znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 182/08-26

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2008 vo veci   návrhu   RNDr.   K.   M.,   L.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   I.   H.,   Advokátska kancelária, T., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/40/07-K zo 16. mája 2007 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/40/07-K zo 16. mája 2007 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. III. ÚS 182/08-13 z 1. júla 2008 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   návrh   RNDr.   K.   M.   (ďalej   len   „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/40/07-K zo 16. mája 2007 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“) podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) v spojení s § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.

Z návrhu   vyplýva,   že   namietaným   rozhodnutím   uložil   výbor   navrhovateľovi   ako verejnému funkcionárovi [čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. n) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu] pokutu v sume 80 000 Sk, pretože porušil povinnosť podať do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie o vykonávaných funkciách,   zamestnaniach,   činnostiach   a o svojich   majetkových   pomeroch   (ďalej   aj „oznámenie“).   Táto   povinnosť   preňho   vyplývala   z ustanovenia   čl.   7   ods. 1   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

V podanom   návrhu   navrhovateľ   argumentuje:   „Už   len   z uvedených   faktov   je evidentné,   že dokazovanie   a rozhodovanie   Výboru   NR   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií v konaní č. VP/40/07-K sa celkom iste neskončilo skôr ako dňa 5. 6. 2007 (teda v deň, keď bola do Národnej rady SR doručená odpoveď guvernéra NBS na žiadosť Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií o zaslanie podkladov – dôkazov pre konanie č. VP/40/07-K). Napriek   uvedeným   skutočnostiam   však   až   dňa   31.8.2007   bolo   navrhovateľovi doručené rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/40/07-K, ktoré tento výbor   údajne   vydal   (prijal)   už   dňa   16.5.2007.   Pritom   však   celé   rozhodnutie   (výrok i odôvodnenie   rozhodnutia)   Výboru   NR   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   č.   VP/40/07-K vydaného údajne dňa 16.5.2007 exaktne vychádza z takých dôkazov (podkladov)o výške mesačného   platu   navrhovateľa   za   výkon   jeho   verejnej   funkcie,   ktoré   v deň   údajného vydania napadnutého   napadnutého   rozhodnutia   ešte vôbec neboli   a nemohli   byť známe Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií si totiž predmetné dôkazy (podklady) vyžiadal až žiadosťou zo dňa 23.5.2007 (teda až 7 dní po údajnom   vydaní   napadnutého   rozhodnutia)   a tomuto   výboru   (Národnej   rade   SR)   bola odpoveď   doručená   až   dňa   5.6.2007   ako   list   guvernéra   NBS   č.   OVS-567/2007   zo   dňa 4.6.2007 (teda dôkazy boli výboru doručené až 20 dní po údajnom vydaní napadnutého rozhodnutia).

Dokonca   aj   odôvodnenie   rozhodnutia   Výboru   NR   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií č. VP/40/07-K, ktoré bolo údajne vydané dňa 16.5.2007, sa vo svojom odôvodnení výslovne odvoláva na   podstatne   neskorší list   guvernéra NBS   č.   OVS-567/2007   zo   dňa 4.6.2007. Pritom Rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/40/07-K, ktoré bolo údajne vydané dňa 16.5.2007,   objektívne nemôže v normálnom časopriestore vychádzať z dôkazov doručených tomuto výboru (Národnej rade SR) až dňa 5.6.2007.“

  Podľa   názoru   navrhovateľa   vzhľadom   na   uvedenú   argumentáciu   napadnuté rozhodnutie sp. zn. VP/40/07-K zo 16. mája 2007 vrátane konania výboru, v ktorom bolo toto   rozhodnutie   vydané, „trpí   dodatočne   neodstrániteľnými   a   nekonvalidovateľnými nezrovnalosťami a vadami“, ktoré sú dôvodom na jeho zrušenie v celom rozsahu.

