znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 185/07-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2007 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval   prijatú   sťažnosť   V.   P.,   S.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   V.,   Č.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 462/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 462/00 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 462/00 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. V.   P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť   V.   P.   trovy   konania   v sume 7 492,30 Sk   (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva   slovenských   korún   a tridsať halierov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. J. V., Č.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 185/07-11   z   26. júna 2007   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   P.   (ďalej len „sťažovateľka“)   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“),   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 462/00.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného uviedol, že:«Vec   4 C 462/00   je   skutkovo   a   právne   zložitá,   nakoľko   sa   jedná   o   určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z pripojeného rozpisu procesných úkonov vyplýva, že vo veci súd spôsobil prieťahy v konaní a to tým, že časové rozmedzie medzi jednotlivými úkonmi je podľa môjho názoru neprimerané. Právna vec je zložitá i vzhľadom na určenie okruhu účastníkov konania.

Rovnakou   mierou   spôsobila   prieťahy   aj   samotná   navrhovateľka,   ktorá   vo   veci žalovala a podala návrh už proti mŕtvym účastníkom a ako vyplýva zo spisu aj právni zástupcovia sú ešte nečinnejší ako samotný súd.

Podľa môjho názoru mal súd návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietnuť z dôvodu nesplnenia základných podmienok konania (...).

Procesné   úkony   v   občianskoprávnej   veci   navrhovateľky:   V.   P.,   bytom   S.,   proti odporcom: A. Š., bytom S. a spol. o určenie vlastníckeho práve k nehnuteľnostiam

Dňa 15. 2. 1999 (č. l. 1 - 3) - návrh na začatie konania Dňa 26. 2. 1999 (č. l. 9) - žiadosť sudkyne Mgr. V. o pridelenie veci inému sudcovi (č. l. 10) - vec pridelená JUDr. A. P.

Dňa 11. 3. 1999 (č. l. 11) - výzva pre JUDr. S. na predloženie výpisu z pozemkovej knihy Dňa 14. 6. 1999 (č. l. 12) - výzva pre JUDr. S. na oznámenie dedičských konaní Dňa 14. 9. 1999 (č. l. 15) - žiadosť sudkyne o pripojenie dedičských spisov Dňa 5. 5. 2000 (čl. 17) - výzva pre JUDr. S. na doplnenie potrebného počtu návrhu Dňa 16. 8. 2000 (č. l. 18) výzva pre navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku Dňa 30. 8. 2000 (č. l. 20) vec prevedená z registra Nc do registra „C“ (pridelená Mgr. K.)

Dňa 26. 1. 2001 (č. l. 23) - pripájané dedičské spisy Dňa 28. 5. 2001 (č. l. 28) - urgencia spisov, výzva pre JUDr. S. Dňa 3. 9. 2001 (č. l. 34) - oznámenie JUDr. S. o vypovedaní plnomocenstva Dňa 18. 1. 2002 (č.   l.   35 - 37) - doručovanie návrhu účastníkom na vyjadrenie, ustanovenie opatrovníčky neznámym odporcom

Dňa 16. 4. 2002 (č. l. 38 - 41) - doručený rozšírený návrh o odporcov v rade 50 až 92 Dňa 10. 5. 2002 (č. l. 53 - 54) - čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľkou Dňa   8.   7.   2002   (č.   l.   57)   doručovanie   návrhu   odporcom   v   rade   50   až   92 na vyjadrenie

Zisťovanie adries a vyžiadanie úmrtných listov od odporcov, nakoľko ich adresy, tak ako ich uvádzala navrhovateľka boli nepresné a odporcovia boli mŕtvi

Dňa   3.   9.   2002   (č.   l.   75 - 76)   -   návrh   navrhovateľky   na   rozšírenie   odporcov o odporcu v rade 93. až 98.

Dňa   16.   12.   2002   (č.   l.   90)   -   doručovanie   návrhu   odporcom   v   rade   93.   až   98. na vyjadrenie

Dňa 25. 6. 2003 (č. l. 92) - zisťovanie presných adries odporcov, a dátumu úmrtia odporcov

Dňa 22. 10. 2003 (č. l. 97 - 99) - návrh na rozšírenie o odporcov v rade 99. až 108. Dňa 12. 12. 2003 (č. l. 102) - doručovanie rozšíreného návrhu odporcom v rade 97. až 98 na vyjadrenie

Dňa 24. 2. 2004 (č. l. 103) vec pridelená Mgr. M. Š. Dňa 24. 9. 2004 (č. l. 107) - zisťovanie pobytu odporkyne J. Š., pripájanie dedičských spisov Dňa   29. 11. 2004   (č.   l. 114) - doručovanie   závad   odporcom,   zisťovanie   pobytu, zisťovanie okruhu dedičov

Dňa   15. 4. 2005   (č. l. 141) - zisťovanie   adries   odporcov   a   okruhu   dedičov po zomrelých odporcov

Dňa 30. 8. 2005 (č. l. 151) - zisťovanie dátumu úmrtia odporkyne Š. Č. Dňa 19. 9. 2005 (č. l. 154) - zisťovanie adries odporcov, vyžiadanie úmrtných listov Dňa 18. 1. 2006 (č. l. 162) - doručovanie návrhu odporcom, ktorých adresy sa súdu podarilo   zistiť,   zisťovanie   adries   odporcov,   doručovanie   návrhu   právnym   nástupcom už zomrelých odporcov, vyžiadanie úmrtných listov

Dňa 30. 5. 2006 (č. l. 179) pripustenie ďalších účastníkov do konania uznesením + doručovanie uznesenia

Dňa 26. 4. 2007 (č. l. 203) - zisťovanie dátumu úmrtí, adries odporcov, nakoľko právny   zástupca   navrhovateľky   uvádzal   nesprávne   adresy   odporcov,   žaloval   odporcov, ktorí v čase podania návrhov boli už mŕtvi, resp. zomreli v priebehu konania.»

