znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 185/2011-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. O., D., pre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6 C/44/2009-152 zo 4. mája 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co/259/2010 z 29. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. O.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2011 doručená   sťažnosť   J.   O.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre   namietané   porušenie   jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) č. k. 6 C/44/2009-152 zo 4. mája 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co/259/2010 z 29. novembra 2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«... Okresný súd Liptovský Mikuláš na základe návrhu navrhovateliek M. Š., bytom M.   a M.   B.,   bytom   S.,   rozsudkom   č.   k.   6   C/44/2009-152   zo   dňa   4.   5.   2010   určil,   že nehnuteľnosti zapísané K. v Ž., S. L. na LV č. 1649, k. ú. D., parcela E-KN č. 72, ostatné plochy vo výmere 827 m2, patrí v podiele 2/16-iny do dedičstva po neb. J. O., rod. O... Súd zároveň určil, že spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými K. v Ž., S. L. na LV č. 1649, k. ú. D., parcely registra E, evidované na mape určeného operátu parcelné číslo 72 vo výmere 827 m2, ostatné plochy, časť B: vlastníci a iné oprávnené osoby, sú pod B1 O. J. v podiele 213/2304-ín, pod B2 K. M. v podiele 75/2304-ín, pod B5 H. B. v podiele 3/16-iny, pod B10 K. Ľ. v podiele 3/16-iny, pod B11 S. M. v podiele 1/16-iny, pod B12 Z. E. podiele 1/32-iny, pod B13 K. M. v podiele 1/64-iny, pod B14 K. I. v podiele 1/64-iny, pod B16 L. V. v podiele 1/48-iny a pod B17 L. I. v podiele 1/48-iny.

Proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš som podal odvolanie, o ktorom Krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 6 Co/259/2010 zo dňa 29. 11. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť   dňa   21.   1.   2011,   tak,   že   rozsudok   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš potvrdil.

Uvedenými   rozhodnutiami   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   a   Krajského   súdu v Žiline bolo porušené moje právo vlastniť nehnuteľný majetok (pozemok), moje vlastnícke právo nemalo rovnakú ochranu ako vlastnícke právo navrhovateliek M. Š. a M. B. Myslím si preto, že bol porušený článok 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhovateľky M. Š. a M. B. tvrdili, že ich právni predchodcovia neb. J. O. a neb. M. O. boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku, ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností K. v Ž., S. L., v liste vlastníctva číslo 1649 pre katastrálne územie D., ako parcela   č.   E-KN   72   -   ostatné   plochy   o   výmere   827   m2,   keď   toto   spoluvlastníctvo   ich právnych predchodcov odvodzovali od kúpnopredajnej zmluvy číslo H 173/63 napísanej dňa 24. apríla 1963 na Š. v L. štátnym notárom Dr. J. B., ktorá bola registrovaná Š. v L. M. pod číslom Pr 448/1963.

V prvom rade si myslím, že uvedená kúpnopredajná zmluva číslo H 173/1963 je neplatná, pretože z nej nie je jasné, aký pozemok vlastne právni predchodcovia M. Š. a M. B. kúpili. V zmluve je uvedené, že manželia J. O. a M. O., r. Š., kúpili nehnuteľnosť, ktorá je „zapísaná v pozemkovej knihe obce D. v protokole čís. 291 pod AI parc. č. 72 ako dom č. 51/b a dvor o výmere 30 štv. siah a parc. č. 74/a ako záhrada o výmere 7 štv. siah. V pozemkovej knihe obce D. v protokole čís. 291 pod AI však nie je zapísaná parc. č. 72, ale je tam zapísaná parc. č. 71 a dom č. 51/b a dvor o výmere 30 štv. siah. Parcela č. 72 je v uvedenej pozemnoknižnej vložke č. 291 zapísaná pod A2. Zmluva je potom neplatná, lebo je nejasná, pretože nie je jasné, aký pozemok vlastne právni predchodcovia navrhovateliek kúpili. Podstatné však je to, že zo zmluvy je jasné, že J. O. a M. O., r. Š., kúpili pozemky spolu o výmere 37 štv. siah a že tieto pozemky nie sú identické so súčasnou parcelou č E- KN 72   -   ostatné   plochy o   výmere   827 m2 zapísanou v liste vlastníctva   číslo   1649 pre katastrálne územie D. Všetky pozemky a dom, ktoré právni predchodcovia navrhovateliek M. Š. a M. B. kúpili sú zapísané na iných listoch vlastníctva alebo doteraz zapísané na listoch vlastníctva nie sú.

