znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 183/04-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   augusta   2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka   prerokoval   sťažnosť   Ing.   Gabriely   Šimkovičovej,   bytom   B.   B.,   zastúpenej advokátkou   JUDr.   Z.   M.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 32 P 135/98, a takto

r o z h o d o l :

1. Právo Ing. Gabriely Šimkovičovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 32 P 135/98 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 32 P 135/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Gabriele Šimkovičovej p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške   40   000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd Banská Bystrica p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. Gabriely Šimkovičovej na účet advokátky JUDr. Z. M., Advokátska kancelária, B., vo výške   9   340   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsať   slovenských   korún)   do   15   dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ing. Gabriely Šimkovičovej vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2004 doručená   sťažnosť Ing.   Gabriely   Šimkovičovej,   bytom   B.   B.   (ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Z.   M.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vo veci navrhovateľa Ing. K. Š. proti odporkyni Ing. Gabriele Šimkovičovej (sťažovateľke) o úpravu styku s maloletými deťmi M. Š. a K. Š. a o návrhu matky   proti   otcovi   na   zvýšenie   výživného   na   maloleté   deti   vedenom   pod   sp.   zn. 32 P 135/98.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k. 10 C 315/97-91 z 26. mája 1998 bolo jej manželstvo rozvedené. Maloleté deti M. a K. boli zverené na čas po rozvode do výchovy a opatery matke. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí. Dňa 4. mája 2000 sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na zvýšenie výživného, pretože sa zvýšili náklady na výživu maloletých detí. Sťažovateľka je invalidnou dôchodkyňou.   Podľa   jej   vyjadrenia   okresný   súd   spojil   konanie   o zvýšenie   výživného s konaním o úpravu styku s maloletými deťmi, ktoré sa začalo na návrh otca. Okresný súd však pojednával len o návrhu otca. O návrhu sťažovateľky na zvýšenie výživného okresný súd nekonal.

Porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru vidí sťažovateľka v tom, že konanie začaté v roku 1998 nie je doteraz právoplatne skončené.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   z 23.   apríla   2004   sťažovala   na   prieťahy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 32 P 135/98 z dôvodu, že vec nie je právoplatne skončená. Touto sťažnosťou však nedošlo k náprave.

Sťažovateľka   považuje za   primerané,   aby   jej   v tejto   veci   bolo   priznané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka tým, že jej právna vec nie je doteraz právoplatne skončená, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty a absenciou konečného rozhodnutia vo veci výživného sa sťažovateľka dostáva do situácie, že nevie uspokojovať základné potreby svojich detí.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Základné právo Ing. Gabriely Šimkovičovej... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici, č. k.: 32 P 135/1998 vo veci žalobného návrhu o zvýšenie výživného podaného na súd 4. 5. 2000 porušené bolo.

Okresnému súdu v Banskej Bystrici prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.   zn. 32 P 135/1998 vo veci žalobného návrhu o zvýšenie výživného zo dňa 4. 5. 2000 konal bez zbytočných prieťahov.

Ing. Gabriele Šimkovičovej priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk, ktoré   je   jej   Okresný   súd   v Banskej   Bystrici   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť Ing. Gabriele Šimkovičovej trovy konania na účet advokátky JUDr. Z. M., B do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení zo 14. júla 2004 uviedol chronológiu úkonov okresného súdu. Spis   bol   pripravovaný   na   rozhodnutie   tak   o návrhu   otca   na   úpravu   styku   s maloletými deťmi, ako aj o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti tak, aby bolo možné zo   strany   súdu   súčasne   rozhodnúť   o oboch   návrhoch.   Avšak   vzhľadom   na   odlišné dokazovanie   vo   veci   úpravy   styku   s maloletými   deťmi   a vo   veci   zvýšenia   výživného okresný súd zvážil, že najskôr rozhodne o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi a po   právoplatnosti   rozhodnutia   bude   pokračovať v konaní o návrhu   matky   na   zvýšenie výživného. Keďže konanie o návrhu otca na úpravu styku je už právoplatne skončené, okresný   súd   žiadal   správy   tak,   aby   mohol   spravidla   na   jednom   pojednávaní   vo   veci rozhodnúť.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 14. júla 2004 súhlasil s upustením od   ústneho   pojednávania.   Sťažovateľka   v sťažnosti   z 12.   mája   2004   súhlasila   taktiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 183/04-8 z 10. júna 2004 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   (inú   právnu)   ochranu,   ako   aj   práva   na spravodlivý   proces   z toho   dôvodu,   že   všeobecný   súd   nekonal   spôsobom   ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   z 23.   apríla   2004   sťažovala   na   prieťahy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 32 P 135/98 podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a   o   voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátne   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov, pričom táto sťažnosť neviedla podľa jej názoru k náprave.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   32   P   135/98   o úpravu   styku s maloletými deťmi a o zvýšenie výživného na maloleté deti, v rámci ktorého sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, nemožno hodnotiť ako konanie zložité.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany účastníkov konania.