Navrhovateľ   teda   v závere   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol   takto:   „Ústavný   súd Slovenskej republiky v celom rozsahu zrušuje napadnuté rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/40/07-K, ktorého vydanie je datované na deň 16.5.2007.“

  K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. VP/40/07-K zo 6. mája 2008, ku ktorému pripojil aj originál príslušného na vec sa vzťahujúceho   spisu.   Vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   sa   s argumentmi   navrhovateľa nestotožňuje z týchto dôvodov: „a) Navrhovateľ sa vo svojom návrhu nezaoberá vôbec skutočnosťou či a ako porušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Je totiž nesporné, že verejný funkcionár RNDr. K. M. nepodal predmetné oznámenie v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie v lehote 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie (10. január 2007) a podal ho až po začatí konania 28. marca 2007, hoci tak mal urobiť do 19. februára 2007. Túto skutočnosť nepoprel ani vo svojom vyjadrení z 27. marca 2007. b) Navrhovateľ sa snaží len spochybniť procesné úkony v konaní v snahe preukázať, že výbor antidatoval svoje úkony, resp. vykonával dôkazy po vydaní rozhodnutia. Je potrebné uviesť,   že   postup   výboru   v konaní   je   upravený   v čl.   9   ústavného   zákona   a postup   pri vyhotovovaní   rozhodnutie   je   upravený   v čl.   4   Podrobnejších   pravidiel   konaní   Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (schválené uznesením č. 3 zo 4. júla 2006), ktoré výbor prijal na základe zmocnenia v § 1 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov (príloha 1). Podľa tohto postupu výbor pri   rokovaní   o uložení   sankcie   za   porušenie   č.   7   ods.   1   ústavného   zákona   rozhodne uznesením   a následne   na   základe   poverenia   tomto   uznesení   vykoná   predseda   výboru nevyhnutné úkony spojené s prípravou, vyhotovením a doručením písomného rozhodnutia vo veci. Takto tomu bolo i v konaní č. VP/40/07-K voči verejnému funkcionárovi RNDr. K. M., keď výbor rozhodol uznesením č. 352 zo 16. mája 2007. V tomto uznesení rozhodol o uložení pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona vo výške zodpovedajúcej mesačnému   platu   verejného   funkcionára.   Následne   si   predseda   výboru   vyžiadal   listom z 23. mája 2007 potrebné údaje od platiteľa mzdy verejného funkcionára a po jej oznámení listom č. OVS-567/2007 zo 4. júna 2007 bolo vyhotovené rozhodnutie výboru č. VP/40/07-K s dátumom jeho písomného vyhotovenia 15. augusta 2007. c) Uvedená prax je v súlade s cit. Ústavným zákonom a je obvyklá i v konaní súdov, či správnych   orgánov.   Z tohto   dôvodu   a vzhľadom   na   skutočnosť,   že   verejný   funkcionár nepoprel   dôvodnosť   uloženia   predmetnej   pokuty   je   táto   obrana   účelová   a právne nerelevantná.“

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   28.   augusta   2008   prostredníctvom splnomocneného   právneho   zástupcu   doplnil   navrhovateľ   svoju   argumentáciu   obsiahnutú v návrhu z 26. septembra 2007 reagujúc na vyjadrenie výboru zo 6. mája 2008. Navrhovateľ uviedol:

«Navrhovateľ   prostredníctvom   svojho   zástupcu   dostal   od   Ústavného   súdu Slovenskej republiky oznámenie sp. zn. III. ÚS 182/08-18, že príslušný senát Ústavného súdu   SR prijal   na   ďalšie   konanie   návrh   navrhovateľa   z   26.   9.   2007   na   preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/40/07-K datovaným zo 16. mája 2007 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

Zároveň navrhovateľ v začatom konaní dostal od Ústavného súdu SR na zaujatie stanoviska vyjadrenie predsedu Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej spravidla len „parlamentný výbor") sp. zn. VP/40/07-K zo 6. mája 2008.... Súč as ťo u   pr edm et néh o   vy ja dre ni a   pre dse du   par la men tn éh o   výb or u sp. zn. VP/40/07-K zo 6. mája 2008 je tvrdenie, že predseda parlamentného výboru vykonal údajne iba obvyklé „nevyhnutné úkony spojené s prípravou, vyhotovením a doručením   písomného   rozhodnutia   vo   veci",   ktoré   vraj   parlamentný   výbor   prijal uznesením   sp.   zn.   VP/40/07-K   datovaným   zo   16.   mája   2008. Predseda   parlamentného výboru vo vyjadrení sp. zn. VP/40/07-K zo 6. mája 2008 súčasne priznal, že až listom zo dňa 23. máji 2008 (teda až po dátume údajného prijatia rozhodnutia a skončenia konania parlamentného   výboru   dňa   16.   máji   2008)   si   vyžiadal potrebné   údaje   o   výške   mzdy navrhovateľa (verejného funkcionára), ktoré získal až z listu platiteľa mzdy zo dňa 4. júna 2008,   pričom   až   následne   bolo   vyhotovené   inkriminované   rozhodnutie   parlamentného výboru.