Parcela č. 74/a, ktorá bola v pozemnoknižnej vložke č. 291 obce D. zapísaná ako záhrada o výmere 7 štv. siah, je v súčasnosti na S. L. zapísaná v liste vlastníctva č. 1876 ako parcela č. E-KN 74/1 - záhrady o výmere 14 m2 a ako vlastníci sú ešte stále vedení J. O. a M. O., r. Š. Dom č. 51/b, ktorý bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. 291 obce D., je v súčasnosti zapísaný na S. L. v liste vlastníctva ako dom sup. č. 55 na parcele č. 314, ku ktorej   nie   je   právny   vzťah   evidovaný   v   liste   vlastníctva.   Ako   vlastníčka   tohto   domu   je zapísaná navrhovateľka M. Š. Pozemok o výmere 30 štv. siah, ktorý právni predchodcovia navrhovateliek nadobudli kúpnou zmluvou z roku 1963 je v súčasnosti vedený ako parcela č. KN 314, ku ktorej nie je založený list vlastníctva, čo vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. 2627 pre kat. úz. D.

Hoci som v súdnom konaní namietal, že súčasná parcela č E-KN 72 - ostatné plochy o výmere 827 m2 zapísaná v liste vlastníctva číslo 1649 pre katastrálne územie D., nie je identická   s   pozemkami,   ktoré   právni   predchodcovia   navrhovateliek   nadobudli kúpnopredajnou zmluvou číslo H 173/63 napísanou dňa 24. apríla 1963 na Š. v L. notárom Dr.   J. B., registrovanou Š. v L.   pod číslom Pr 448/1963,   tak súdy túto moju námietku nezohľadnili   a   nevykonali   k   nej   riadne   dokazovanie,   uspokojili   sa   len   s   nesprávnymi stanoviskami S. v L. a O. L...»

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   namietaný   rozsudok   okresného   súdu   a   rozsudok krajského súdu porušujú jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods.   1 a 4 ústavy. Porušenie svojho práva vidí v tom, že krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co/259/2010 z 29. novembra 2010 potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 6 C/44/2009-152 zo 4. mája 2010,   ktorým   boli   podľa   názoru   sťažovateľa   nesprávne   určené   výšky   podielov   na nehnuteľnosti zapísanej K. v Ž., S. L. na LV č. 1649, k. ú. D., parcela E-KN č. 72, ostatné plochy o výmere 827 m2.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy rozsudkom okresného súdu č. k. 6 C/44/2009-152 zo 4. mája 2010 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co/259/2010 z 29. novembra 2010.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

1. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu č. k. 6 C/44/2009-152 zo 4. mája 2010, preskúmaniu   ústavnosti   tohto   rozhodnutia   ústavným   súdom   bráni   princíp   subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (III. ÚS 5/05). Takýmto súdom bol krajský súd, ktorý napadnutý rozsudok preskúmal v odvolacom konaní. V tejto časti ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie, keďže konaniu ústavného súdu bráni princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy (III. ÚS 135/04, III. ÚS 133/05 a iné).

2. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co/259/2010 z 29. novembra 2010.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   nenamietal   porušenie   základného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Sťažovateľ namietal len porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach pravidelne vyslovuje názor, že nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov, ku ktorým   dospeli   pri   interpretácii   a   aplikácii   zákonov   a   ktoré   sa   stali   základom   pre   ich rozhodnutia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 147/01, II. ÚS 231/04).

Podľa   čl.   142   ústavy   súdy   rozhodujú   v občianskoprávnych   a trestnoprávnych veciach.

Ústavný súd odmietol sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva   podľa   čl.   20   ods.   1   a   4   ústavy,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (IV. ÚS 116/05)   vychádzajúc   z   toho,   že   absencia   porušenia   ústavnoprávnych   princípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných práv   sťažovateľov   hmotnoprávneho   charakteru.   Ústavný   súd   totiž   v   súlade   so   svojou stabilizovanou judikatúrou (napr. II. ÚS 78/05) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto   porušenie   nevyplýva   z   toho,   že   všeobecný   súd   súčasne   porušil   ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (III. ÚS 378/08, III. ÚS 224/09).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2011