Zo spisu sp. zn. 32 P 135/98 v konaní vedenom na okresnom súde ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa   5.   júna   1998   bol   okresnému   súdu   podaný   návrh   otca   na   úpravu   styku s maloletými deťmi.

Dňa 10. júna 1998 bol určený termín pojednávania na 18. jún 1998.Dňa 11. júna 1998 bolo vydané uznesenie, ktorým bol maloletým deťom ustanovený opatrovník.

Dňa   18.   júna   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (navrhovateľ   bol   prítomný, odporkyňa nebola prítomná – ospravedlnila sa).

Dňa   30.   júna   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (navrhovateľ   nebol   prítomný, odporkyňa bola prítomná).

Dňa 1. júla 1998 okresný súd žiadal Mestský úrad Banská Bystrica o podanie správy o   povesti   rodičov.   Toho   istého   dňa   bol   dožiadaný   Daňový   úrad   Banská   Bystrica   I (zamestnávateľ   otca)   o   zaslanie   pracovného   hodnotenia   menovaného.   Okresný   úrad v Banskej Bystrici bol dožiadaný o prešetrenie pomerov v rodine. Katolícke gymnázium Štefana   Moyzesa   Banská   Bystrica   a   Základná   škola   Banská   Bystrica,   boli   dožiadané o podanie správy o maloletých deťoch.

Dňa   6.   júla   1998   bola   okresnému   súdu   doručená   správa   od   Okresného   úradu v Banskej Bystrici.

Dňa 14. júla 1998 bolo okresnému súdu doručené pracovné hodnotenie otca.Dňa 15. júla 1998 bola okresnému súdu doručená správa o maloletom M.Dňa   24.   júla   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   Mestského   úradu v Banskej Bystrici.

Dňa 19. augusta 1998 bol určený termín pojednávania na 8. september 1998.Dňa 8. septembra 1998 sa malo uskutočniť pojednávanie (účastníci neboli prítomní – ospravedlnili sa). Pojednávanie bolo odročené na 1. október 1998.

Dňa 11.   septembra   1998 bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   matky   na výsluch svedkov.

Dňa 1. októbra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní). Dňa 12. októbra 1998 bola vyžiadaná správa o zdravotnom stave otca.Dňa 5. novembra 1998 bola okresnému súdu doručená správa o zdravotnom stave otca.Dňa   28.   decembra   1998   bola   okresnému   súdu   doručená   ďalšia   lekárska   správa o zdravotnom stave otca.

Dňa 16. marca 2000 bolo okresnému súdu doručené podanie otca, ktorým žiadal o určenie termínu pojednávania.

Dňa 4. mája 2000 bol okresnému súdu doručený návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti.

Dňa 10. mája 2000 bola okresnému súdu doručená správa z prešetrenia pomerov v rodine maloletých detí od Okresného úradu v Banskej Bystrici.

Dňa 16. mája 2000 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa 19. decembra 2000 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu otca, ktorým žiadal o pokračovanie v konaní.

Dňa 26. júna 2002 bol právny zástupca otca vyzvaný na vyjadrenie vo veci. Právny zástupca matky bol taktiež vyzvaný na vyjadrenie. Okresný úrad v Banskej Bystrici bol dožiadaný o prešetrenie pomerov v rodine.

Dňa   25.   júla   2002   bola   okresnému   súdu   doručená   správa   o   prešetrení   pomerov v rodine od Okresného úradu v Banskej Bystrici.

Dňa   23.   septembra   2002   bolo   okresným   súdom   urgované   zaslanie   vyjadrení právnych zástupcov otca aj matky.

Dňa 3. októbra 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu otca.Dňa 11. marca 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky.Dňa   20.   marca   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   boli   prítomní).   Bol zamietnutý návrh otca na predbežné opatrenie, predmetom ktorého bolo dočasne upraviť styk otca s deťmi.

Dňa 6. júna 2003 okresný súd žiadal od Okresného úradu v Banskej Bystrici podanie správy.

Dňa   24.   júna   2003   bola   okresnému   súdu   doručená   správa   od   Okresného   úradu v Banskej Bystrici.

Dňa 24. júna 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu otca o zaslanie znaleckého posudku, ktorý bol vykonaný v centre poradensko-psychologických služieb 10. apríla 2003.

Dňa 25. júna 2003 boli okresným súdom o podanie charakteristík detí dožiadané základná škola, ktorú navštevoval maloletý K., a gymnázium, ktoré navštevoval maloletý M.Dňa 2. júla 2003 bola okresnému súdu doručená správa zo základnej školy, ktorú navštevoval maloletý K.

Dňa 3. júla 2003 bola okresnému súdu doručená správa z gymnázia, ktorého žiakom bol maloletý M.

Dňa 11. júla 2003 bolo okresnému súdu doručené odvolanie otca proti uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia.

Dňa 14. júla 2003 okresný súd zaslal matke a kolíznemu opatrovníkovi odvolanie otca na vyjadrenie.

