znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 184/08-62

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a zo sudcov   Jána   Auxta   a Ľubomíra   Dobríka prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., C., zastúpeného advokátkou JUDr. M. T., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Senica a Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 32/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 C 290/00) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   MUDr.   M.   S.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Senica a Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 32/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 C 290/00) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Skalica p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 32/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. M. S. primerané finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a.

4. Okresný súd Senica j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 55,86 € (slovom päťdesiatpäť eur a osemdesiatšesť centov) a Okresný súd Skalica v sume 167,60 € (slovom stošesťdesiatsedem eur a šesťdesiat centov) MUDr. M. S. na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. M. T., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 184/08-38 z 25. novembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť MUDr. M. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Senica   a Okresného   súdu   Skalica   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 C 32/2008 (pôvodne pod sp. zn. 4 C 290/00).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ vystupuje ako žalobca v konaní o ochranu   osobnosti   vedenom   v súčasnosti   na   Okresnom   súde   Skalica   pod   sp.   zn. 3 C 32/2008 (pôvodne pod sp. zn. 4 C 290/00), ktoré sa začalo na základe žaloby z 28. júla 1997 (uvádza sťažovateľ, zo spisu vyplýva dátum podania 13. október 1997) v tom čase podanej na Okresnom súde Senica.

Sťažovateľ   v podanej   sťažnosti   argumentoval   chronologickým   prehľadom vykonaných procesných úkonov konania a uviedol, že po podaní návrhu na základe výzvy doplnil svoj návrh 13. októbra 1997 a zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (priznané uznesením Okresného súdu Senica z 19. marca 2007). Následne bol jeden   z uplatnených   nárokov   vylúčený   na samostatné   konanie   pod   sp.   zn.   4   C   290/00. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 4 C 290/00-6 zo 16. januára 2001 konanie zastavil. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)   napadnuté uznesenie svojím uznesením č. k. 8 Co 10/03-22 z 25. februára 2003 zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Prvý termín pojednávania určil Okresný súd Skalica na 26. máj 2004. Sťažovateľ podaním zo 7. mája 2007 požiadal o ustanovenie právneho zástupcu, vyhovené mu bolo uznesením Okresného súdu Senica z 18. mája 2007.

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   predmetná   vec   nie   je   natoľko   zložitá,   aby   mohla ospravedlniť   11-ročné   prieťahy   v konaní.   Sťažovateľ   svojím   správaním   neprispel k spôsobeným prieťahom v konaní, zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené postupom Okresného súdu Senica a Okresného súdu Skalica.

Na základe svojej argumentácie sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že Okresný súd Senica a Okresný súd Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 32/2008 (pôvodne pod sp. zn. 4 C 290/00) porušili jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal Okresnému súdu Skalica konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 494 000 Sk, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 3.   decembra   2008   sa   k sťažnosti   vyjadril Okresný súd Skalica prostredníctvom svojho predsedu. List sp. zn. Spr. 1520/08 z 23. marca 2009   doručený   ústavnému   súdu   26.   marca   2009   obsahoval   podrobnú   chronológiu vykonaných   procesných   úkonov,   ako   aj   vyjadrenie,   v ktorom   predseda   okresného   súdu neuznal dôvodnosť podanej sťažnosti a v tejto súvislosti uviedol, že v predmetnej veci je síce konanie vedené už od roku 1997, avšak dĺžka konania nie je spôsobená subjektívnymi príčinami   na   strane   zákonného   sudcu.   Je   totiž   ovplyvnená   jednak   zložitosťou   veci z hľadiska právnej stránky, ako aj náročnosťou po stránke skutkovej, predovšetkým však správaním   sťažovateľa   („nespoluprácou,   nesúčinnosťou   so   súdom,   neopodstatnenými podaniami   a nedostavovaním   sa   na   súdne   pojednávania“).   Sťažovateľ   podáva   vo   veci neúplné a nejasné podania, z ktorých nie je zrejmé, čoho sa domáha, sťažuje plynulosť konania tým, že pre množstvo svojich sporov vedených pred súdmi „už ani jemu samému nie je zrejmé, ktoré podanie ku ktorej u podanej veci patrí a ktorý súd to ktoré konanie vedie   a uvádza   nesprávne   spisové   značky,   do   ktorých   podania   doručuje.   Žalobca   proti ďalším žalovaným podal asi 3 žaloby na OS Senica a viedol niekoľko sporových konaní proti   týmto   konkrétne   označeným   žalovaným   a   ďalším   žalovaným   popri   uvedených žalovaných (napr. MUDr. R., MUDr. V., proti Obci K. a domáhal sa nárokov, ktoré môžu súvisieť so žalobou o ochranu osobnosti). Niektoré veci boli nesprávne v roku 1997 alebo v roku 1998 postúpené na novovzniknutý OS Skalica. Lebo sa týkali ochrany osobnosti a v čase nápadu vecí bol na konanie príslušný súd podľa bydliska žalobcu, t. j. Okresný súd Trnava.   Z dôvodu   nepríslušnosti   na   konanie   boli   aj   niektoré   veci,   týkajúce   sa   ochrany osobnosti postúpené na OS Trnava, čo sťažuje postup súdu vo veci 3 C 32/2008 z dôvodu zisťovania   či sú   splnené   procesné   podmienky   na   konanie,   či   nejde   o prekážku   začatej prípadne skončenej veci dopytmi, či už nebolo vo veci začaté konanie.“.

Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalobca bol riadne a včas predvolaný na výsluchy týkajúce sa námietky zaujatosti konajúcej sudkyne, na ktoré sa nedostavoval z dôvodov uvedených v predloženom chronologickom prehľade úkonov. Pre jeho postoj ku včasnosti preberania zásielok súdu a odmietnutím dostaviť sa na výsluch možno mať pochybnosti o tom,   či   on   sám   javí   záujem   o včasné   prerokovanie   a   skončenie   veci.   Doteraz   nebolo rozhodnuté o pripustení návrhu sťažovateľa na rozšírenie žaloby „o zrušenie rozhodnutia R/95   z 2. 1. 1996   NsP   Skalica   a R/96   z 26. 7. 1996“,   pretože   Okresný   súd   Skalica mal pochybnosti o tom, či tieto návrhy nie sú založené v spise týkajúceho sa konania sp. zn. 3 C   26/2008,   ktorý   bol   v rôznych   časových   úsekoch   predkladaný   nadriadenému   súdu v odvolacom   konaní.   Okresný   súd   Skalica   nepoznal obsah   tohto   spisu,   a nemohol   teda posúdiť,   s ktorou   z vecí   vedených   na   Okresnom   súde   Skalica,   resp.   na Okresnom   súde Trnava súvisia.

Z uvedených okolností je podľa predsedu Okresného súdu Skalica zrejmé, že dĺžka namietaného konania je zapríčinená aj pasívnym správaním sťažovateľa, ktorého súčinnosť by v konečnom dôsledku viedla k urýchleniu konania a možnosti rozhodnutia prerokúvanej veci.

Predseda Okresného súdu Skalica v liste zároveň oznámil, že súhlasí s prerokovaním sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania.

Možnosť vyjadrenia sa k predloženému stanovisku Okresného súdu Skalica právna zástupkyňa   sťažovateľa   nevyužila. Bola   jej   súčasne   poskytnutá   možnosť   predložiť vyjadrenie týkajúce sa súhlasu s upustením od ústneho pojednávania s poučením, že ak sa v stanovenej lehote k tejto otázke nevyjadrí, ústavný súd bude toho názoru, že s upustením súhlasí.   Vzhľadom   na   to,   že   právna   zástupkyňa   na   uvedenú   výzvu   v stanovenej   lehote nereagovala,   ústavný   súd   konštatoval   konkludentne   vyjadrený   súhlas   sťažovateľa s upustením od ústneho prerokovania veci.

