SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 181/2021-47Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 51Cb/114/2017 takto
r o z h o d o l :
Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. decembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len,,listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom okresného súdu. Okrem toho žiada, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a finančné zadosťučinenie 3 880 eur.
II.
2. Sťažovateľka sa žalobou doručenou okresnému súdu 7. júla 2017 domáhala zaplatenia 3 065,14 eur s príslušenstvom. O žalobe okresný súd rozhodol rozsudkom z 21. februára 2018 a dopĺňacím rozsudkom zo 6. apríla 2018. Po procesných úkonoch v súvislosti s odvolaniami predložil okresný súd spis krajskému súdu 10. júla 2018. Krajský súd vrátil spis okresnému súdu 17. februára 2020. Okresný súd rozhodol uznesením 2. marca 2020 a krajskému súdu spis predložil 16. apríla 2020.
III.
3. Sťažovateľka namieta nehospodárnosť, neefektívnosť a nesústredenosť okresného súdu. Zdôrazňuje, že konania o žalobách o zaplatenie patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a po právnej stránke ich v žiadnom prípade nemožno považovať za zložité.
4. Okresný súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril tak, že od začiatku napadnutého konania postupoval aktívne v súčinnosti so všetkými subjektmi konania a odmieta, že by dĺžka prebiehajúceho konania bola spôsobená prieťahmi z jeho strany. Uviedol, že procesné úkony vykonával v primeraných a objektívne možných lehotách. Poukázal na dĺžku trvania odvolacieho konania na krajskom súde a zdôraznil, že v žiadnom prípade nemožno tento postup pripísať na ťarchu okresného súdu z hľadiska celkovej doby trvania sporu.
5. Sťažovateľka uviedla, že celková dĺžka súdneho konania tri roky a deväť mesiacov je neospravedlniteľná a nečinnosť okresného súdu spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní.
IV.
6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
7. Rozhodovanie o žalobách o zaplatenie patrí do bežnej agendy všeobecných súdov. Z obsahu spisu nevyplýva, že by okresný súd v konaní riešil zložité, skutkovo sporné otázky, ani nemožno identifikovať právnu náročnosť sporu. V správaní sťažovateľky neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vplývali na dĺžku konania.
8. Okresný súd o žalobe sťažovateľky rozhodol rozsudkom z februára 2018 a dopĺňacím rozsudkom z apríla 2018. Po podaných odvolaniach z apríla 2018 predložil okresný súd spis krajskému súdu 10. júla 2018. V konaní okresného súdu pred predložením spisu krajskému súdu nemožno badať prieťahy konaní, keďže ani nie po roku od začatia konania sa spis nachádzal na krajskom súde na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd bez rozhodnutia a prejednania veci vrátil spis okresnému súdu až 17. februára 2020. Rovnako bez prieťahov okresný súd postupoval po vrátení spisu krajským súdom. Okresný súd už 2. marca 2020 rozhodol uznesením a následne 16. apríla 2020 predložil spis znova krajskému súdu. V postupe okresného súdu však nemožno vidieť prieťahy, keďže jeho rozhodnutia a postupy priebežne nasledovali procesným úkonom krajského súdu a sťažovateľky. Za prieťahy v konaní nemožno považovať to, že okresný súd rozhodol vo veci dopĺňacím rozsudkom a po vrátení spisu krajským rozhodol o časti trov konania. Pochybenia okresného súdu nedosahujú intenzitu odôvodňujúcu vysloviť porušenie označených práv sťažovateľky, keďže nie každý nedostatok v rovine aplikácie podústavného práva má automaticky za následok aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Vzhľadom na to, že sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou nedomáhala vyslovenia porušenia uvedených práv postupom krajského súdu a podľa § 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ústavný súd nepreskúmaval a nehodnotil postup krajského súdu. Postupom okresného súdu neboli porušené základné práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2021
Robert Šorl
predseda senátu