znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 182/05-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júna 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   V.   J.   a M.   J.,   obaja   bytom   Z.,   ktorou   namietajú porušenie ich základného práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami starostu obce O. č. S/4/2003 a č. S/4/2003/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. J. a M. J. pre namietané porušenie ich základného práva podľa čl. 20   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutiami   starostu   obce   O.   č.   S/4/2003 a č. S/4/2003/2004   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2005 doručená sťažnosť Ing. V. J. a M. J., obaja bytom Z. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie ich základného práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutiami starostu obce O. č. S/4/2003 a č. S/4/2003/2004.

Z   obsahu sťažnosti   sťažovateľov vyplýva, že starosta   obce O. vydal rozhodnutia č. S/4/2003 a č. S/4/2003/2004, ktorými nariadil privádzať odpadovú vodu, resp. prívalovú vodu z parcely č. 802 v katastrálnom území obce O., ktorá slúži ako obecná nespevnená komunikácia vedúca pozdĺž celej obce, zo zberného jarku na „parcelu č. 293/1, 193/2 a stavbu č. 263“, ktoré sú vo vlastníctve sťažovateľov, čím podľa nich porušil ich základné právo vyplývajúce z čl. 20 ústavy. Obidve rozhodnutia, ktoré sú podľa sťažovateľov vo výrokovej   časti   identické,   sú   nezákonné,   pretože «nebola   preukázaná   žiadna   „stavba dažďovej   kanalizácie“   ani   žiadne   vecné   bremeno   ani   žiadna   povinnosť   navrhovateľov devastáciu ich majetku prívalovými vodami znášať». Svoj návrh sťažovatelia opierajú aj o § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého má vlastník právo na   ochranu   proti   tomu,   kto   do   jeho   vlastníckeho   práva   neoprávnene   zasahuje.   Proti uvedeným   rozhodnutiam   starostu   obce   O.   podali   sťažovatelia   odvolanie   na   Krajskom stavebnom úrade v B., ktorý vo svojej odpovedi z 18. marca 2005 sťažovateľom oznámil, že vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia starostu obce O. č. S/4/2003/2004, ako aj preto, že sa predmetnou vecou zaoberá Okresný súd Žiar nad Hronom, bude v predmetnej veci konať až po rozhodnutí súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby vydal nasledujúci „rozsudok:

Odporca, Obec O. je povinný rešpektovať ústavné práva navrhovateľov 1), 2) najmä je povinný zdržať sa privádzania odpadových vôd z parcely KN 802 slúžiacej ako obecná nespevnená komunikácia na parcely č. 293/1, 293/2 a stavbu č. 263 v katastri obce O., ktoré   sú   vo   vlastníctve   navrhovateľov   1),   2).   Ďalej   je   odporca   povinný   ihneď   po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku zrušiť rozhodnutia starostu obce č. S/4/2003 a S/4/2003/2004.

Odvádzanie prívalových vôd z p. č. KN 802 v úseku p. č. 914/1 užívanej občanmi obce   ako   verejná   komunikácia   zabezpečiť   projektom   a realizáciou   odvodného   systému v súlade so stavebným zákonom a § 4 odst. 3 písm. f) zák. č. 612/2002 z ktorého odporcovi táto   povinnosť   vyplýva   tak,   aby   nedochádzalo   k poškodeniu   majetku   navrhovateľov   ani majetku iných obyvateľov obce“.

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   rozhodnutia   starostu   obce   O.   č.   S/4/2003 z 3. novembra   2004   a č.   S/4/2003/2004   z 27.   mája   2004,   ktoré   sú   podľa   názoru sťažovateľov nezákonné a ktorými malo byť porušené ich základné právo podľa čl. 20 ústavy, boli vydané starostom obce O. podľa § 13 ods. 5 a § 27 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) v konaní, v ktorom rozhodoval pri prenesenom výkone štátnej správy.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o   nedostatok   právomoci ústavného súdu.

Podľa   §   10   zákona   o obecnom   zriadení   sú   orgánmi   obce   obecné   zastupiteľstvo a starosta   obce.   Starosta   obce   je   podľa   §   13   zákona   o obecnom   zriadení   štatutárnym orgánom   v majetkovoprávnych   vzťahoch   obce   a   v   pracovnoprávnych   vzťahoch zamestnancov obce, a v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.

V zmysle § 27 ods. 1 bodu 3 zákona o obecnom zriadení sa na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb rozhodujú pri prenesenom výkone štátnej správy starostovia obcí, vzťahujú všeobecné predpisy   o správnom   konaní   s tým,   že   o odvolaní   proti   rozhodnutiu   starostu   rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov. Tento orgán je príslušný preskúmať aj právoplatné   rozhodnutie   starostu   mimo   odvolacieho   konania   a v konaní   o proteste prokurátora.

Podľa § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.

Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa   §   70   Správneho   poriadku   v znení   neskorších   predpisov   osobitné   zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.

Podľa   §   244   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   správnom   súdnictve preskúmavajú   súdy   zákonnosť   rozhodnutí   a   postupov   orgánov   štátnej   správy,   orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podmienky,   za   ktorých   súd   môže   preskúmať   zákonnosť   rozhodnutia   správneho orgánu, sú upravené v § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia disponujú dostupným a účinným prostriedkom nápravy   nimi   namietaného   porušenia   označeného   základného   práva,   o ktorom   je v konečnom   dôsledku   oprávnený   rozhodnúť   všeobecný   súd.   Vzhľadom   na   princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je vo vzťahu k predmetnému konaniu daná právomoc ústavného súdu.

Vo vzťahu k formulácii petitu v sťažnosti sťažovateľov možno teda konštatovať, že označenie   obce   O.   ako   odporcu   v tomto   prípade   bolo   vzhľadom   na   ustanovenie   § 10 v spojení   s   §   13   zákona   o obecnom   zriadení   nesprávne.   Vo   vzťahu   ku   návrhom sťažovateľov obsiahnutým v petite ich sťažnosti, ktorými žiadali, aby ústavný súd vyslovil, že   obec   O.   ako   odporca „(...)   je   povinný   zdržať   sa   privádzania   odpadových   vôd   (...) zabezpečiť   projektom   odvádzanie   prívalových   vôd   (...)“,   ústavný   súd   konštatuje,   že rozhodovanie   o   návrhoch   na   splnenie   povinnosti   vyplývajúcej   zo   zákona,   z   právneho vzťahu alebo z porušenia práva patrí podľa § 7 OSP taktiež do právomoci všeobecných súdov,   a teda   ústavný   súd   nemá   právomoc   na   prerokovanie   sťažnosti   sťažovateľov   ani v tejto časti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutím pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005