znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 183/07-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   26. júna 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 14, čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupmi   a   uzneseniami   Krajského   súdu   v   Žiline   sp. zn. 17 NcCb/61/05 z 3. októbra 2005 (neskôr vedené pod sp. zn. 17 NcCb/31/05) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 1/07 z 30. januára 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 14, čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupmi a uzneseniami   Krajského   súdu   Žilina   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp. zn.   17 NcCb/61/05 z 3. októbra   2005   (neskôr   vedené   pod   sp.   zn.   17 NcCb/31/05)   a   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Obo 1/07 z 30. januára 2007. V sťažnosti   sťažovateľ   požiadal   ústavný   súd   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní pred ústavným súdom. Na základe výzvy ústavného súdu zo 17. mája 2007 bola sťažnosť doplnená podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 4. júna 2007.

V sťažnosti sa okrem iného uvádza:„Sťažovateľ podal prehľadnú žalobu proti Slovenskej republike v zastúpení s MS SR, v   sekundárnom   zastúpení   je   Okresný   súd   v   Žiline,   ktorý   sa   nevenuje   žalobám a spravodlivému konaniu, ale iba sa venuje brutálnym obštrukciám a mareniu základných ľudských práv sťažovateľa, ako je právo na súdnu ochranu podľa čl. 46, právo na právnu ochranu   čl.   47   a   právo   na   spravodlivé   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   Ústavy   SR. Uvedenými súdmi je aj brutálne porušované právo garantované Ústavou SR čl. 46 ods. 3 - náhrada škody spôsobenej chybnými rozhodnutiami a chybným úradným postupom. (...)“ Sťažovateľ bol donútený podať žalobu dňa 31. 08. 2005, ktorú podal na Krajskom súde v Žiline, kde bola vedená pod sp. zn.: 17 NcCb/61/2005 o 64,500.000.- Sk plus trovy konania.

Justičná čakateľka Mgr. J. M. dňa 03. 10. 2005 rozhodla uznesením 17 NcCb/61/05 - konanie zastavila, z dôvodu, že súdne konanie musí predchádzať konanie o predbežnom prerokovaní nároku poškodeného príslušným orgánom.

Zo strany justičnej čakateľky došlo k chybnému rozhodnutiu v tom zmysle, že mala povinnosť vyzvať sťažovateľa o nápravu a doplnenie, a nemala právo okamžite konania zastaviť. Ide o svojvoľné rozhodnutie Mgr. M.

Sťažovateľ sa odvolal včas proti plevelnému uzneseniu dňa 16. 10. 2005. (...) Vydaním uznesenia 17 NcCb/61/05 zo dňa 03. 10. 2005 bolo porušené právo podľa čl. 46 Ústavy SR - právo na súdnu ochranu. (...)

Napriek odvolaniu voči uzneseniu 17 NcCb/61/05 zo dňa 03. 10. 2005, odvolacie konanie neprebiehalo.

Krajský súd v Žiline vydal dňa 22. 11. 2006 ďalšie uznesenie 17 NcCb/31/2006-261 (iné   číslo,   predtým   bolo   sp.   zn.:   17   NcCb/61/05!)   keď   KS   ZA   vyzval   navrhovateľa   - sťažovateľa, aby v lehote 10 dní doplnil žalobu o skutkové tvrdenie, či žalovaný nárok na náhradu škody uplatnil alebo neuplatnil na MS SR.

Túto výzvu mal KS ZA doručiť v roku 2005,   teda došlo k zbytočným prieťahom od októbra 2005 do novembra 2006, po dobu 13 mesiacov. (...)

Sťažovateľ dňa 23. 03. 2007 mal doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6 Obo/1/2007 zo dňa 30. 01. 2007 ktorým uznesenie KS ZA 17 NcCb/31 (61)/2006-261 potvrdzuje.

Týmto Najvyšší súd SR potvrdil výzvu vydanú KS ZA, ale z obsahu odôvodnenia to vyzerá, že Najvyšší súd SR potvrdzuje zastavenie konania. (...)