Stanovisko   k vyjadreniu   Okresného   súdu   Skalica   sp.   zn.   Spr. 1520/08   napokon predložil   sťažovateľ   13.   mája   2009.   Toto   stanovisko   však   neobsahovalo   žiadne   nové skutočnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   týkajúceho sa posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností,   z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu   zistil   tento priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Dňa 13. októbra 1997 sťažovateľ predložil Okresnému súdu Senica návrh označený ako „doručenie   dokumentov   súdu,   špecifikácia   žalobného   petitu,   forma   ospravedlnenia odporcom,   vyžiadanie vyjadrenia   odporcu“ kvalifikovaný súdom   ako   žaloba o ochranu osobnosti.

Z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   vyplýva,   že   v počiatočnom   štádiu   boli vykonané tieto úkony:

„-   dňa   4. 8. 1998   žiadaná   správa   od   OS   Trnava,   vakom   štádiu   konania   je   vec žalobcu proti žalovaným v 1. rade: MUDr. K., v 2. rade: MUDr. R., v 3. rade: MUDr. V. o ochranu osobnosti, ktorá bola OS Skalica postúpená 17. 2. 1998 (aj táto vec JUDr. B. napadla podľa rozvrhu práce OS Skalica na rok 1998 a podľa rozhodnutia KS Trnava o nepríslušnosti na konanie OS Skalica bola postúpená na OS Trnava)

- dňa 25. 5. 1999 žiadaný spis OS Senica sp. zn. 8 C 174/94 a opätovne žiadaná správa od OS Trnava o stave konania o ochranu osobnosti proti žalovaným MUDr. K., MUDr. R. a MUDr. V.

- dňa   12. 8. 1999   OS   Trnava   oznámil,   že   vec   ich   sp.   zn.   14 C   37/98   o   ochranu osobnosti žalobcu proti žalovaným MUDr. K. MUDr. R. a MUDr. V. nie je rozhodnutá, vo veci bola vznesená námietka zaujatosti, spis sa nachádza na KS Trnava...

- Dňa   5. 11. 1999   žiadaná   správa   od   OS   Trnava   o   stave   konania   v   ich   veci sp. zn. 14 C/37/98

- dňa   15. 11. 1999   OS   Trnava   oznámil,   že   vec   nie   je   právoplatne   skončená, KS Trnava   rozhodol,   že   vec   prejednávajúca   sudkyňa   nie   je   vylúčená   z   prejednania a rozhodovania vo veci

- dňa   21. 1. 2000   žiadaná   správa   o   stave   konania   vo   veci   OS   Trnava   sp.   zn. 4 C/37/98

- dňa   7. 2. 2000   doručená   správa   OS   Trnava,   že   vo   veci   ich   sp.   zn.   14 C/37/98 sa koná

- dňa   21. 2. 2000   a   dňa   24. 3. 2000   žiadaná   správa   od   OS   Trnava   o   stave   veci sp. zn. 14 C/37/98

- dňa   11. 5. 2000   doručená   správa   OS   Trnava   o   stave   konania   veci   sp.   zn. 14 C/37/98 - vec nebola skončená

- v priebehu mesiacov máj až august opätovne žiadané správy od OS Trnava o stave veci sp. zn. 14 C/37/98 za účelom zistenia, či vo veci OS Skalica sp. zn. 4 C/290/98, predtým sp. zn. 4 C/208/98 nejde o prekážku litispendencie proti žalovanému MUDr. K.

- dňa 17. 8. 2000 doručená správa OS Trnava, že vo veci sp. zn. 14 C/37/98 nie je vytýčený termín pojednávania

- od augusta 2000 do novembra 2000 žiadané správy od OS Trnava

- úkon sudkyne zo 7. 12. 2000 (č. 1. 66 spisu), pokyn sudkyne na vylúčenie č. 1. 6-8 spisu na samostatné konanie žaloby žalobcu o ochranu osobnosti a pokyn na založenie do spisu sp. zn. 4 C/208/97

