znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  III. ÚS 184/2010-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   augusta   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti L. L., P., zastúpenej advokátkou JUDr. D. K., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 83/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 T 83/02   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 83/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný   súd   Prešov   p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia L. L. v sume 149,22 € (slovom stoštyridsaťdeväť eur a dvadsaťdva centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Prešov   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy konania v sume 149,22 € (slovom stoštyridsaťdeväť eur a dvadsaťdva centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   184/2010-17 z 1. júna 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť L. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 83/02.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k   veci   podaním   sp.   zn.   1   SprO/294/2010 z 23. júna 2010 vyjadril okresný súd. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza: „Dňa 10.4.2002 bola   podaná   obžaloba   Okresnej   prokuratúry   Prešov   na   obž.   J.   O.   vedená   pod   sp.   zn. 1 Pv 86/02 - 45 pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1 Tr. zák. V tejto trestnej veci sa mal dopustiť celkovo 12 skutkov. Trestná vec bola vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1T 79/02.

Dňa 22.4.2002 bola podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Prešov na obž. J. O. a spoločníkov (obž. K., P., ml. Ď., K. a K.) pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ v časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. (body 7 a 35), trestný čin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa   §   9   ods.   2   k   §   257   ods.   1   Tr.   zák.,   trestný   čin   porušovania   domovej   slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 238 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v bode 8 obžaloby v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.. Trestná vec bola vedená na Okresnom súde Prešov pod. sp. zn. 1T 83/2002. Obž. sa mali dopustiť celkovo 41 skutkov.

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 83/02 zo dňa 2.7.2003 boli spojené trestné veci 1T 83/02 a 1T 79/02 v zmysle § 23 ods. 3 Tr. zák. na spoločné konanie. V tejto trestnej veci boli vykonané hlavné pojednávania nasledovne:

-   dňa   18.11.2003   hlavné   pojednávanie   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti   obhajcu JUDr. B. (ml. Ď.), poškodená L. bola prítomná,

- dňa 26.1.2004 neboli prítomní obž. K., P., pošk. L. prítomná,

- dňa 4.3.2004 neboli prítomní J. O., P. a Ď. obaja ospravedlnení, obž. P. neprítomný, poškodená L. prítomná,

-   dňa 4.5.2004 neprítomní   obž.   K.,   O.,   P.,   obhajcovia JUDr. L.,   JUDr.   K.   neprítomní, poškodená L. neprítomná,

- dňa 22.6.2004 obž. K., O., K. a obhajcovia JUDr. L., JUDr. C. neprítomní, neprítomná poškodená L.,

- dňa 23.9.2004 obž. K., O., Ď., obhajcovia JUDr. L., JUDr. C., JUDr. B., poškodená L. neprítomní,

- dňa 16.11.2004 obž. K., O., Ď., obhajcovia JUDr. L., JUDr. C., JUDr. B., poškodená L. neprítomní,

-   dňa   25.1.2005   obž.   K.,   O.,   Ď.,   K.,   obhajcovia   JUDr. C.,   JUDr.   B.,   poškodená   L. neprítomní,

- dňa 7.4.2005 obž. K., O., Ď., K., P., obhajcovia JUDr. C., poškodená L. neprítomní, Dňa 7.4.2005 bola trestná vec J. O. vylúčená zo spoločného konanie v zmysle § 23 ods. 1 Tr. poriadku.

Ďalšie hlavné pojednávania sa konali nasledovne:

- dňa 16.6.2005 obžalovaní všetci prítomní, neprítomní obhajcovia JUDr. C., JUDr. L., JUDr. B. a poškodená L.,

- dňa 24.11.2005 obž. K., P., Ď., obhajca JUDr. C. neprítomní, poškodená L. prítomná,

- dňa 2.2.2006 obž. K., D., obhajcovia JUDr. C., JUDr. B., poškodená L. neprítomní,

- dňa 28.3.2006 obž. Ď., K., P., obhajcovia JUDr. C., JUDr. L., JUDr. B., poškodená L. neprítomní,

- dňa 15.5.2006 obž. P., Ď., K., poškodená L. neprítomní,

- dňa 20.6.2006 obž. K., P., Ď., obhajcovia JUDr. C. a JUDr. L., poškodená L. neprítomní,

- dňa 31.8.2006 obž. P., obhajcovia JUDr. C., JUDr. L., poškodená L. neprítomní,

- dňa 6.10.2006 obž. P., K., K., P., obh. JUDr. C., JUDr. L., poškodená L. neprítomní. Dňa 6.10.2006 zo spoločného konania vylúčený obž. ml. Ď. podľa § 23 ods. 1 Tr. poriadku.