Dňa 17. júla 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky k odvolaniu otca.Dňa   31.   júla   2003   bol   spis   s predkladacou   správou   postúpený   Krajskému   súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 25. augusta 2003 bolo vydané uznesenie krajského súdu sp. zn. 16 CoP 42/03, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu o zamietnutí predbežného opatrenia.Dňa 22. septembra 2003 bol doručený spis okresnému súdu.Dňa   17.   októbra   2003   bola   okresnému   súdu   doručená   správa   Okresného   úradu v Banskej Bystrici o prešetrení pomerov.

Dňa   22.   októbra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti právneho zástupcu otca na pojednávaní 23. októbra 2003.

Dňa 23. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (matka bola prítomná, otec nebol prítomný).

Dňa 28. októbra 2003 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu otca.

Dňa 30. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní). Bol vyhlásený rozsudok, ktorým sa návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi zamietol. Rozsudok o úprave styku otca s deťmi nadobudol právoplatnosť 19. mája 2004.

Dňa   30.   decembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   otca   proti rozsudku z 30. októbra 2003.

Dňa 9. januára 2004 bol spis s predkladacou správou predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   22.   januára   2004   bolo   krajskému   súdu   doručené   vyjadrenie   kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca.

Dňa 27. januára 2004 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie matky k odvolaniu otca. Dňa 25. februára 2004 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).

Dňa   3.   marca   2004   bolo   krajskému   súdu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne matky, z ktorého vyplýva, že došlo k zrušeniu splnomocnenia.

Dňa 5. marca 2004 bola krajskému súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania z 10. marca 2004 na iný termín z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu otca.Dňa   10.   marca   2004   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 31. marec 2004.

Dňa 26. marca 2004 bol spis vrátený okresnému súdu na rozhodnutie o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia proti otcovi, ktorým by súd určil otcovi predbežne platiť výživné na deti, ktorý došiel okresnému súdu 22. marca 2004.

Dňa   29.   marca   2004   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   matky   na   vydanie predbežného opatrenia proti otcovi, ktorým by sa určila povinnosť predbežne prispievať na výživu deťom.

Dňa 26. marca 2004 bola krajskému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu otca o zrušenie termínu pojednávania nariadeného na 31. marec 2004.

Dňa   31.   marca   2004   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 14. apríl 2004.

Dňa 14. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (otec a jeho právny zástupca neboli prítomní, matka bola prítomná). Pojednávanie bolo odročené na 21. apríl 2004.

Dňa 16. apríla 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie matky proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na predbežné opatrenie.

Dňa 21. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde (účastníci boli prítomní).   Na   pojednávaní   bol   potvrdený   rozsudok   prvostupňového   súdu   o   styku   otca s deťmi.

Dňa   27.   apríla   2004   krajský   súd   zmenil   uznesenie   okresného   súdu   o   zamietnutí návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia tak, že určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. sumou 1 500 Sk mesačne a na M. sumou 2 000 Sk mesačne.Dňa 30. apríla 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 1. júna 2004 okresný súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí, za kolízneho opatrovníka. Okresný súd požiadal kolízneho opatrovníka o prešetrenie pomerov v rodine. Zamestnávateľ otca bol vyzvaný, aby oznámil priemerný zárobok otca. Okresný súd požiadal Sociálnu poisťovňu o informáciu, či matka je poberateľom invalidného dôchodku.

Dňa 11. júna 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď Sociálnej poisťovne.Dňa 22. júna 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď zamestnávateľa otca.Dňa 23. júna 2004 bola okresnému súdu   doručená   správa kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov.

Dňa 14. júla 2004 bol vytýčený termín pojednávania na 17. august 2004.

Ústavný súd zistil že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 32 P 135/98 došlo k prieťahom od 28. decembra 1998 (okresnému súdu bola doručená lekárska správa o zdravotnom   stave   otca)   do   16. mája 2000   (pojednávanie),   teda   v trvaní   16   mesiacov. V období od 16. mája 2000 (pojednávanie) do 26. júna 2002 (výzva okresného súdu na vyjadrenie adresovaná právnemu zástupcovi otca) došlo k prieťahom v trvaní 25 mesiacov. Celkové prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 32 P 135/98 sú v trvaní 41 mesiacov.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva   aj   skutočnosť,   že   pokiaľ   okresný   súd   konal, zameral dokazovanie len na návrh otca (ktorý nedôvodne určil ako prioritný) a nekonal vo veci návrhu matky na stanovenie výšky výživného.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 32 P 135/98.

Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty a nemôže zabezpečiť základné potreby svojich detí.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa č. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde sp. zn. 32 P 135/98 a prikázal okresnému súdu, ktorý jej právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške   40   000   Sk   ako   náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj napísanie sťažnosti), pričom za jeden úkon si uplatnila odmenu vo výške 4 534 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk, čo spolu predstavuje sumu 9 340 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnou   zástupkyňou sťažovateľky vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka bola sčasti vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk. Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a napísanie sťažnosti. Podľa   takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. vo výške 9 340 Sk (odmena za jeden úkon je 4 534 Sk plus režijný paušál 136 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2004