znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 182/02-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., toho času v Ústave na výkon väzby v N., ktorou namietal porušenie svojich práv zaručených v čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava,   Krajského   súdu v Trnave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v trestnom konaní vedenom proti nemu na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1 T 13/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Z.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2002   doručená   sťažnosť   M.   Z.,   toho   času   v Ústave   na   výkon   väzby   v N.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou   namietal porušenie svojich   práv zaručených   v čl. 5 ods.   4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava,   Krajského   súdu   v Trnave   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v   trestnom konaní vedenom proti nemu väzobne na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1 T 13/02.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20   ods.   1   a 2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť navyše neobsahovala formuláciu návrhu rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ v súvislosti   s namietaným   porušením   svojich   práv   od   ústavného   súdu   domáha   (petit), vymedzenú presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02).

Ústavný súd   pritom   sťažovateľa o náležitostiach   návrhu na začatie   konania pred ústavným súdom podrobne poučil v liste z 3. septembra 2002 vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 986/02.  

Sťažovateľ   aj   napriek   vyššie   uvedenej   skutočnosti   nepripojil   k svojej   sťažnosti z 18. októbra 2002 doručenej ústavnému súdu 24. októbra 2002 splnomocnenie podľa § 20 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde ani   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   ústavným   súdom nepožiadal   (s   podmienkami,   ktorých   splnenie   je   predpokladom   ustanovenia   právneho zástupcu   ústavným   súdom   fyzickej   osobe   alebo   právnickej   osobe   bol   sťažovateľ oboznámený   v uznesení   ústavného   súdu   č.   k.   IV.   ÚS   20/02-26   z 19.   septembra   2002, ktorým   ústavný   súd   nevyhovel   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 20/02) a nevymedzil návrh rozhodnutia presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť prevzatý do výroku rozhodnutia ústavného súdu.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   v tomto   prípade   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2002