- Mgr.   R.   A.,   sudkyňa   OS   Skalica   spísala   úradný   záznam,   podľa   ktorého   bol 11. 12. 2000   návrh   na   ochranu   osobnosti   žalobcu   podľa   odseku   zhora   vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 4 C/290/00

- dňa 11. 1. 2001 (č. 1. 4 súčasného spisu) bol urobený úkon sudkyňou Mgr. R. A., ktorá konštatovala, že spis 4 C 290/00 treba pripojiť k spisu OS Skalica sp. zn. 4 C/208/97 s tým, že z podania žalobcu zo dňa 13. 10. 1997 jednoznačne vyplýva, že ide o rozšírenie pôvodného   návrhu,   ktorom   sa   má   rozhodnúť   a   poukázala   na   č.   1.   13   spisu   sp.   zn. 4 C/208/97.“

Zo súdneho spisu ústavný súd zistil tento ďalší priebeh konania:Dňa 16. februára   2001 uskutočnil   Okresný   súd   Skalica   pojednávanie, na ktorom konštatoval, že navrhovateľ „sa domáha tých istých nárokov ako vo veci sp. zn. 4 C/208/97 a vo veci sp. zn. 4 C/231/97“, a konanie uznesením sp. zn. 4 C/290/00 zastavil z dôvodu prekážky už začatej veci.

Dňa   6. augusta 2001   podal   sťažovateľ   proti   uzneseniu   zo   16. februára 2001 odvolanie.

Dňa   21. septembra 2001   vyzval   Okresný   súd   Skalica   odporcov,   aby   sa   vyjadrili k podanému   odvolaniu.   Vyjadrenie   odporcov   bolo   Okresnému   súdu   Skalica   doručené 1. októbra 2001.

Dňa   29.   októbra   2001   Okresný   súd   Skalica   vyzval   sťažovateľa,   aby   sa   vyjadril, či vznáša (v podanom odvolaní) aj námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni s uvedením dôvodov,   resp.   námietku   zaujatosti   voči   iným   sudcom   tohto   súdu,   výzvu   zopakoval 25. februára 2002 a tiež 20. decembra 2002.

Dňa 8. apríla 2002 požiadal Okresný súd Skalica o poskytnutie súčinnosti Okresný súd Trnava – vykonanie výsluchu sťažovateľa k otázke námietky zaujatosti.

Okresný súd Trnava predvolal sťažovateľa na výsluch na 7. máj 2002, sťažovateľ predvolanie prevzal, no na výsluch sa nedostavil. Okresný súd Trnava opätovne predvolal sťažovateľa na výsluch na 29. máj 2002 s poučením o možnosti predvedenia, sťažovateľ predvolanie prevzal až 8. júna 2002, na výsluch sa nedostavil. Okresný súd Trnava požiadal o predvedenie sťažovateľa príslušný útvar Policajného zboru na 19. jún 2002, ktorý však oznámil, že sťažovateľ predložil potvrdenie o práceneschopnosti, preto predvedenie nebolo realizované. Okresný súd Trnava určil nový termín výsluchu – 17. júl 2002, predvolanie žalobca   prevzal   až   12.   augusta   2002.   Okresný   súd   Trnava   požiadal   o predvedenie sťažovateľa opätovne príslušným útvarom Policajného zboru na výsluch – 10. septembra 2002, predvedenie nebolo realizované, pretože sťažovateľ sa odmietol dostaviť na výsluch.Okresný súd Skalica 2. októbra 2002 vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k otázke zaujatosti   sudcov   tohto   súdu,   výzvu   prevzal   sťažovateľ   až   20.   decembra   2002, no nereagoval na ňu.

Okresný súd Skalica 23. januára 2003 predložil spisový materiál spolu s podaným odvolaním   krajskému   súdu,   ktorý   svojím   uznesením   z   25.   februára   2003   uznesenie o zastavení konania zo 16. februára 2001 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Spisový materiál bol Okresnému súdu Skalica vrátený 14. marca 2003.