Týmto vyjadrením zároveň predseda parlamentného výboru priznal, že až do doručenia listu platiteľa mzdy zo dňa 4. júna 2008 nemal parlamentný výbor k dispozícii dôkaz o výške mzdy navrhovateľa (verejného funkcionára).

Uvedené skutočnosti znamenajú, že parlamentný výbor nepochybne nemohol dňa 16. mája 2008 prijať uznesenie sp. zn. VP/40/07-K, ktorým by bolo prijaté rozhodnutie s výrokom obsahujúcim presnú výšku mzdy navrhovateľa (verejného funkcionára), ale rovnako pri svojom rozhodovaní ani nemohol ako dôkaz použiť list platiteľa mzdy zo dňa 4. júna 2008, pretože tento listinný dôkaz v čase rozhodovania ešte vôbec neexistoval.

Zároveň uvedené skutočnosti znamenajú, že vo veci sp. zn. VP/40/07-K sú v skutočnosti možné tieto dve nezákonné možnosti:

a) rozhodnutie   parlamentného   výboru   sp. zn. VP/40/07-K   nebolo   prijaté dňa 16.   mája   2008,   ale   toto   rozhodnutie   je   antedatované   a   reálne   bolo   prijaté   až podoručení listu   platiteľa   mzdy   zo   dňa   4.   júna   2008   {teda   až   po   ústavným   zákonom predpísanej lehota na skončenie konania a prijatie rozhodnutia), prípadne

b) rozhodnutie sp. zn. VP/40/07-K až po jeho formalistickom prijatí dňa 16. mája 2008   (teda   až   po   skončení   konania   parlamentného   výboru)   bolo   nezákonne dodatočne zmenené   a   "vylepšované"   tak,   že   bolo   zmenené   jednak   znenie   výroku rozhodnutia (teda záväzného jadra   rozhodnutia)   parlamentného   výboru a zároveň do odôvodnenia rozhodnutia bol až dodatočne doplnený dôkaz (list platiteľa mzdy zo dňa 4. júna 2008), ktorý vôbec neexistoval a parlamentným výborom nepochybne nemohol byť vôbec zohľadnený v čase údajného skončenia konania a prijatia rozhodnutia parlamentného výboru dňa 16. mája 2008.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že výrok rozhodnutia vo veci je záväzné jadro rozhodnutia vo veci. Práve preto výrok rozhodnutia vo veci môže prijať výlučne ten orgán verejnej moci, ktorý je príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci, pričom už prijatý výrok (záväzné jadro rozhodnutia) rozhodnutia orgán verejnej moci nemôže byť dodatočne zmenený a "vylepšovaný", a to ani len predsedom, iným členom či administratívnym   aparátom   kolektívneho   orgánu   verejnej   moci.   Pri   vyhotovovaní písomnej formy prijatého rozhodnutia je možné upraviť prijatý výrok rozhodnutia výlučne z hľadiska spisovných pravidiel jazyka záväzného pre konanie (teda v danom prípade z hľadiska pravidiel spisovnej slovenčiny), a zároveň odôvodnenie prijatého rozhodnutia je možné podrobnejšie dopracovať aj z hľadiska dôkazov a úvah, ktoré konajúci orgán verejnej moci skutočne využil do skončenia svojho konania prijatím rozhodnutia.

Celkom nepochybne však po prijatí rozhodnutia orgánu verejnej moci nie sú možné žiadne úpravy výroku rozhodnutia ani úpravy odôvodnenia rozhodnutia, ktorých účelom alebo podstatou je "vylepšiť" rozhodnutie z hľadiska zohľadnenia dôkazov, ktoré orgánu verejnej   moci   vôbec   nemohli   byť   a   neboli   známe   do   skončenia   konania   prijatím rozhodnutia,   teda   v   danom   prípade   do   datovaného   (údajného)   prijatia   rozhodnutia parlamentného výboru dňa 16. mája 2008.

Na takéto "vylepšovacie" úpravy prijatého rozhodnutia orgánu verejnej moci nemá legálne oprávnenie žiadny orgánu verejnej moci (ani parlamentný výbor) a rovnako ani žiadny   orgán   verejnej   moci   (ani   parlamentný   výbor)   nemá   oprávnenie   zveriť   takéto "vylepšovacie" úpravy svojmu administratívnemu aparátu alebo niektorému zo svojich členov (a to ani len predsedovi daného parlamentného výboru).

