa 27. februára 2002 notárka oznámila Okresnému súdu Bratislava III, že dedičkou je E. L. (žalovaná v 5. rade). Dňa 14. marca 2002 oznámila, že po ďalšom žalovanom je dedičkou tiež E. L.

Dňa 25. marca 2002 sťažovateľ zaslal Okresnému súdu Bratislava III vyjadrenie.Dňa 6. mája 2002 Okresný súd Bratislava III určil termín pojednávania na 26. jún 2002.Dňa 13. júna 2002 bol pripojený spis Okresného súdu Malacky sp. zn. 10 D 880/01. Dňa 18. júna 2002 bol k veci pripojený spis Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21 D 1275/01.

Dňa   20.   júna   2002   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručené   nové splnomocnenie pre advokáta.

Dňa 25. júna 2002 žalovaný v 1. rade predložil nové splnomocnenie pre advokáta. Dňa 26. júna 2002 bola Okresnému súdu Bratislava III doručená žiadosť žalovaného v 1. rade o odročenie pojednávania spolu s lekárskym dokladom.

Dňa 26. júna 2002 bolo pojednávanie odročené pre práceneschopnosť žalovaného v 1. rade na 9. október 2002.

Dňa 2. júla 2002 zákonný sudca vydal pokyn kancelárii na vytýčenie pojednávania na 9. október 2002.

Dňa   8.   júla   2002   Okresný   súd   Bratislava   III   požiadal   Mestský   úrad   Šamorín o zapožičanie spisu.

Dňa   17.   júla   2002   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručené   oznámenie Mestského úradu Šamorín.

Dňa 19. júla 2002 Okresný súd Bratislava III požiadal o zapožičanie spisov Štátny okresný archív Šaľa.

Dňa   5.   augusta   2002   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručené   vyjadrenie Štátneho okresného archívu Šaľa so žiadosťou o doplnenie údajov.

Dňa   28.   augusta   2002   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručené   oznámenie o zmene   splnomocnenia.   V ten   istý   deň   mu   bolo   doručené   aj   oznámenie   o zastupovaní žalobcov.

Dňa   9.   októbra   2002   sa   vo   veci   konalo   pojednávanie,   ktorého   sa   nezúčastnili účastníci žiadnej zo strán a ktoré bolo odročené na 25. november 2002 s tým, že bude vyžiadaný spis bývalého Okresného národného výboru Šamorín z roku 1950.

Dňa   30.   októbra   2002   Okresný   súd   Bratislava   III   nariadil   vo   veci   termín pojednávania na 25. november 2002.

Dňa 29. októbra 2002 Okresný súd Bratislava III zaslal žiadosti Štátnemu okresnému archívu Šaľa, ako aj Okresnému úradu Senec.

Dňa 17. októbra 2002 bol Okresnému súdu Bratislava III doručený prípis zástupcu žalovanej v 3. rade.

Dňa   15.   novembra   2002   bola   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručená   správa Okresného úradu Senec.

Dňa   18.   novembra   2002   bola   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručená   správa Štátneho okresného archívu Šaľa s prílohami.

Dňa 8. novembra 2002 bolo Okresnému súdu Bratislava III doručené splnomocnenie advokáta.

Dňa 25. novembra 2002 sa konalo pojednávanie bez účasti sťažovateľa, ktoré bolo odročené na 22. január 2003 za účelom získania spisov bývalého Okresného národného výboru Šamorín z roku 1950.

Dňa 30. decembra 2002 bol daný pokyn kancelárii vytýčiť termín pojednávania na 22. január 2003.

Dňa 13. januára 2003 bol zaslaný prípis Štátnemu okresnému archívu Šaľa. Dňa   11.   marca   2003   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručené   oznámenie zástupcu žalovaných.

Dňa 3. apríla 2003 bol podľa úradného záznamu spis pridelený inému senátu. Dňa   23.   mája   2003   sťažovateľ   zaslal   list   podpredsedovi   Okresného   súdu Bratislava III.

Dňa   12.   decembra   2003   sťažovateľ   zaslal   list   podpredsedovi   Okresného   súdu Bratislava III.

Dňa   12.   decembra   2003   podpredseda   Okresného   súdu   Bratislava   III   odpovedal sťažovateľovi.

Dňa 16. júna 2004 bolo nariadené pojednávanie na 29. september 2004, ktoré bolo odročené, pretože spis ešte nebol doručený po zaslaní z ústavného súdu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu, pričom   k naplneniu   tohto   práva   dochádza   až   právoplatným   súdnym   rozhodnutím (II. ÚS 29/95, I. ÚS 55/97).

Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,   dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec   prerokovali,   prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98 a iné).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 79/94, I. ÚS 70/98).

Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

1. V posudzovanom konaní ide   o žalobu o vydanie nehnuteľnosti.   Z predložených vyjadrení, sťažnosti a spisu Okresného súdu Bratislava III ústavný súd zistil, že vo veci je problém so zabezpečením rozhodnutí bývalých štátnych orgánov z roku 1950, čo možno hodnotiť ako súčasť skutkovej zložitosti veci. Vec však nemožno považovať za právne zložitú.

2.   Správanie   sťažovateľov   v konaní   možno   hodnotiť   ako   aktívne.   Ústavný   súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že ich správanie alebo správanie ich právneho zástupcu prispelo nejakým spôsobom k zbytočným prieťahom.