Dňa 3. júla 2003 Okresný súd Skalica požiadal príslušný výkonný orgán územnej samosprávy   o oznámenie   skutočností   potrebných   pre   účely   rozhodnutia   o oslobodení od súdnych poplatkov, ktorý na výzvu reagoval 5. augusta 2003.

Dňa 13. apríla 2004 určil Okresný súd Skalica termín pojednávania na 26. máj 2004 a predvolal   sťažovateľa   a odporcu.   Sťažovateľ   podaním   doručeným   25.   mája   2004 ospravedlnil svoju neprítomnosť na určenom termíne pojednávania a upresnil svoj návrh.Dňa   26.   mája   2004   Okresný   súd   Skalica   uskutočnil   pojednávanie,   na   ktoré sa nedostavili   odporcovia   ani   sťažovateľ,   ktorý   svoju   neprítomnosť   ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 4. júna 2004 vyzval Okresný súd Skalica sťažovateľa na predloženie podkladov pre   účely   posúdenia   jeho   žiadosti   o oslobodenie   súdnych   poplatkov,   ktoré   sťažovateľ predložil 22. júna 2004.

V dôsledku   zmeny   zákonnej   úpravy   sídel   a obvodov   všeobecných   súdov   účinnej od 31. januára 2005 bola vec sťažovateľa pridelená Okresnému súdu Senica.

Dňa   15.   novembra   2006   Okresný   súd   Senica   požiadal   Okresný   súd   Trnava o zapožičanie súvisiaceho spisového materiálu.

Dňa 27. a 28. novembra 2006 Okresný súd Senica vyzval na oznámenie údajov na účely   posúdenia   žiadosti   sťažovateľa   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   príslušné štátne orgány, výkonný orgán územnej samosprávy a Sociálnu poisťovňu, pobočka Trnava, ktoré na výzvu reagovali v priebehu mesiacov december 2006 až január 2007.

Dňa 5. januára 2007 Okresný súd Senica požiadal Okresný súd Trnava o zaslanie súvisiaceho spisového materiálu.

Uznesením z 19. marca 2007 priznal Okresný súd Senica sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný súd Senica 20. marca 2007 požiadal Okresný súd Trnava o podanie správy o stave konania v súvisiacej veci a zaslanie spisového materiálu, výzvu zopakoval 9. mája 2007. Požadované skutočnosti boli Okresným súdom Trnava oznámené 4. júna 2007.Sťažovateľ 7. mája 2007 požiadal o ustanovenie právneho zástupcu, Okresný súd Senica uznesením z 18. mája 2007 jeho žiadosti vyhovel.

Dňa 18. mája 2007 bol uznesením Okresného súdu Senica sťažovateľovi ustanovený právny zástupca.

Dňa 2. augusta 2007 Okresný súd Senica požiadal Okresný súd Trnava o zaslanie časti súvisiaceho spisového materiálu.

Okresný súd Senica uskutočnil vo veci pojednávanie 4. decembra 2007.V dôsledku zmeny zákonnej úpravy sídel a obvodov všeobecných súdov bola vec sťažovateľa postúpená 10. januára 2008 novovzniknutému Okresnému súdu Skalica.Okresný súd Skalica určil 18. apríla 2008 termín pojednávania na 6. máj 2008.Dňa   24.   apríla   2008   bola   Okresnému   súdu   Skalica   doručená   žiadosť   právneho zástupcu sťažovateľa o pozbavenie jeho osoby od právneho zastúpenia sťažovateľa.Okresný súd Skalica uskutočnil 6. mája 2008 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil sťažovateľ (neúčasť ospravedlnil písomne „z dôvodu, že mu doteraz ustanovený právny zástupca   JUDr.   Z.   P.,   advokát   oznámil,   že   požiada   o pozbavenie   funkcie   právneho zástupcu“). Okresný súd Skalica pojednávanie odročil na neurčito.

Okresný súd Skalica uznesením sp. zn 3 C 32/2008 z 20. augusta 2008 rozhodol o pozbavení   zastupovania   sťažovateľa   súdom   ustanoveného   advokáta   a ustanovil sťažovateľovi nového právneho zástupcu.