Pritom treba poukázať na ustanovenie či. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zakotvuje, že každý štátny orgán (vrátane parlamentného výboru) môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Zároveň   je   potrebné   skonštatovať,   že   konanie   a   rozhodovanie   parlamentného výboru   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   vo   veciach   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia rozporu záujmov   reguluje   ústavný   zákon   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone funkcií verejných funkcionárov (ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. v znení ústavného zákona č. 545/2007 Z.z.). Tento ústavný zákon, ale ani žiadny iný zákon neumožňuje parlamentnému výboru, aby vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov   zveril   niekomu   (napríklad   predsedovi,   inému   členovi   či   administratívnemu aparátu   parlamentného   výboru)   dodatočné   úpravy   výroku   a   odôvodnenia   prijatého rozhodnutia na základe takých dôkazov, ktoré parlamentnému výboru vôbec nemohli byť a neboli známe do skončenia jeho konania prijatím rozhodnutia. To znamená, že v danom prípadne   nemohol   nikto   (ani   len   predseda,   iný   člen   či   administratívny   aparát parlamentného   výboru)   legálne   vykonať   dodatočné   úpravy   výroku   a   odôvodnenie rozhodnutia parlamentného výboru sp. zn. VP/40/07-K zo 16. mája 2008 až na základe dodatočne získaného dôkazu (listu platiteľa mzdy zo dňa 4. júna 2008)....

V súvislosti s preskúmavaným konaním a rozhodnutím parlamentného výboru sp. zn. VP/40/07-K zo 16. mája 2008 a nezákonnými úpravami výroku a odôvodnenia tohto rozhodnutia sp. zn. VP/40/07-K zo 16. mája 2008, ktoré boli nezákonne vykonané až na základe dodatočne získaného dôkazu (listu platiteľa mzdy zo dňa 4. júna 2008), je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že každý účastník konania (bez ohľadu na jeho vinu alebo nevinu) má garantované právo na to, aby konajúci orgán verejnej moci (vrátane parlamentného výboru) dodržiaval v konaní aj platné procesné princípy a pravidlá.

Pritom   možno   tiež   poukázať   na   ustanovenie   či.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, ktoré zakotvuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Plne to platí aj pre verejných funkcionárov v konaniach pred parlamentným výborom vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

Zároveň možno poukázať napríklad aj na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 26/1994 z 10. 5. 1994, v ktorom Ústavný súd SR taktiež skonštatoval: „Obsah   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   uvedený   v   či.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo   ich   diskriminovať   pri   jeho   uplatňovaní.   Jeho   obsahom   je   i   zákonom   upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.   Každé konanie   súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu.".

Letmo možno spomenúť aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý pri   svojom   rozhodovaní   o   porušení   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a Dodatkového protokolu k tomuto dohovoru skúma okrem iného aj dodržiavanie ustanovených procesných pravidiel príslušnými orgánmi [napríklad v rozsudku ESĽP z 21. 5. 2002 vo veci Jokela v. Fínsko (No. 28 856/95) hovorí o potrebe dodržiavať základné procesné požiadavky („inherentprocedural requirements")].

Pritom nepochybne medzi základné procesné požiadavky patrí požiadavka, že výrok a   odôvodnenie   prijatého   rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci   (vrátane   parlamentného výboru) môžu vychádzať výlučne z dôkazov, ktoré konajúci orgán verejnej moci získal najneskôr do   skončenia   svojho   konania,   teda   vlastne do   prijatia svojho rozhodnutia, respektíve   výrok   ani   odôvodnenie   prijatého   rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci   nesmú vychádzať   z   neskôr   získaných   dôkazov   (teda   z   dôkazov   získaných   až   po   prijatia príslušného rozhodnutia). Táto základná procesná požiadavky (princíp) nepochybne platí pre každého účastníka jeho rozhodnutia, a to bez ohľadu na vinu alebo nevinu účastníka konania.»

II.

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrenia výboru, z vyjadrenia navrhovateľa, ako   aj z obsahu   predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v spise   týkajúcom   sa konania vedeného výborom   proti   navrhovateľovi ústavný súd zistil   tento skutkový stav relevantný na posúdenie veci:

Navrhovateľ sa ujal výkonu verejnej funkcie - funkcie člena B. - 10. januára 2007.Navrhovateľ   podal   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu 28. marca 2007.

Výbor na svojej 8. schôdzi uznesením č. 261 z 19. marca 2007 podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začal proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pre nesplnenie povinnosti podať do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Uvedenú skutočnosť oznámil výbor navrhovateľovi listom z 22. marca 2007 doručeným 26. marca 2007, v prílohe ktorého mu zaslal predmetné rozhodnutie a zároveň ho vyzval, aby sa k veci vyjadril.