Rovnaké   skutočnosti   (procesné   úkony),   ktoré   označil   predseda   okresného   súdu vo svojom vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 462/00 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka   sa   podanou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03,   II. ÚS 66/03),   v   súlade   s   ktorou   možno   za   konanie   (postup)   súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také   konanie,   ktoré   smeruje   k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k odstráneniu jeho právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   K vytvoreniu   právnej   istoty   preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 4 C 462/00 došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02,   III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02)   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými sú právna   a faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka konania (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V súlade   s judikatúrou   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   ústavný   súd   prihliada   v   rámci   prvého   kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj charakter veci. Konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam je možné hodnotiť spravidla ako právne i skutkovo zložitejšie,   ak   navyše   na   strane   žalovaných,   ako   v tomto   prípade,   vystupuje   viacero subjektov. Tu je ale potrebné konštatovať, že doterajšia doba konania (návrh bol okresnému súdu doručený 15. februára 1999) predstavuje viac ako 8 rokov a počas nej okresný súd neurčil jediný termín pojednávania, na ktorom by vykonal dokazovanie. Prípadná skutková alebo právna zložitosť veci teda nemohla mať vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ktorá je neprimeraná a z ústavného hľadiska neakceptovateľná. Preto ústavný súd neakceptoval vyjadrenie okresného súdu k zložitosti veci.

2. Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   vo   vzťahu   k   nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu podstatným spôsobom vo vzťahu k jeho procesným úkonom neprispelo k predĺženiu doby prerokovania uvedenej veci, hoci tu treba uviesť, že žalobný návrh sťažovateľky a jeho zmeny vykazovali nedostatky, v dôsledku čoho vzala svoj   návrh   čiastočne   i   späť   (máj   2002).   Obdobne   sťažovateľka   nezaplatila   ani   súdny poplatok   pri   podaní   návrhu   (február   1999),   ale   až   na   základe   výzvy   okresného   súdu v auguste 2000. Tieto skutočnosti mali tiež určitý vplyv na rozhodovanie, či sťažovateľke ústavný súd prizná alebo neprizná finančné zadosťučinenie.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v predmetnom konaní, ústavný súd prihliadal na ustanovenie   §   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z obsahu   predloženého   spisu   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   [okrem   výziev na zisťovanie okruhu dedičov   po úmrtiach   účastníkov konania a ich   adries,   spomínanej výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, doručovania návrhov sťažovateľky na vyjadrenie žalovaným a rozhodnutia o pripustení žalovaných v 99.   až 108. rade (30.   mája 2006)] vo veci   nevykonal   žiadny   úkon   (pojednávanie,   dokazovanie)   smerujúci   k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky. Ústavný súd tiež konštatuje, že v podstate celé napadnuté konanie je neefektívne a nesústredené, o čom svedčí aj to, že do dnešného dňa nerozhodol ani o návrhoch sťažovateľky na pristúpenie ďalších žalovaných do konania doručených mu 16. apríla a 3. septembra 2002 a ani o jej návrhu, ktorým vzala čiastočne svoj žalobný návrh späť (10. mája 2002).

Ústavný súd v závere konštatuje, že prebiehajúce konanie je stále na súde prvého stupňa bez rozhodnutia vo veci samej napriek tomu, že konanie začalo vo februári 1999. Táto zdĺhavosť konania nemôže byť ničím ospravedlnená.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 462/00, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby   v   napadnutom   konaní   konal   bez   zbytočných   prieťahov   v   súlade   s   normami   OSP [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 127 ods. 1 ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk. Dôvodom je najmä to, že „Občianskoprávnu žalobu podala navrhovateľka ešte v roku 1999, pričom okresný súd riadne vo veci nekoná, vo veci spôsobuje   vážne   prieťahy,   v dôsledku   čoho   sťažovateľka   má   z postupu   okresného   súdu traumu“.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý ho podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v právnej   veci   vedenej pod sp. zn. 4 C 462/00, berúc do úvahy uvedené okolnosti prípadu (hodnotenie správania sťažovateľky   v   časti   II   bod   2   nálezu),   ako   aj   skutočnosť,   že konanie   vo   veci   nebolo do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie sumy   50 000 Sk   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 56   ods. 4   zákona o ústavnom súde. Preto vo zvyšnej časti jej žiadosti nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom JUDr. J. V., ktorý trovy konania vyčíslil nesprávne na 17 880,90 Sk, keď za jeden úkon právnej služby si účtoval až 7 335 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk. Úhradu priznal za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a spísanie   sťažnosti a jej podanie)   v   súlade   s   vyhláškou   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004   Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení neskorších predpisov v sume 2 970 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 178 Sk režijný paušál a k tomu 19 % DPH. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 7 492,30 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom   na   čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2007