Vôbec   neexistuje   dôvod   na   zastavenie   konania   6   Obo/1/2007,   pretože   v   spise sú dávno doložené žiadosti o predbežné prerokovanie každej veci 7 x. Ak v spise chýbajú, ide o machinácie so súdnym spisom s úsilím poškodiť sťažovateľa a zmariť jeho právo na náhradu škody, ktoré mu garantuje Ústava SR čl. 46 ods. 3! (...)“

Sťažovateľ ďalej opisuje priebeh ďalších konaní, ktorých je účastníkom a namieta, že postupom Okresného súdu v Žiline (ďalej len „okresný súd“) a krajského súdu je „jasne porušované právo garantované Ústavou SR podľa čl. 46 - právo na súdnu ochranu...“ a tiež „je porušovaný čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bez potreby toto ďalej dokazovať.

Tým, že sudcovia OS Žilina a KS Žilina spolupracovali na marení základných práv sťažovateľa a marili právo na náhradu škody od škodcov - nevydaním exekučného titulu a nečinnosťou   sťažovateľa   brutálnym   spôsobom   DISKRIMINOVANÝ! (...)   Súdmi sú chránené   osoby,   ktoré   sťažovateľovi   spôsobili   škodu,   tým   že   podvádzali,   alebo   tým, že spáchali trestný čin. Ale kriminálnici neboli potrestaní dodnes. Trestaný je iba sťažovateľ porušovaním jeho práv podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 14 Ústavy SR“.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„... Krajský   súd   v   Žiline   a   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   porušujú   základné práva a slobody MUDr. D. B. podľa čl. 12 ods. 4, čl. 14, čl. 46 ods. 2, čl. 47, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky;

podľa čl. 6 - pravo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov, čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok, čl. 14 - zákaz diskriminácie podľa medzinárodného dohovoru v znení protokolu č. 11, ktorým je Slovenská republika viazaná.

... Krajský   súd   v   Žiline   a   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   sú   povinný   zaplatiť MUDr. D. B. zadosťučinenie každý vo výške 500.000.- Sk do 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

... Ústavný súd zrušuje uznesenia 17 NcCb/61/05 Krajského súdu v Žiline zo dňa 03. 10. 2005, uznesenie 17 NcCb/31/2006-261 Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 11. 2006 a uznesenie 6 Obo/1/2007 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 01. 2007, doručeného dňa 23. 03. 2007, vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.... Trovy konania zaplatí Krajský súd v Žiline do 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné, ako aj osobitné   náležitosti   sťažnosti   vrátane   okolností,   ktoré   by   mohli   byť   dôvodom na jej odmietnutie.

Podľa   ustanovenia   § 25   ods. 2   tohto   zákona   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 10. mája 2007, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 14, čl. 46 ods. 1, 2   a 3,   čl. 47   a   čl. 48   ods. 2   ústavy a práv   podľa   čl. 6   ods.   1,   čl.   13   a čl.   14   dohovoru postupmi a uzneseniami krajského súdu sp. zn. 17 NcCb/61/05 z 3. októbra 2005 (neskôr vedené pod sp. zn. 17 NcCb/31/05) a najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 1/07 z 30. januára 2007,   obsahuje   hrubo   urážlivé,   neprimerané   a dehonestujúce   výroky   na   adresu   sudcov a pracovníkov   okresného   súdu   v namietanej   i súvisiacich   veciach.   Obsahom   sťažnosti sťažovateľa sú aj jeho neslušné, ba až agresívne vyjadrenia na adresu niektorých sudcov ústavného súdu, ktoré sťažovateľ nazval „námietkou zaujatosti“.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že: „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“ (Řehák v. Česká   republika,   No. 67208/01,   rozhodnutie   z   18. mája 2004,   III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07).

