znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 185/04-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval   sťažnosť   Zdenky   Bartovej,   bytom   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   Ď., Advokátska   kancelária,   N.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 162/02, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Zdenky Bartovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 162/02 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Zdenke   Bartovej p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia Zdenky Bartovej na účet jej advokáta JUDr. M. Ď., Advokátska kancelária, N., vo výške 4 800 Sk (slovom štyritisícosemsto slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti Zdenky Bartovej   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2004 doručená   sťažnosť   Zdenky   Bartovej,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr.   M.   Ď.,   Advokátska   kancelária,   N.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 162/02.

Sťažovateľka uviedla, že 12. júla 2002 podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy 53 803 Sk s príslušenstvom. Dňa 28. augusta 2002 okresný súd vydal platobný rozkaz proti   žalovanej   1.   dôchodkovej,   a.   s.   (ďalej   len   „žalovaná“).   Dňa   20.   septembra   2002 sťažovateľka   zaslala   vyjadrenie   k odporu, 10.   marca   2003   urgovala   prerokovanie   celej záležitosti   a 16.   apríla   2003   zaslala   okresnému   súdu   splnomocnenie   na   zastupovanie advokátom, ako aj žiadosť o oznámenie termínu pojednávania vo veci. Posledným úkonom vo veci bolo zrušenie platobného rozkazu podaním odporu 19. septembra 2002. Žalovaná si od apríla 2002 neplní záväzky voči svojim klientom a cena akcií na burze klesla na tretinu pôvodne zaplatenej ceny. Od apríla 2002 žalovaná ignorovala žiadosti a nevyplácala svojich akcionárov, a to ani tých, ktorí mali právoplatne ukončené zmluvy, ani žiadosti o predčasné odkúpenie. Právna neistota sťažovateľky sa v dôsledku citovaných skutočností, o ktorých sa dozvedela   z médií,   ako   aj nekonaním okresného súdu   neustále zvyšovala. Táto   situácia vyvoláva   u sťažovateľky   problémy,   pretože   ide   o jej   celoživotné   úspory.   Taktiež   u nej vznikla nedôvera k súdnemu systému a ochrane jej práv cestou súdneho konania.

Podľa   názoru   sťažovateľky   mal okresný   súd postupovať podľa   § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi zaistiť, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Tiež podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, mal v ňom okresný súd postupovať i bez ďalších návrhov tak, aby vec čo najrýchlejšie   prerokoval   a rozhodol.   Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že   okresný   súd   tak nepostupoval a porušil jej základné právo konať vo veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že:„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 162/02 porušil právo Zdenky Bartovej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 162/02 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne prejednaná a rozhodnutá.

3.   Zdenke   Bartovej   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   53.803,- Sk...,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I.   povinný   jej   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I. je povinný zaplatiť Zdenke Bartovej trovy právneho zastúpenia do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Listom z 25. júna 2004 sťažovateľka súhlasila s upustením od ústneho prerokovania veci a vyčíslila trovy právneho zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu sa k veci vyjadrila aj podpredsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3338/04 z 1. júna 2004 a uviedla, že ani jeden z účastníkov konania nevyužil možnosť podania sťažnosti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) ani nepožiadal vedenie okresného súdu o vykonanie   nápravy   na   odstránenie   prieťahov   v predmetnej   veci.   Podpredsedníčka okresného súdu uviedla úkony, ktoré boli vo veci vykonané. Ďalej uviedla, že zákonná sudkyňa   úpravou   zo   14.   apríla   2004   postúpila   vec   z dôvodu   vecnej   príslušnosti   podľa ustanovenia § 104a ods. 2 OSP Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a o postúpení   spisu   upovedomila   účastníkov   konania   listom   z 28.   apríla   2004.   Ako   to vyplýva z priebehu konania vedeného na okresnom súde, vo veci sp. zn. 16 C 162/02 došlo k prieťahom v konaní od 12. decembra 2002 do 14. apríla 2004. Subjektívne zavinenie konajúcej sudkyne podpredsedníčka okresného súdu nezistila. V oddelení 16 C sa vybavuje vysoký nápad vecí popri priebežnom mesačnom nápade nových vecí (asi 500 vecí). Podľa jej   názoru   okresný   súd   konal   v súlade   s platnými   právnymi   predpismi.   Zdĺhavosť predmetného konania spôsobila taktiež neúmerná zaťaženosť sudkyne vzniknutá z dôvodu pretrvávajúceho nedostatočného personálneho obsadenia okresného súdu sudcami vzniknutá odchodmi sudkýň na materskú dovolenku, do dôchodku a na krajský súd ako i neúmerne vysoký   nápad   vecí   na   občianskoprávnom   úseku.   V prípade,   že   ústavný   súd   dospeje k záveru, že bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhuje,   aby   sa   sťažovateľke   nepriznalo   primerané   finančné   zadosťučinenie   z dôvodu, že táto nevyužila svoje právo a neobrátila sa na vedenie okresného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu zároveň súhlasila s upustením od ústneho prerokovania veci.

