znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 184/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Pavla   Vargu,   bytom   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. D.   K.,   Advokátska   kancelária,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Krajským   súdom   v Bratislave v konaní vedenom   pod sp.   zn. 36 Cb 1220/93 a Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obo 248/96, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Pavla Vargu   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2004 doručená sťažnosť Pavla Vargu, bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. K., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Krajským   súdom   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 36   Cb   1120/93   a Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obo 248/96.

Sťažovateľ uviedol, že krajský súd konal o jeho žalobe proti odporcovi Z. B., so sídlom P., o zaplatenie 327 622 Sk s prísl. Spis sa nachádzal na krajskom súde od 7. mája 1993 pod   sp. zn. 36 Cb 1220/93. Krajský súd rozhodol rozsudkom 16. júna 1995. Proti tomuto rozsudku podal odporca najvyššiemu súdu odvolanie. Najvyšší súd rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ obom súdom vytýka dlhodobú nečinnosť, ktorou došlo k porušeniu jeho základných práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd vo veci nekonal od 7. mája 1993 do 16. júna 1995 a od 9. apríla 1997 do 22. januára 1999 a najvyšší súd vo veci nekonal od 25. novembra 1996 do 9. apríla 1997 a od 20. septembra 1999 do 25. júla 2000. Pomerne   jednoduchý   právny   prípad   trval   od   podania   žaloby   9.   marca   1993   až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci 8. októbra 2001, t. j. viac ako 8 a pol roka.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:„1. Krajský súd v Bratislave svojím postupom v konaní č. 36 Cb 1220/93 porušil základné   právo   sťažovateľa   Pavla   Vargu   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Najvyšší   súd   SR   svojím   postupom   v konaní   vedenom   pod   č.   k.   5   Obo   248/96 porušil základné právo sťažovateľa Pavla Vargu na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Sťažovateľovi Pavlovi Vargovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 500.000,- Sk.“

II.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ priložil rozsudok krajského súdu sp. zn. 36 Cb 1220/93 z 23. apríla 1999, z ktorého vyplýva, že v spojení s rozhodnutím najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 12. októbra 2001.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   sťažnosť   podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti.

Jednou   zo   základných   podmienok   pre   prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (I. ÚS 22/02).Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2004