- dňa 24.11.2006 obž. K., P., K., K.. obhajcovia JUDr. C., JUDr. L., JUDr. B., poškodená L. neprítomní,

-   dňa   23.1.2007   obž.   K.,   K.,   obhajcovia   JUDr.   C.,   JUDr.   L.,   JUDr. B.   neprítomní, poškodená L. prítomná,

- dňa 2.3.2007 obh. JUDr. C., JUDr. B., poškodená L. neprítomní,

- dňa 15.6.2007 obž. P., obh. JUDr. C., JUDr. L., JUDr. B., poškodená L. neprítomní,

- dňa 25.9.2007 obž. P., obh. JUDr. B., poškodená L. neprítomní,

- dňa 13.11.2007 (v zápisnici chybne uvedený dátum hlavného pojednávania dňa 25.9.2007) obž.   K.   a   obh.   JUDr.   K.,   poškodená   L.   neprítomní,   hlavné   pojednávanie   sa   vykonalo výsluchom   obžalovaných   a   prečítaním   výpovede   obž.   K.,   následne   odročené   na   deň 14.12.2007,   kde   neboli   prítomní   obž.   K.,   obh.   JUDr.   L.,   JUDr. K.   a   poškodená   L.   a následne bol vyhlásený rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť na hlavnom pojednávaní, okrem obž. K. u ktorého nadobudol právoplatnosť 11.3.2008.

Na otázky, ktoré boli položené odpovedáme nasledovne: skutkovo ani právne nejde o zložitý   spor,   procesné   úkony   sú   uvedené   vyššie,   podľa   názoru   súdu   sťažovateľka nespôsobila prieťahy, zo strany súdu došlo k prieťahom - potom, čo boli vylúčení dvaja páchatelia   malo   dôjsť   k   ofoteniu   trestného   spisu   a   prideleniu   novej   spisovej   značky a následne k vytýčeniu hlavného pojednávania a rozhodnutiu vo veci, tieto prieťahy boli zbytočné.

Záverom   poukazujeme   na   skutočnosť,   že   trestný   spis   bol   predsedovi   senátu Mgr. M. P. pridelený dňa 5.8.2009, fyzicky ho ale prevzal až dňa 7.1.2010 (do tej doby sa nachádzal u VSÚ). Odo dňa 7.1.2010 bol spis naštudovaný (spis má 1468 strán + prílohy), bol   daný   pokyn   na   vyhotovenie   kópie   trestného   spisu.   V   súčasnej   dobe   prebieha   jeho žurnalizovanie a následne bude podaný do podateľne k prideleniu novej spisovej značky.“

Obdobné procesné úkony zistil aj ústavný súd z obsahu trestného spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 2. júla 2010.

K stanovisku okresného súdu sa právna zástupkyňa sťažovateľky nevyjadrila.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   vo   veci   sťažnosti   sťažovateľky   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom k naplneniu práva na súdnu ochranu v rozhodovaní   o veci   samej   dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím súdu (I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

Pri   posudzovaní,   či   vo   veci   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú povaha konania, teda právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Čo sa týka kritéria zložitosť veci, ústavný súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov a najmä s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že vec ani zo skutkového,   ani   z právneho   hľadiska   nevykazuje   črty   mimoriadnej   zložitosti. Na zložitosť veci napokon nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 23. júna 2010.

V   predmetnom   konaní   od   doručenia   obžaloby   prokurátora   Okresnej   prokuratúry Prešov na J. O. (sťažovateľka si uplatnila ako poškodená v tomto trestnom konaní nárok na náhradu   škody)   okresnému   súdu   10.   apríla   2002 uplynulo   viac   ako   osem   rokov   (ku vzneseniu obvinenia voči obžalovanému došlo ešte uznesením vyšetrovateľa v roku 1996) a vec nie je právoplatne skončená.

Pri   hodnotení   povahy   preskúmavanej   veci   ústavný   súd   vychádzal   zo   všeobecnej zásady uznávanej aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného konania spravidla   spojený,   musí   posudzovať   prísnejšie   (napr.   rozsudok   ESĽP   vo   veci   Bagetta v. Taliansko z 25. júna 1987). Táto zásada sa týka aj poškodenej strany (obdobne napr. IV. ÚS 13/08).