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   sťažovateľky,   vyjadrenia   podpredsedníčky okresného   súdu,   ale hlavne spisu   sp.   zn.   16   C   162/02   zistil   nasledovný   priebeh   a stav konania:

Sťažovateľka podala žalobu o zaplatenie 53 803 Sk s príslušenstvom proti žalovanej 12.   júla   2002.   K žalobe   pripojila   zmluvu   so   žalovanou,   potvrdenie   o vklade,   žiadosť o zrušenie   zmluvy,   návrh   na   predčasné   odkúpenie   akcií,   list   o   predčasnom   ukončení zmluvy, ako aj korešpondenciu so žalovanou.

Dňa 17. júla 2002 okresný súd vydal potvrdenie o prijatí žaloby.Dňa 23. júla 2002 bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý aj 1. augusta 2002 uhradila (č. l. 15).

Dňa 28. augusta 2002 okresný súd vydal platobný rozkaz (č. l. 17). Dňa 20. septembra 2002 podala žalovaná odpor proti platobnému rozkazu.Dňa 24. septembra 2002 okresný súd vydal uznesenie o spoplatnení odporu (č. l. 22).Dňa   25.   septembra   2002   žalovaná   predložila   okresnému   súdu   splnomocnenie   na svoje zastupovanie advokátom.

Dňa 10. októbra 2002 vydal sudca pokyn previesť vec do registra „C“.Dňa   16.   októbra   2002   okresný   súd   vydal   potvrdenie   o pridelení   veci   do   registra a určení sp. zn. 16 C 162/02.

Dňa 14. októbra 2002 žalovaná zaplatila poplatok za odpor.Dňa   28.   októbra   2002   okresný   súd   doručil   odpor   sťažovateľke   na   vyjadrenie a stanovil lehotu 7 dní.

Dňa 9. decembra 2002 sa sťažovateľka vyjadrila k odporu a vec bola 12. decembra 2002 predložená sudcovi na ďalšie konanie.

Dňa 12. marca 2002 sťažovateľka písomne urgovala konanie vo veci.Dňa 22. apríla 2003 sťažovateľka oznámila právne zastúpenie v konaní a urgovala vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa 14. apríla 2004 okresný súd odstúpil vec krajskému súdu podľa ustanovenia § 104a ods. 2 OSP s tým, že ide o konanie o cenných papieroch.

Dňa 28. apríla 2004 okresný súd oznámil sťažovateľke odstúpenie žaloby.

III.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Iba prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd o veci iba konal a nerozhodol o nej s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní,   ako   to   konštantne   judikuje ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 87/02 a iné).

V danej veci sa okresný súd bránil, že sťažovateľka nevyužila prostriedky svojej ochrany   dané   jej   ustanoveniami   zákona   č.   335/1991   Zb.   o súdoch   a   sudcoch   v znení neskorších predpisov a zákona o štátnej správe súdov.