Navrhovateľ   sa   vyjadril   listom   z   27.   marca   2007,   v ktorom   uviedol: „K   ultimu novembra 2006 mi skončilo členstvo v B., kde som bol členom od decembra 2000. Už v čase ukončenia tohto môjho prvého obdobia v B. bol na rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený návrh na moje opätovné vymenovanie za člena B. na druhé funkčné obdobie, pričom za člena B. som bol opätovne vymenovaný uznesením vlády Slovenskej republiky č. 20/2007. Z týchto dôvodov som moje členstvo v B. na druhé funkčné obdobie vnímal vo svojej podstate ako pokračovanie mojej verejnej funkcie a neuvedomil som si, že je potrebné podať predmetné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov v zmysle zákon do jedného mesiaca po opätovnom vymenovaní. Vychádzal som z predpokladu, že podám predmetné oznámenie za rok 2006 do konca marca 2007. Tento   môj   úmysel   bol   ovplyvnený   zrejme   aj   skutočnosťou,   že   od   roku   2001   podávam priznanie každý rok ku koncu marca. Navyše, aj v prechodnom období, kedy som nebol členom B., vykonával som v banke tú istú exekutívnu funkciu a do žiadnych iných vzťahov som nevstúpil. Okrem toho som tejto veci zrejme nevenoval dostatočnú pozornosť a asi som ju   podcenil,   keďže   Váš   list   č.   RD   –   345/2007-PO,   ktorým   ste   ma   vyzvali   na   podanie priznania som pochopil tak, že predmetné oznámenie (priznanie) mám podať do 31. marca 2007.   Navyše,   bolo   to   v období   vysokého   pracovného   vyťaženia   v súvislosti   s riešením neodkladných aktuálnych záležitostí v NBS.  

Záverom by som chcel, vážený pán predseda, zdôrazniť, že na základe Vášho listu č. VP/40/07-K som si dodatočne v plnom rozsahu uvedomil vzniknuté nedopatrenie a svoju chybu,   ktorá   vznikla   neúmyselnou   a nepresnou   interpretáciou   ústavného   zákona v pracovnom   strese,   pričom   však   v žiadnom   prípade   nešlo   o vedomé   nerešpektovanie zákona.   Takisto   sa   Vám   a celému   Výboru   NR   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   chcem ospravedlniť   za   to,   že   som   si   svoju   povinnosť   nevedomky   nesplnil   včas   a podľa   litery zákona. Podotýkam, že predmetné priznanie podávam od roku 2001 a doteraz som nikdy nemeškal.“

Uznesením   č.   352 sp.   zn. VP/40/07-K zo   16. mája 2007 (prijaté na 9.   schôdzi výboru)   výbor   konštatoval,   že   navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   -   člen   B.   -   porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že nepodal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol: «Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej „ústavný zákon“) v čl. 7 ods. 1 stanovuje verejným funkcionárom (čl. 2 ods. 1 ústavného zákona) povinnosť do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do   31.   marca   podať   písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností   a majetkových pomerov orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 tohto ústavného zákona.

Verejní funkcionári   v pôsobnosti   Výboru Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre nezlučiteľnosť   funkcií   (čl.   7   ods.   5   písm.   e)   ústavného   zákona)   sú   povinní   podať   toto oznámenie uvedenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Napriek   tomu   verejný   funkcionár   RNDr.   K.   M.,   člen   B.   nepodal   predmetné oznámenie   v súvislosti   s ujatím   sa   funkcie   verejného   funkcionára   v lehote   uvedenej v ústavnom   zákone   (oznámenie   mal   podať   do   9.2.2007,   keďže   sa   verejnej   funkcie   ujal 10.1.2007 a podal ho až 28.3.2007).»

Výbor reagoval aj na obranu navrhovateľa a v tejto súvislosti uviedol: „Výbor dospel po   vykonanom   dokazovaní   k záveru,   že   obrana   verejného   funkcionára   nie   je   právne relevantná,   pretože   verejný   funkcionár   nepopiera,   že   k ukončeniu   doterajšieho   výkonu verejnej   funkcie   došlo   v novembri   2006   a že   do   funkcie   bol   opätovne   vymenovaný   až v januári 2007 (10.1.2007). Je nesporné, že išlo o nové ujatie sa funkcie po uplynutí takmer 2 mesiacov od skončenia predchádzajúceho volebného obdobia a preto s ujatím funkcie mu vznikla povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktorá sa nedá konvalidovať podaním predmetného oznámenia k 31.3.2007.