2.   Pri   hodnotení   ďalšieho   kritéria   –   správania   sťažovateľky   v preskúmavanom trestnom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej   ťarchu   pri   posudzovaní otázky, či   a z akých   dôvodov   došlo   v týchto konaniach k zbytočným prieťahom. Aj keď z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že sa nezúčastnila   viacerých   hlavných   pojednávaní,   túto   neúčasť v žiadnom   prípade   nemožno pričítať na jej ťarchu, pretože jej termíny neboli vo väčšine prípadov ani oznamované. Na druhej strane, ak bola o nich informovaná (napr. 24. novembra 2005 a 23. januára 2007), pojednávaní sa zúčastnila. K tomu je však potrebné uviesť, že hlavné pojednávania od roku 2003 boli vždy iba odročované pre neúčasť obžalovaných alebo ich právnych zástupcov a okresný súd na nich nevykonával žiadne dokazovanie. Ústavný súd preto konštatoval, že v konečnom dôsledku doterajšia dĺžka trestného konania nemohla byť vyvolaná správaním sťažovateľky.   Ani   okresný   súd   neuviedol   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti,   že by sťažovateľka spôsobila prieťahy v tomto konaní.

3.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Nečinnosť   bez   akejkoľvek   zákonnej   prekážky   bola   zistená   už   v období od 10. apríla 2002, keď bola podaná obžaloba, až do 29. septembra 2003, keď sa konalo prvé hlavné pojednávanie (nečinnosť viac ako 17 mesiacov), a pokračovala aj v období od   18.   novembra   2003,   keď   okresný   súd   odročil   hlavné   pojednávanie   bez   vykonania dokazovania, až do rozhodnutia okresného súdu (14. december 2007) vo vzťahu k iným obžalovaným,   ktorých   vec   bola   spojená   s vecou   sťažovateľky   (nečinnosť   takmer 47 mesiacov). V tomto období okresný súd iba určil viac termínov hlavných pojednávaní, ktoré   sa   však   nikdy   neuskutočnili,   ako   bolo   uvedené,   pre   neprítomnosť   obžalovaných. Naposledy bol okresný súd nečinný aj v dobe po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia (marec 2008) až dosiaľ, keď vo veci vylúčenej na samostatné konanie ešte 7. apríla 2005 vôbec nekonal (vo vzťahu k obžalovanému, od ktorého si uplatnila sťažovateľka nárok na náhradu škody v sume cca 2 000 €).

Aj   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   v konaní   sa   vyskytli   obdobia nečinnosti.

Ústavný   súd   s poukazom   na   uvedené   hodnotiac   doterajší   priebeh   napadnutého konania dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 83/02 bolo porušené   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, na základe   žiadosti   sťažovateľky   prikázal   okresnému   súdu   v zmysle   § 56   ods. 3   písm. a) zákona o ústavnom súde, aby v označenej trestnej veci konal bez zbytočných prieťahov (hoci táto vec má byť už vedená pod inou spisovou značkou).

III.

Sťažovateľka   tiež   žiadala,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   finančné   zadosťučinenie v sume 20 000 €, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, v dôsledku   čoho   je   v stave   právnej   neistoty   a nekonaním   okresného   súdu   dochádza k prehlbovaniu   útrap   nielen   psychických,   ale   aj   ekonomických,   pretože   páchateľovi trestného činu nebol uložený žiaden trest.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Keďže   právna   neistota sťažovateľky nebola okresným súdom odstránená ani po viac ako 8 rokoch od   začatia trestného konania, zohľadňujúc pritom povahu veci (výšku požadovanej náhrady škody) ústavný súd najmä s ohľadom na nečinnosť okresného súdu považoval za potrebné priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia.   Sťažovateľka   si   v   sťažnosti   uplatnila   trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 149,22 €.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,   ktoré   platil,   pokiaľ   u   nich   nie   sú   predpoklady   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov konania (za dva úkony právnej služby a režijný paušál) je nižšia ako suma vypočítaná ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a keďže nie je v rozpore s touto vyhláškou, uložil Kancelárii ústavného   súdu   uhradiť   ustanovenému   právnemu   zástupcovi   trovy   právneho   zastúpenia v sume 149,22 €. Zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet Kancelárie ústavného súdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010