Dňa 4. septembra 2008 Okresný súd Skalica určil termín pojednávania na 28. október 2008.Dňa   2. októbra 2008   doručil   ustanovený   právny   zástupca   sťažovateľa   žiadosť o pozbavenie   právneho   zastupovania   sťažovateľa.   O pozbavení   rozhodol   Okresný   súd Skalica uznesením   č.   k. 3   C 32/2008-150   z 20.   októbra   2008 a ustanovil   sťažovateľovi nového právneho zástupcu.

Dňa 28. októbra 2008 uskutočnil Okresný súd Skalica pojednávanie, na ktorom zistil, že neboli súdu spätne doručené doručenky k horeuvedenému uzneseniu, na základe ktorých by bolo možné posúdiť jeho právoplatnosť. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 8. novembra 2008 sťažovateľ doručil Okresnému súdu Skalica odvolanie proti uzneseniu o ustanovení nového právneho zástupcu z 20. októbra 2008, ktoré odôvodnil tým, že prerokúvaná vec nie je zložitá, a preto sa bude v konaní zastupovať sám.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý   znamená nastolenie právnej istoty   inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné kritériá,   ktorými sú   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom posudzovaného konania pred Okresným súdom Senica a Okresným súdom Skalica je žaloba o ochranu osobnosti.

Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, s vyjadreniami sťažovateľa a Okresného súdu Skalica dospel ústavný súd k záveru, že prípadná skutková alebo právna zložitosť veci nemohla   mať   v danom   prípade   vplyv   na   dosiaľ   uplynutú   dobu   predmetného   konania, pretože Okresný súd Senica a Okresný súd Skalica od podania žaloby do podania sťažnosti ústavnému   súdu   vykonali   len   úkony,   ktoré   súviseli   s otázkou   skúmania   procesnej podmienky   konania   (zisťovanie   prekážky   začatej   veci   –   litispendencie),   nestrannosti zákonného   sudcu,   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   a ustanovenia   právneho   zástupcu. Okresný   súd   Senica   a v   súčasnosti   Okresný   súd   Skalica   teda   dosiaľ   meritórne   vec neprerokovávali.

V konaní o ochranu osobnosti je efektívnosť súdnej ochrany neodmysliteľne spojená s jej   poskytnutím   v primeranej   dobe,   teda   s rýchlosťou   a plynulosťou   postupu   súdu v prejednávanej veci, kde časové hľadisko môže zohrávať významnú úlohu (III. ÚS 30/03, III. ÚS 178/04).

Namietanú existenciu zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní preto ústavný súd skúmal s prihliadnutím na túto skutočnosť,   zohľadňujúc aj stav uvedeného konania a charakter úkonov vykonaných vo veci v čase podania ústavnej sťažnosti.

2. Ústavný   súd   skúmajúc   správanie   sťažovateľa   v posudzovanom   konaní   zistil okolnosti na strane sťažovateľa, v dôsledku ktorých výrazne došlo k spomaleniu postupu pri prerokovaní uvedenej právnej veci. Na vrub sťažovateľovi treba pripísať jeho prístup k výzvam   Okresného   súdu   Skalica,   na   ktoré   ani po   opätovných   žiadostiach   nereagoval (výzva z 29. októbra 2001 týkajúca sa otázky námietky zaujatosti, opakovaná z 25. februára 2002   a 20.   decembra   2002,   neskoršia   výzva   z 2.   októbra   2002).   Sťažovateľ   negatívne pristupoval aj k účasti na určených termínoch pojednávaní (26. máj 2004, 6. máj 2008) a určených termínov výsluchov (7. máj 2002, 29. máj 2002, 19. jún 2002, 17. júl 2002, 10. september 2002), ktorých sa nezúčastňoval a svoju neprítomnosť v mnohých prípadoch ani   neospravedlnil.   Navyše   niektoré   zásielky   súvisiace   s určenými   výsluchmi a pojednávaniami   preberal   oneskorene.   Za   okolnosť   vyznievajúcu   v neprospech sťažovateľa,   treba   považovať   aj   to,   keď   požiadal   konajúci   súd   o ustanovenie   právneho zástupcu   a následne   proti   uzneseniu,   ktorým   mu   bol   ustanovený   ďalší   z jeho   právnych zástupcov,   podal odvolanie, v ktorom sa vyjadril, že právne zastúpenie v konaní nie je vzhľadom na jednoduchosť veci potrebná.

3. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo   k zbytočným   prieťahom,   bol   postup   Okresného   súdu   Skalica   a Okresného   súdu Senica.

V prvom   rade   potrebuje   ústavný   súd   uviesť,   že   spisový   materiál   týkajúci sa prerokúvanej   veci,   ktorý   mu   bol   na   preskúmanie   poskytnutý,   sa   vyznačoval nekompletnosťou   svojho   obsahu.   Takisto   chronologický   prehľad   úkonov   predložený vo vyjadrení   Okresného   súdu   Skalica   bol   v   niektorých   miestach   nejasný   a   v týchto prípadoch   nebolo   možné   zistiť,   ktorý   z dvoch   konajúcich   súdov   ten-ktorý   posudzovaný úkon vykonal.

Vzhľadom   na   už   spomínané   nedostatky   spisového   materiálu   a chronologického prehľadu nebolo možné rozhodnúť, ktorému z dvoch súdov treba pričítať prvý úsek zistenej nečinnosti trvajúci 9 mesiacov v období od 13. októbra 1997, keď bola žaloba sťažovateľom podaná,   do   4.   augusta   1998,   keď   Okresný   súd   Skalica   pristúpil   k zisťovaniu   procesnej podmienky už začatej veci.

Ústavný   súd   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesústredená   a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu nesmerovala   k odstráneniu   právnej   neistoty   týkajúcej   sa   tých   práv,   kvôli   ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.

Ako   neefektívny   postup   Okresného   súdu   Skalica   kvalifikuje   ústavný   súd   celé obdobie od 4. augusta 1998, keď Okresný súd Skalica začal skúmať negatívnu procesnú podmienku   konania   (prekážka   litispendencie)   a opakovane   si   vyžiadaval   správy od Okresného   súdu   Trnava   (o stave   súvisiaceho   konania   vedeného   na   tomto   súde), do novembra 2000, keď sa obracal s rovnakého dôvodu svojimi žiadosťami na Okresný súd Trnava. Ústavný súd je toho názoru, že posúdiť uvedenú procesnú podmienku bolo možné aj samotným preskúmaním spisu týkajúceho sa veci vedenej na Okresnom súdu Trnava bez toho, aby Okresný súd Skalica vyčkával na skončenie predmetnej veci. Neefektívna činnosť   v tomto   prípade   predstavuje   časový   rozsah   presahujúci   dva   roky.   Vzhľadom na konštatovanie   neefektívnosti   označeného   obdobia   považoval   ústavný   súd   za   právne irelevanté ešte zisťovať prípadnú nečinnosť konajúceho súdu v tomto období.

Konanie   Okresného   súdu   Skalica   je   tiež   poznačené   obdobím   nečinnosti,   ktoré sa premietlo   do   zbytočných   prieťahov   v uvedenom   konaní   v dĺžke   siedmich   mesiacov, a to od 5. augusta 2003, keď bola Okresnému súdu Skalica poskytnutá súčinnosť zo strany orgánu územnej samosprávy, do 13. apríla 2004, keď Okresný súd Skalica určil termín pojednávania.

Nečinnosť   Okresného   súdu   Senica   (bez   existencie   zákonnej   prekážky)   v trvaní približne ôsmich mesiacov predstavuje úsek v období od 31. januára 2005, keď v dôsledku zmeny   zákonnej   úpravy   bola   vec   sťažovateľa   postúpená   Okresnému   súdu   Senica, do 15. novembra 2006, keď Okresný súd Senica požiadal Okresný súd Trnava o poskytnutie súvisiaceho spisového materiálu.