Ústavný súd sa s týmto názorom nestotožnil. Sťažovateľka bránila svoje základné práva   vo   veci,   a to   priamo   urgenciami   do   spisu   12.   marca   2003   a 22.   apríla   2003   bez požadovanej reakcie zo strany okresného súdu.

Vo veci základného práva na zabezpečenie konania bez zbytočných prieťahov sa judikatúra ústavného súdu ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 70/98, III. ÚS 87/02 a iné).

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a iné) relevantnú   pre   rozhodnutie.   Na   základe   týchto   hľadísk   konania   o peňažnom   plnení   na základe zmluvy medzi sťažovateľkou a žalovanou ústavný súd nehodnotí vec ako právne zložitú.

Pokiaľ ide o kritérium „správanie účastníka“ možno hodnotiť správanie sťažovateľky v konaní ako aktívne. Sťažovateľka predkladala okresnému súdu dôkazy na svoje tvrdenia, včas reagovala na výzvy okresného súdu a v dvoch prípadoch sa dožadovala aj urýchlenia konania.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že tento vo veci konal bez prieťahov   do   12.   decembra   2002,   keď   bol   spis   predložený   sudcovi   na   ďalšie   konanie. Od tohto obdobia konal až 14. apríla 2004, keď rozhodol o odstúpení veci krajskému súdu.

Ústavný súd hodnotí obdobie nečinnosti od 12. decembra 2002 do 14. apríla 2004 ako zbytočný prieťah v trvaní 16 mesiacov, z ktorého je možné objektívne uznať 1 mesiac na   štúdium   veci   a prípravu   rozhodnutia   o postúpení   veci.   Tvrdenie   podpredsedníčky okresného   súdu   o nedostatočnom   personálnom   obsadení   a vysokom   počte   vecí v jednotlivých oddeleniach ústavný súd nemôže akceptovať.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (II. ÚS 40/97). Námietka veľkého množstva nevybavených a nerozhodnutých vecí nemá povahu okolnosti, ktorá   by   vylučovala   zodpovednosť   súdu,   ktorý   je   vecne   a miestne   príslušný   na rozhodovanie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva   sťažovateľky   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   postupom   okresného   súdu   v   predmetnom občianskoprávnom konaní tak, ako to garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby   alebo   právnickej   osoby   vysloví,   že   k porušeniu   práva   došlo   právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Sťažovateľka žiadala prikázať okresnému súdu, aby konal bez prieťahov.

Ústavný   súd   konštatoval   prieťahy   v konaní   okresného   súdu,   neuložil   mu   však povinnosť   podľa   ustanovenia   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   vo veci konať z dôvodu,   že takýto pokyn by stratil   zmysel, pretože okresný súd postúpil vec vecne príslušnému krajskému súdu, ktorý vo veci ďalej koná. V tejto časti preto návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka si uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy vo výške sumy, o ktorú vedie predmetný civilný spor. Ako dôvod uviedla najmä stratu právnej istoty a nedôveru k súdu, pretože predmet sporu predstavuje jej celoživotné úspory.

V okolnostiach prípadu ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku,   preto   uznal   za   dôvodné   priznať sťažovateľke aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané.

Podľa ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu (bod 3 výroku nálezu).

Podľa   ustanovenia   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti uhradil účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľky vyčíslil trovy konania v liste z 25. júna 2004 za dva úkony   právnej   pomoci,   a to   prevzatie   a poradu   s klientkou   30.   marca   2004   a spísanie sťažnosti 20. apríla 2004. Sadzbu za jeden úkon právnej služby vrátane paušálnej odmeny vo výške 136 Sk ustálil na 2 400 Sk. Za dva úkony žiadal spolu 4 800 Sk.

Odmena určená podľa § 13 ods. 8, § 1 ods. 2 a § 19 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v roku 2004 predstavuje sumu 4 534 Sk a režijný paušál 136 Sk.

Požadovaná suma neprevyšuje túto sumu, a preto ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť požadované trovy (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2004