znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 182/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. V., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Rt 11/92 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra 2006 doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie jej základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Rt 11/92.

Sťažovateľka odôvodňuje svoju sťažnosť tým, že je účastníčkou dedičského konania po manželovi MUDr. J. K., ktoré je vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. D 6/93 a D not 1/94. Od 10. mája 2004 je konanie prerušené, pretože na okresnom súde prebieha   pod   sp.   zn.   3   Rt   11/92   rehabilitačné   konanie „ohľadom   jednej   zo   zákonných dedičiek“.   Od   roku   1998   okresný   súd   vo   veci   nekoná,   pretože   sa   stratil   súdny   spis a v súčasnosti   sa   robí jeho rekonštrukcia.   Sťažovateľka   podala   aj sťažnosť na zbytočné prieťahy   v konaní   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   a   podnet verejnému ochrancovi práv.

Sťažovateľka   v závere   sťažnosti   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Rt 11/92 okresný súd porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a prikázal   okresnému   súdu   konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov.

Zároveň   sa   domáha   priznania primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 100 000 Sk a úhrady trov konania.

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba.

Podľa   §   49   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   sťažovateľka   musí   teda   namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy,   ak je v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   účastníčkou   konania,   v ktorom namieta porušenie základných práv (II. ÚS 3/05).

Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, ako aj z ustanovenia § 49 zákona o ústavnom súde treba tiež vyvodiť, že aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú tie fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby,   ktoré   tvrdia,   že   namietaným   postupom   alebo rozhodnutím   označeného   orgánu   verejnej   moci   boli   porušené   ich   základné   práva   alebo slobody.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných   práv   na   ústavnom   súde   môže   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Rt 11/92, predmetom ktorého je rehabilitačné konanie „jednej zo zákonných dedičiek (pani S. K.,... ), ktorá bola Okresným súdom   Bratislava   vidiek,   rozsudkom   č.   1   T   32/82   odsúdená   pre   trestný   čin   opustenia republiky s tým, že dedičský podiel prepadol v prospech štátu“.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a z rekonštruovaného spisu okresného súdu sp. zn. 3 Rt 11/92 zistil nasledovné:

Okresný súd uznesením sp. zn. 3 Rt 11/92 z 10. decembra 1996 zamietol žiadosť JUDr. V. K. o súdnu rehabilitáciu jej sestry S. K. podľa § 9 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii   v znení   neskorších   predpisov.   Proti   tomuto   uzneseniu   podala   JUDr.   V.   K. sťažnosť, o ktorej Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 5 Rto 1/98 z 3. septembra 1998 rozhodol tak, že zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu, aby o nej znovu konal a rozhodol.

Z uvedeného   nevyplýva,   že   by   sťažovateľka   mala   v konaní   vedenom   okresným súdom pod sp. zn. 3 Rt 11/92 procesné postavenie účastníčky konania. Predmetom tohto konania je súdna rehabilitácia S. K. na základe žiadosti jej sestry JUDr. V. K.

Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu nevyplýva ani to, že sťažovateľka podala návrh na začatie konania, ktoré vedie okresný súd pod sp. zn. 3 Rt 11/92 (ako oprávnená osoba v zmysle ustanovenia § 5 citovaného zákona) a tiež z nej nevyplynulo, či sa o postavenie účastníčky v tomto konaní vôbec uchádzala. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla len to,   že   je   účastníčkou   dedičského   konania,   v   ktorom   však   porušenie   označených   práv nenamieta.

Preto ústavný súd predmetnú sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2007