SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 184/2015-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoJUDr. Mgr. Radimom Komkom, Advokátska kancelária, Hlavná 27, Prešov, pre namietanéporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konanívedenom pod sp. zn. 13 C 70/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 13 C 70/2012.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„... Ja, sťažovateľ, som dňa 3.4.2012 podal na Okresný súd v Prešove návrh na zaplatenie sumy 283,26 Eur s prísl. z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej z dôvodu zrušenia predchádzajúceho právoplatného rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co 114/2009 zo dňa 14.4.2010, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C 264/2007-148 zo dňa 20.3.2009, a to nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 339/2011 zo dňa 18.1.2011.
Sťažovateľ vyzval žalovanú po zrušení rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2Co 114/2009 zo dňa 14.4.2010 svojim listom zo dňa 10.1.2012 na vrátenie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho vo vyplatení súdom priznaných trov žalovanej, avšak bezúspešne.
Vzhľadom na negatívny postoj žalovanej a neochotu dobrovoľne vrátiť bezdôvodné obohatenie v sume 283,26 Eur s prísl. preto sťažovateľ bol nútený aj v dôsledku behu premlčacích lehôt domáhať sa podaním žaloby na súde, ku ktorej došlo dňa 3.4.2012 a ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 13C 70/2012.
V predmetnom konaní bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 24.9.2012, ktorým súd zaviazal žalovanú ⬛⬛⬛⬛ zaplatiť mne, sťažovateľovi sumu 283,26 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 25.4.2012 do zaplatenia.
Zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 103,74 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu. Krajský súd Prešov svojím rozhodnutím sp. zn. 20Co 23/2013 zo dňa 10.10.2013 potvrdil rozsudok súdu I. stupňa vo veci samej s výnimkou výroku o splatnosti, zrušil rozsudok vo výroku o splatnosti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie.
Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co 23/2013 zo dňa 10.10.2013 bol Okresnému súdu Prešov doručený dňa 13.12.2013 a môjmu právnemu zástupcovi dňa 8.1.2014 s tým, že podľa intencií zrušujúceho rozsudku Krajského súdu Prešov, ktorý zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o splatnosti z dôvodu nepreskúmateľnosti, uložil Okresnému súdu Prešov preskúmať, či peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd.
Okresný súd Prešov od doručenia zrušujúceho rozsudku Krajského súdu Prešov dňa 13.12.2013 vo veci nekonal, nevytýčil žiadne pojednávanie, preto som ja, sťažovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal procesného sudcu, aby rozhodol vo veci zrušujúceho rozhodnutia a poukázal som, že uplynula značná doba od doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Svoju žiadosť som adresoval osobitným listom zo dňa 20.5.2014. Keďže procesný súd vo veci i napriek mojej žiadosti nevytýčil žiaden termín pojednávania, ani meritórne nerozhodol, listom zo dňa 18.11.2014 som požiadal predsedu Okresného súdu Prešov, aby vo veci zjednal nápravu, poukázal som, že nejde o zložitosť veci, je len na rozhodnutí súdu, aby vo veci vykonal prípadné dokazovanie, hlavne na výšku dôchodku samotnej žalovanej, ktorú mohol zistiť cez sociálnu poisťovňu a následne cez katastrálny portál zistiť majetok samotnej žalovanej. Sú to dôkazy, ktoré súd I. stupňa mohol vykonať bez prítomnosti samotných účastníkov konania.
Dňa 4.3.2015 som opätovne svojim listom požiadal procesný súd, aby vo veci rozhodol, vzhľadom k tomu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 218/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co 162/2014 som bol zaviazaný zaplatiť žalovanej celkovú sumu 448,62 Eur..
Súd, ako som už vyššie uviedol, vo veci od zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu Prešov, ktorý bol doručený Okresnému súdu Prešov dňa 13.12.2013, do spísania tejto sťažnosti nerozhodol, pričom od doručenia zrušujúceho rozhodnutia doposiaľ uplynula doba 15 mesiacov...“
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13C 70/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby vo veci 13C 70/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie 1.500 Eur (slovom jedentisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd v Prešove je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mgr. Radima Komku, Advokátska kancelária, Hlavná 27, Prešov, do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uzneseniesa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývaťaj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecnýmsúdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovaťo zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosťsúdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavnýsúd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významnýmspôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,I. ÚS 57/01).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v konaní začatom 3. apríla 2012 vedenomna okresnom súde pod sp. zn. 13 C 70/2012, predmetom ktorého je zaplatenie sumy 283,26eur s prísl. z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia, dochádza k zbytočným prieťahom.Sťažovateľ argumentuje tým, že od doručenia zrušujúceho rozsudku Krajského súduv Prešove sp. zn. 20 Co 23/2013 z 10. októbra 2013, ku ktorému došlo 13. decembra 2013,okresný súd nekoná 15 mesiacov. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa,ktorou namieta porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 13 C 70/2012, je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, žedosiaľ neuplynula dostatočná doba na to, aby bolo možné konštatovať porušenie základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento vodôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovikonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Z uvedenéhovyplýva, že výroky, ktorých sa sťažovateľ domáhal priznania primeraného finančnéhozadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom, sú viazané na vyhoveniesťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základných práv, ktorésťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, orgánom verejnej moci, proti ktorémusťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd odmietol sťažnosť po jejpredbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už na jej predbežnomprerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd zároveň považuje za potrebné podotknúť, že v prípade ak byv budúcnosti nedošlo k náprave a v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.13 C 70/2012 by dochádzalo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu ústavouzaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, bude mať sťažovateľ k dispozícii možnosť podať sťažnosť na ústavnom súdeza obvyklých podmienok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 12. mája 2015