Uvedené obdobia neefektívnej činnosti a nečinnosti Okresného súdu Skalica, keď tento nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka, rovnako tiež obdobie nečinnosti   Okresného   súdu   Senica   nemožno   považovať   za   ústavne   akceptovateľné vo vzťahu   k základnému   právu   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   preto   dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené (1. bod výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a vzhľadom na skutočnosť, že konanie je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Skalica, prikázal tomuto súdu, aby konal vo veci bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (2. bod výroku nálezu).

III.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume   494   000   Sk,   ktoré   odôvodnil   tým,   že   dlhá   doba   čakania   na   rozhodnutie   súdu nepriaznivo   vplýva   na   jeho   psychiku   a nečinnosťou   súdu   fakticky   dochádza   k ochrane jedného z účastníkov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Z citovaného textu ústavy a zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže, avšak nemusí priznať primerané finančné zadosťučinenie.

Pri   rozhodovaní   o   uplatnenom   nároku   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vzal   do   úvahy   všetky   skutočnosti   prebiehajúceho   súdneho konania   a   dospel   k   záveru,   že   vyslovenie   porušenia   označeného   základného   práva sťažovateľov   a   prikázanie   okresnému   súdu   vo   veci   konať   je   dostatočným   uplatnením právomoci ústavného súdu, a primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľom nepriznal (3. bod výroku nálezu).

Ústavný súd považoval v tomto prípade za dostatočne účinný prostriedok nápravy vyslovenie porušenia základného práva, uloženie povinnosti okresnému súdu vo veci konať a priznanie úhrady trov konania (mutatis mutandis II. ÚS 225/07, II. ÚS 116/06).

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia bral do úvahy popísané   okolnosti   týkajúce   sa   správania   sťažovateľa,   ktorý   svojím   správaním   výrazne prispel   k celkovej   neprimeranej   dĺžke   posudzovaného   konania.   Odôvodnenie   „dlhým čakaním   na   rozhodnutie   súdu“   pôsobí   vo   vzťahu   k zistenej   pasivite   sťažovateľa kontroverzne. Toto východisko viedlo ústavný súd k rozhodnutiu o nepriznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné vysloviť názor, že autonómnosť postavenia   účastníka   konania,   ktorý   sa   domáha   svojich   práv   na   súde,   nemôže   platiť absolútne,   najmä   vtedy   nie,   ak   účastník   nevyužíva   svoje   nesporné   práva   týkajúce   sa súčinnosti v konaní a zároveň očakáva a vyžaduje rýchle ukončenie svojej právnej veci. V okolnostiach   prípadu   sa   to   týka   aj   predmetného   konania   na   ústavnom   súde,   v rámci ktorého sťažovateľ (resp. jeho právna zástupkyňa) celkovo štyrikrát (aj opakovane v tej istej veci) žiadal o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných podkladov. Ústavný súd preto pripomína   stále   aktuálnu   zásadu   rímskeho   práva „vigilantibus,   non   dormientibus   iura subveniunt“ (právo pomáha bdelým, nie spiacim).

Sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   žiadal,   aby   mu   ústavný súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, a ich výšku špecifikoval sumou 19 682 Sk.

Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   č.   655/2004   Z.   z.“) s tým,   že   predmet   konania   pred ústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy) je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou predmetu   sporu,   o ktorom   sa   koná   pred   všeobecným   súdom   (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05, III. ÚS 142/06).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2008 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu 190 Sk.

Sťažovateľ   v danom   prípade   mohol požadovať náhradu   trov   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci – sťažnosť), teda 2 x 3 176 Sk a 2 x 190 Sk, spolu 6 732 Sk (223,46 €).

Ústavný súd teda priznal sťažovateľovi podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   223,46   €.   Podľa   miery   zodpovednosti za spôsobené zbytočné prieťahy v predmetnom konaní zaviazal ústavný súd Okresný súd Senica na úhradu čiastky 55,86 € z celkovej sumy priznaných trov a Okresný súd Skalica na úhradu čiastky 167,60 € (4. bod výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009