Rovnako nemohol vziať do úvahy rozsah iných povinností verejného funkcionára pri výkone   jeho   funkcie   a ďalšie   subjektívne   okolnosti   uvádzané   vo   vyjadrení   verejného funkcionára.“

Rozhodnutie   výboru   sp.   zn.   VP/40/07-K   zo 16.   mája   2007   bolo   navrhovateľovi doručené 3. septembra 2007.

III.

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...

Podľa   čl. 2 ods.   1 písm. n) v spojení s čl. 3 ods.   1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj člen B. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky [čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu].

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené   týmto   ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   alebo   v   oznámení   podľa   čl.   7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa   § 73b ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

  Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta, že rozhodnutie   výboru „trpí   dodatočne   neodstrániteľnými   a nekonvalidovateľnými nezrovnalosťami   a vadami“,   ktoré   majú   byť   dôvodom   na   zrušenie   namietaného rozhodnutia.   Podstata   navrhovateľovej   argumentácie   spočíva   v tom,   že   podľa   jeho vyjadrenia   sa   rozhodnutie   výboru   v otázke   uloženej   výšky   sankcie   opiera   o dôkazy zabezpečené   výborom   až po   dátume   vydania   predmetného   rozhodnutia   (dátum   vydania rozhodnutia - 16. máj 2007, dátum doručenia listu guvernéra Národnej banky Slovenska o výške mesačnej odmeny verejného funkcionára - 5. jún 2007).

  Ústavný súd zistil, že v predmetnom konaní výbor na svojej 9. schôdzi 16. mája 2007 uznesením č. 352 sp. zn. VP/40/07/K konštatoval porušenie povinností v zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu zo strany navrhovateľa, za čo mu uložil sankciu, ktorej výšku   v predmetnom   uznesení   ešte   nekonkretizoval   a špecifikoval   ju   ako   mesačný   plat verejného funkcionára v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. a) zákona o ochrane verejného záujmu. Listom z 23. mája 2007 (doručeným 29. mája 2007) si výbor vyžiadal vyjadrenie guvernéra Národnej banky Slovenska   o výške mesačného platu navrhovateľa v kalendárnom roku 2006. Vyjadrenie guvernéra Národnej banky Slovenska (zo 4. júna 2007) mu bolo doručené 5.   júna   2007.   V zmysle   svojho   interného   predpisu   - „Podrobnejšie   pravidlá   rokovania Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií“ (vydaného   na podklade   §   1   ods.   2   zákona   č.   350/1996   Z.   z.   o rokovacom   poriadku   Národnej   rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) výbor poveril vypracovaním písomného znenia rozhodnutia predsedu výboru, ktorý v tomto písomnom vyhotovení z 15. augusta 2007 na základe zabezpečených podkladov už konkretizoval výšku uloženej sankcie.

  V postupe výboru možno vidieť procesné pochybenie spočívajúce v tom, že výbor odňal navrhovateľovi prípadnú   možnosť vyjadriť sa   k výške uloženej sankcie ešte pred vydaním   rozhodnutia (napr. po nazretí do spisového materiálu zo strany navrhovateľa). Toto   procesné   pochybenie   však   nemalo   za   následok   nesprávnosť   rozhodnutia   o   určení výšky uloženej sankcie. Ústavný súd totiž preskúmal spisový materiál týkajúci sa konania vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   a zistil,   že navrhovateľovi bola uložená sankcia v správnej výške zodpovedajúcej mesačnej odmeny za výkon   verejnej   funkcie   v zmysle   oznámenia   guvernéra   Národnej   banky   Slovenska zo 4. júna 2007.

  Navrhovateľ sa výkonu verejnej funkcie ujal 10. januára 2007, v dôsledku čoho prvým dňom lehoty na podanie oznámenia, ktorá mu začala plynúť, bol 11. január 2007 a posledný deň   lehoty pripadol na 9. február 2007. Navrhovateľ podal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu adresované výboru až 28. marca 2007, čím nedodržal zákonom určenú procesnú lehotu.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie   o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch, za čo mu bola uložená sankcia v správnej výške v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane verejného záujmu. V zmysle § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu preto rozhodnutie výboru sp. zn. VP/40/07-K zo 16. mája 2007 týmto uznesením potvrdil.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008