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 26/07 konštatoval: „Občiansky súdny   poriadok   ako   generálna   právna   norma   upravujúca   civilný   proces   vo svojich základných ustanoveniach obsiahnutých v § 1 až § 6 okrem iného zakotvuje, že jeho úlohou je   úprava   postupu   súdov   a účastníkov   konania   tak,   aby   bola   zabezpečená   spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Okrem toho tieto ustanovenia dávajú garanciu, že úlohou súdov je dbať na to, aby v rámci občianskeho súdneho konania, ktoré   je   jednou   zo   záruk   zákonnosti,   nedochádzalo   k porušovaniu   práv   a   právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.“

Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v sťažnosti,   obsahom   ktorých   je okrem   iného   hodnotenie   rozhodovacej   činnosti   sudcov ústavného   súdu „... pre   ich   brutalitu   a   odbíjanie   opodstatnených   sťažností (...)“, ako aj „mafiánskeho prepojenia súdov a organizovanej zločineckej súčinnosti Okresného súdu v Žiline, s Krajským súdom v Žiline a s Najvyšším súdom Slovenskej republiky (...)“, prekročil hranicu normálnej kritiky. Jeho výroky preto nemožno považovať za prejav, ktorý by bol v súlade   s uvedenými základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho   poriadku upravujúcimi   princíp   zachovávania   úcty   k právam   iných   a smerujúcimi   k dodržiavaniu požiadavky,   aby   účastníci   konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu (obdobne napr. III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07).

Ústavný   súd   pripomína,   že   súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   návrhu na začatie konania vedeného ústavným súdom je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní. V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu návrhu môže byť tento odmietnutý pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany   ústavnosti nevyžadujú iný postup (III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07).

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti,   ako   aj   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   v danom prípade nejde o úspešné uplatňovanie nároku sťažovateľa na ochranu ústavnosti, pretože postupy   a   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   17   NcCb/61/05   z 3.   októbra   2005   (neskôr konanie   vedené   pod   sp.   zn.   17 NcCb/31/05)   a najvyššieho   súdu   sp.   zn.   6 Obo 1/07 z 30. januára 2007 nesignalizujú predpoklad možného namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods.   4, čl. 14, čl. 46 ods.   1, 2 a 3, čl. 47 ústavy a práv podľa   čl. 13 a čl. 14 dohovoru,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti.   Toto   tvrdenie vychádza zo zistenia, že krajský súd v konečnom dôsledku neodmietol poskytnúť ochranu sťažovateľovým právam, o jeho návrhu koná, a nie je zrejmé, aby akýmkoľvek spôsobom znevýhodnil   sťažovateľa   oproti   inému   účastníkovi   konania,   či   znemožnil   mu   využiť opravné, resp. iné právne prostriedky na ochranu jeho práv v rámci opravného systému. Vo vzťahu   k namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru postupom krajského súdu ústavný súd uvádza, že s prihliadnutím   na charakter súdneho   sporu,   okolnosti   daného   prípadu,   dĺžku   konania (od 31.   augusta   2005,   keď   sťažovateľ   podal   krajskému   súdu „Návrh   o   náhradu   škody spôsobenej   chybným   konaním   orgánu   štátu   pri   výkone   verejnej   moci   podľa   zákona č. 514/2003 Z.   z.“) a úkony   tohto   súdu,   ktoré ústavný súd   zistil   z obsahu predloženého súdneho spisu (4. júna 2006), nemožno dosiaľ postup krajského súdu (i najvyššieho súdu) hodnotiť   ako   taký,   ktorý   by znamenal   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. III.   ÚS 59/05, II. ÚS 238/06, III. ÚS 26/07).

Vzhľadom   na   to,   že   v danom   prípade   ústavný   súd   vyhodnotil   obsah   sťažnosti sťažovateľa   ako   hrubo   neslušný   a urážlivý,   sťažnosť   odmietol   pre nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí, lebo záujmy ochrany ústavnosti nevyžadovali iný postup (obdobne III. ÚS 93/07).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa,   ako   aj   jeho   žiadosťou   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2007