znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 185/2020-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2020 v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Ondrejom Barnom, Zámocká 34, Stropkov, pre namietané porušenie jeho bližšie neidentifikovaného základného práva v konaní vedenom Krajskou prokuratúrou v Prešove pod sp. zn. Kv 67/00, v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 1 T 4/02 a v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 To 56/2004 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie bližšie neidentifikovaných základných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), k porušeniu ktorých malo dôjsť v prípravnom konaní vedenom Krajskou prokuratúrou v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) pod sp. zn. Kv 67/00, v súdnom konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 1 T 4/02 a taktiež v naň nadväzujúcom odvolacom konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 1 To 56/2004.

2. Konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 1 T 4/02 bolo vedené pre trestný čin pokusu vraždy podľa § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. novembra 2000 v súbehu s trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 30. novembra 2000. Sťažovateľ mal v tomto konaní postavenie poškodeného (obete útoku). Konanie bolo ukončené rozsudkom sp. zn. 1 T 4/02 z 22. mája 2002, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní desať rokov nepodmienečne v II. nápravnovýchovnej skupine za súčasného uloženia protialkoholického liečenia a povinnosti nahradiť sťažovateľovi bolestné vo výške 137 502 Sk a náhradu škody 50 Sk. S ostatnými nárokmi (poisťovní) bola vec odkázaná na občianske súdne konanie.

3. Skutková veta odsudzujúceho verdiktu bola ustálená v tomto znení: „dňa 22.3.2000 v čase okolo 22.30 hod. v Poprade, na trávnatej ploche medzi

, v podnapitom stave, po slovnom konflikte fyzicky napadol v ťažkom stupni opilosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ tak, že ho rukou dvakrát udrel do oblasti tváre a po jeho páde na zem, skočil na jeho presne nezistenú časť tela obidvoma nohami, na ktorých mal obutú koženú zimnú obuv, následne ho najmenej 10 krát kopol silou veľkej intenzity do oblasti hlavy, najmä do pravej spánkovotemennej oblasti a iných častí tela, v dôsledku čoho napadnutý upadol do bezvedomia, chrčal a nebránil sa, napriek tomu ho ešte dvakrát kopol a najmenej 2 krát udrel drevenou latou presne nezistenej dĺžky, najmenej však 80 cm, hrúbky 1,5 cm a šírky 8 cm a to jedenkrát do oblasti hlavy a jedenkrát do oblasti hrudníka, kedy sa z nej vždy odlomila časť, nato vyzliekol zraneného úplne donaha a pri miestnej teplote okolo 0°C ho nechal ležať na zemi, pri ňom nechal jeho poltopánky a ponožky, ostatné jeho šatstvo zobral so sebou, v takomto stave na uvedenom mieste ho našiel okolo 23.30 hod. náhodný chodec, ktorý privolal rýchlu odbornú lekársku pomoc, vďaka ktorej a tiež zhode okolností nedošlo k smrteľnému následku, pričom pri vyšetrení bolo zistené, že uvedeným násilím bolo napadnutému spôsobené difúzne pomliaždenie mozgu s opuchom, akútne krvácanie pod mozgovú blanu - pavúčnicu v spánkovo - temennej oblasti vpravo, pomliaždenie tváre, čela, temena, záhlavia, oboch očníc, očnej gule vľavo a pomliaždenie hrudníka, krvácanie do tvárových a prínosových dutín, krvácanie do očných jám a podchladenie, vedúce k trvalej a úplnej invalidite poškodeného, obžalovaný následne odcudzený odev prehliadol a spálil v kontajneri v blízkosti baru ⬛⬛⬛⬛ pričom v ňom našiel 50.- Sk, ktoré použil pre svoju potrebu ku škode poškodeného.“

4. Sťažovateľ, občan rómskeho pôvodu, pred ústavným súdom namieta, že „osobné nevraživosti v blízkom okolí vo mne prebúdzajú skepsu a nedôveru k ľuďom, tým viac, ak nachádzam nepriateľov v ľuďoch s úradnou mocou, ktorí majú možnosť bezmocného človeka s rodinou zničiť zmanipulovanými udalosťami“. Jeho podanie je nekonkrétne, poukazuje viac na obraz doby, povýšeneckých ľudí v spoločnosti a trpký život po útoku, podľa jeho úsudku neonacistu (krajským súdom to nebolo takto ustálené, pozn.). Domáha sa odškodnenia za tvrdený zmanipulovaný priebeh trestného konania, do ktorého mali nelegálne zasahovať všetky orgány vec prejednávajúce, a to v každom stupni konania.

5. Sťažovateľ v závere ústavnej sťažnosti žiada, aby bol v čo najkratšej možnej dobe informovaný o spravodlivom postupe v konaní a o zodpovedanie otázky, kto nesie zodpovednosť za jeho zničený život.

6. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol pri koncipovaní svojho podania kvalifikovane právne zastúpený, a vzhľadom na to, že v dôsledku zdravotnej indispozície nebol zjavne spôsobilý pred ústavným súdom artikulovať svoj problém, ústavný súd mu uznesením ustanovil právneho zástupcu (III. ÚS 185/2020 z 12. mája 2020). Ústavný súd zároveň výzvou z 18. mája 2020 (č. l. 12) právneho zástupcu sťažovateľa vyzval na doplnenie ústavnej sťažnosti v prípade, že to uzná za potrebné. Právny zástupca sťažovateľa ústavnú sťažnosť nedoplnil.

7. Ústavnú sťažnosť doplnil 4. augusta 2020 sťažovateľ podaním, v ktorom považuje postup ústavného súdu len za ďalšie poníženie, klamstvo, manipuláciu a prieťahy v konaní pri ochrane jeho základných práv.

II.

8. Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom.

11. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne.

12. Ústavný súd v uznesení sp. zn. III. ÚS 185/2020 z 12. mája 2020 vyjadril pochybnosť o spôsobilosti sťažovateľovho podania, tak ako bolo koncipované, dospieť k meritórnemu prieskumu (porovnaj bod 5 predmetného uznesenia). Napriek tomu, ustanovením právneho zástupcu sťažovateľovi sledoval čo najširšiu ochranu jeho potenciálne porušených základných práv. Avšak, ani pri kvalifikovanom právnom zastúpení vo veci nebol označený ústavný problém, ktorý by bol spôsobilý prejednania. Vzhľadom na to ústavný súd v rámci predbežného prerokovania, na ktorom skúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde), dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť možno považovať za podanie vyjadrujúce hlbokú nespokojnosť sťažovateľa s jeho trpkým osudom, ale bez relevantného základu pre ústavnoprávny prieskum [porovnaj § 123 zákona o ústavnom súde].

13. Ústavný súd z uvedených dôvodov ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu