znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 185/2012-17

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 2. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 3405/2012 až sp. zn. Rvp 3417/2012 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Kežmarok sp. zn. 2 Er 782/2008   zo   16.   marca   2012,   sp.   zn.   2   Er   683/2008   zo   16.   marca   2012, č. k. 8 Er 149/2008-16 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 161/2008-16 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 162/2008-16 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 302/2008-16 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 755/2008-14 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 756/2008-15 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 767/2008-15 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 787/2008-16 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 782/2008-13 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 790/2008-15 z 20. februára 2012 a č. k. 8 Er 791/2008-15 z 20. februára 2012 a postupom v týchto konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 3405/2012, sp. zn. Rvp 3406/2012, sp.   zn.   Rvp   3407/2012,   sp.   zn.   Rvp   3408/2012,   sp. zn. Rvp 3409/2012,   sp. zn.   Rvp 3410/2012, sp. zn. Rvp 3411/2012, sp. zn. Rvp 3412/2012, sp. zn. Rvp 3413/2012, sp. zn. Rvp   3414/2012,   sp. zn. Rvp 3415/2012,   sp. zn. Rvp 3416/2012   a sp.   zn.   Rvp   3417/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 185/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. apríla 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn. Rvp 3405/2012 až sp. zn. Rvp 3417/2012, ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Er 782/2008 zo 16. marca 2012,   sp.   zn.   2   Er   683/2008   zo   16.   marca   2012,   č.   k.   8   Er   149/2008-16 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 161/2008-16 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 162/2008-16 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 302/2008-16 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 755/2008-14 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 756/2008-15 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 767/2008-15 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 787/2008-16 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 782/2008-13 z 20. februára 2012, č. k. 8 Er 790/2008-15 z 20. februára 2012 a č. k. 8 Er 791/2008-15 z 20. februára 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) a postupom v týchto konaniach.

Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej − spoločnosti P., s. r. o., čím mal podľa jeho názoru zasiahnuť do ním označených práv. Napadnuté uznesenia okresného súdu navrhol zrušiť, veci mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa   dodatkového   protokolu   a označeného   článku   ústavy   došlo   nielen   vydaním napadnutých rozhodnutí, ale aj postupom okresného súdu, ktorý predchádzal ich vydaniu.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí Podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a   povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 3405/2012,   sp.   zn.   Rvp   3406/2012,   sp. zn. Rvp 3407/2012, sp. zn. Rvp 3408/2012,   sp.   zn.   Rvp   3409/2012,   sp. zn. Rvp 3410/2012, sp. zn. Rvp 3411/2012,   sp.   zn.   Rvp   3412/2012,   sp. zn. Rvp 3413/2012, sp. zn. Rvp 3414/2012,   sp.   zn.   Rvp   3415/2012,   sp. zn. Rvp 3416/2012   a sp.   zn. Rvp 3417/2012   a   z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa rozhodol   ústavný súd o spojení uvedených sťažností aplikujúc už označené zákonné ustanovenia (bod 1 výrokovej časti tohto uznesenia).

2. K veci samotnejPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažností zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho prerokovania ústavných sťažností podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde, avšak opätovne dospel k záveru, že ich podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Súdny exekútor má pri   výkone exekučnej činnosti   postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku, ktorého § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone   exekučnej   činnosti   ako   výkonu   verejnej   moci   postavenie   verejného   činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky   moci   súdnej,   ktorej   súčasťou   je   aj   konanie   vykonávacie   –   na   súdnych exekútorov.   Nimi   sú   síce   fyzické osoby, avšak   táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu   moc,   resp.   moc   súdnu.   Preto   ak   exekútor   vykonáva   funkcie,   ktoré   by   inak   bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

Z   uvedených   skutočností   vyplýva,   že   súdny   exekútor   nemá   aktívnu   legitimáciu na podanie   sťažnosti   proti   rozhodnutiu,   ktorým   ho   súd   vylúčil   z   vykonávania   exekúcie v daných   veciach   pre   jeho   pomer   k   účastníkovi   konania   (oprávnenému)   v   zmysle ustanovenia   §   30   Exekučného   poriadku.   V   takomto   prípade   je   objektom   rozhodovania o vylúčení   a   sám   ako   súčasť   súdnej   moci   nie   je   nositeľom   žiadnych   základných   práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho sťažnosti odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou (bod 2 výrokovej časti uznesenia) obdobne ako to bolo v prípade jeho sťažností vedených na ústavnom súde pod sp.   zn.   I.   ÚS   478/2011,   sp.   zn.   I.   ÚS   491/2011,   sp.   zn.   I.   ÚS   137/2012, sp. zn. III. ÚS 145/2011, sp. zn. III. ÚS 151/2012 a ďalších. S prihliadnutím na uvedené dôvody   sa   ústavný   súd   bližšie   nezaoberal   obšírnou   právnou   argumentáciou   sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu ním označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2012