3.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd viazaný zákonnou úpravou ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde   hodnotil   len   postup   Okresného   súdu   Bratislava   III,   v   ktorom   sťažovatelia   vidia porušenie svojich základných práv a slobôd. Vo veci od podania žaloby až do roku 1997 konal Okresný súd Bratislava – vidiek a tiež aj krajský súd.

Ústavný súd preskúmaval len postup Okresného súdu Bratislava III, pričom zistil, že od 1. júla 1997, keď dal pokyn kancelárii, ďalší úkon vykonal až 10. decembra 1997, keď urgoval zástupcu sťažovateľa (teda po 4 mesiacoch), a až 23. marca 1998 (po 3 mesiacoch) nariadil   vo   veci   pojednávanie   na   16.   apríl   1998.   Ďalšie   obdobie,   ktoré   je   potrebné Okresnému súdu Bratislava III vytknúť, je obdobie medzi 25. májom 1998, keď mu bolo doručené   odvolanie   proti   predbežnému   opatreniu,   ktoré   krajskému   súdu   predložil   až 12. októbra 1998, teda po 5 mesiacoch. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že úkon nebol realizovaný vinou Okresného súdu Bratislava III,   ale v dôsledku vady v doručení účastníkovi na strane žalovaných v 5. rade, a tak krajský súd pre túto vadu vec vrátil bez rozhodnutia   9.   marca   1999.   Od   tohto   obdobia   Okresný   súd   Bratislava   III   nekonal   až do 7. februára 2001, keď dal pokyn kancelárii doručiť uznesenie o pribratí účastníka ako žalovaného v 5. rade. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že v tomto období bol spis prevedený do iného oddelenia. Posledné obdobie, ktoré je Okresnému súdu Bratislava III potrebné vytknúť, je obdobie od 13. januára 2003, keď sa dožiadaním obrátil na Štátny okresný archív Šaľa, do 16. júna 2004, keď vytýčil termín pojednávania na 29. september 2004,   teda   po   16   mesiacoch.   Spolu   nekonanie,   ktoré   má   znaky   zbytočných   prieťahov, predstavuje obdobie 4 rokov a 4 mesiacov.

Nečinnosť   Okresného   súdu   Bratislava   III   nemožno   ospravedlniť   jeho   zlým personálnym obsadením. S ohľadom na uvedené nemožno obdobie predmetného konania vedeného   na   tomto   súde   považovať   z hľadiska   požiadaviek   čl.   48   ods.   2   ústavy   za primerané a ani za ústavne akceptovateľné vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   v zmysle   citovaného   článku   ústavy.   Ústavný   súd   preto dospel   k záveru,   že   základné   právo   sťažovateľov,   ktorého   porušenie   namietali,   bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie základných práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   III   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   prikázal   mu,   aby vo   veci   konal bez zbytočných   prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa jeho rozhodnutia vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadajú   aj   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia po 100 000 Sk pre každého z nich, ktoré žiadajú uhradiť v lehote 10 dní od právoplatnosti   rozhodnutia.   Výšku   primeraného   finančného   zadosťučinenia   zdôvodnili dlhotrvajúcou právnou neistotou.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 3 ústavy a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Hoci   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľov   zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby konal bez prieťahov, nemožno   účinne   odstrániť   vzniknuté   porušenie   ich   označeného   základného   práva   len uplatnením tejto právomoci ústavného súdu. V dôsledku toho bolo potrebné rozhodnúť aj o primeranom finančnom zadosťučinení.

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania   Okresného   súdu   Bratislava   III,   na   rozsah zbytočných   prieťahov   v jej   rámci,   zohľadňujúc tiež charakter   súdneho   konania a citlivú povahu sporu, možno sumu 40 000 Sk pre každého sťažovateľa považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 3, 4 a 5 výroku nálezu).

Vo zvyšnej časti požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd sťažovateľom nevyhovel (bod 7 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodoval aj o náhrade trov konania sťažovateľov. Právny zástupca žiadal uhradiť trovy právneho zastúpenia za dva úkony s paušálnou náhradou spolu vo výške 22 032 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupcom sťažovateľov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovatelia   boli   v konaní   pred   ústavným   súdom   úspešní,   a preto   bolo   potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania Okresným súdom Bratislava III.

Pri   určení   výšky   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   ústavný   súd   vychádzal z ustanovenia   §   13   ods.   8   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré   upravuje   výšku   odmeny   za   zastupovanie   pred   ústavným   súdom,   a podľa   ktorého ak predmet   sporu   nie   je   oceniteľný   peniazmi,   odmena   za   jeden   úkon   je   jedna   tretina výpočtového základu.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   ochrana   základných   práv   a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   v roku   2004 predstavuje čiastku 4 540 Sk a hodnota režijného paušálu čiastku 136 Sk.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži   o 20   %,   ak   ide   o spoločné   úkony   pri   zastupovaní   alebo   obhajobe   dvoch   alebo viacerých osôb. Takto vypočítaná suma by predstavovala čiastku 22 612 Sk.

Zástupca   sťažovateľov   požadoval   čiastku   22   032   Sk,   ktorá   neodporuje   platným právnym   predpisom   a   nepresahuje   odmenu   vypočítanú   podľa   citovanej   vyhlášky,   preto ústavný   súd   priznal   sťažovateľom   požadované   trovy   konania,   ktoré   zaviazal   uhradiť Okresný súd Bratislava III (bod 6 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2004