znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 181/2010-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 4. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie jeho práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   zákazu   diskriminácie   podľa   čl. 14   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   263/2007,   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   3   Co   306/2008   a   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 225/2009, 1 Cdo 226/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí. O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru   a   zákazu   diskriminácie   podľa   čl.   14   dohovoru   postupom   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 263/2007, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 306/2008 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 225/2009, 1 Cdo 226/2009.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol: «TOTO PREZENTÁCIA MAFIÁNSKEHO PREPOJENIA SÚDOV a sudcov, je to dôkaz existencie JUSTIČNEJ MAFIE !!!!!!!!!!!!!!!

Vrana vrane oko nevykole, sudca sudcu neodsúdi, hoci pácha trestnú činnosť, teda je na Slovensku SKRIMINALIZOVANÉ SÚDNICTVO, ktoré chráni zločincov a prenasleduje poškodených.

Konanie   10C/263/2007   môže   skončiť   bez   jediného   prerokovania   veci   samej, NEVEREJNE len na SKRIMINALIZOVANOM SLOVENSKU.

Okresný súd Bratislava II už známy svojou kriminalitou, vymáhal od sťažovateľa súdny poplatok 302.000.-Sk a všetky ostatné súdy sa pridržiavali stavu, že konanie je možné zastaviť pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pravda iná, SÚD JE POVINNÝ KONAŤ ZO zákona. Sudkyňa Okresného súdu N. preto nemala právo konanie zastaviť a nadriadené súdy to potvrdiť. Preukázali tým prepojenie tzv. MAFIÁNSKE PREPOJENIE, len preto aby zabránili preukázaniu MACHINÁCI sudkyne Krajského súdu Bratislava JUDr. M. P. Týmto všetky tri súdy porušili čl. 6 ods. 1 - PRÁVO NA SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE, VEREJNÉ PREROKOVANIE VECI a bez zbytočných prieťahov, pretože každé kriminálne   uznesenie   je   iba   zbytočným   konaním   a   zbytočným   prieťahom,   zbytočným odvolacím konaním.

Krajský súd Bratislava a Najvyšší súd SR porušili čl. 13 - PRÁVO NA ÚČINNY OPRAVNÝ PROSTRIEDOK.

Všetky tri súdy zjavne porušili čl. 14 dohovoru - ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE,   keď poškodený je prenasledovaný súdmi a skriminalizovaná sudkyňa P. je chránená a to v rozpore so zákonom, a v rozpore s Trestným zákonom, keď zneužívala právomoci verejného činiteľa v konaní 2Co/237/2004 na KS BA, ale aj v iných konaniach - skrývala exekučný spis z OS BA III Er 2863/98 u seba a zasahovala vo veci tak, že exekútora JUDr. J. J. chránila hoci bol 7 rokov nečinný. JUDr. M. P. spôsobovala sťažovateľovi od roku 2004 iba škodu, ale zodpovedať za ňu nechce !!!!!

P.   vôbec   neiritovalo,   že   exekúcia   Er   2863/98   trvá   13   rokov,   hoci   exekúcia   je vymožiteľná od roku 1998 a ešte aj dnes....

Žaloba sp. zn.: 10C/263/2007 bola podaná dňa 26. 07. 2007 na Okresnom sude Bratislava I, neskôr postúpená na Okresný súd Bratislava II....

Zákonná sudkyňa O. N. si dovolila ohovoriť sťažovateľa v uznesení 10C/263/2007-83 a pripísala mu FIKTÍVNY MAJETOK...

Na odvolacom súde rozhodoval senát JUDr. M. Š., ktorý ešte nevydal ani jeden spravodlivý rozsudok...

Najvyšší súd vec iba odbil a ukázal ako mu záleží na spravodlivosti.... sa to povie „HOVNO   MU   NA   SPRAVODLIVOSTI   ZÁLEŽÍ“   nezáleží   a   je   mu   jedno,   že   je   tu SKRIMINALIZOVANÉ SÚDNICTVO, ktorého prioritou je ochrana kriminálnikov, pretože kriminálnici za rozsudok zaplatia DRUHÝ PLAT, ale poškodení neplatia....

Sťažovateľ   žiada   o   ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred   Ústavným   súdom   z dôvodu, že bude úspešný, je invalid od roku 2001, je nositeľom ŤZP od roku 2003, nemá možnosť zárobku, nemá zastavané pozemky ani nádvoria, nemá sumu 1.992.000.-Sk ani inú sumu. Má iba narastajúce dlhy....»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„II.A.   Okresný   súd   Bratislava   II   v   konaní   sp.   zn.:   10C/263/2007   a   Krajský   súd Bratislava v konaní sp. zn.: 3Co/306/08-101 použili klamstvá - FIKTÍVNY MAJETOK na účely rozhodovania, čím porušili základné právo sťažovateľa D. B. garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru - PRÁVO NA SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE.

II.B. Krajský súd Bratislava v konaní 3Co /306/08-101 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní 1 Cdo 225,226/2009 porušili čl. 13 dohovoru - PRÁVO NA ÚČINNÝ OPRAVNÝ   PROSTRIEDOK,   keď   pre   ich   rozhodovanie   nemalo   byť   oporou   FIKTÍVNE NAVÝŠENIE MAJETKU sťažovateľovi a tak ho poškodiť.

II.C. Okresný súd Bratislava II, Krajský súd Bratislava a Najvyšší súd SR porušili čl. 14   -   ZÁKAZ   DISKRIMINÁCIE   sťažovateľa,   keď   chránili   sudkyňu,   ktorá   porušovala zákon a prenasledovali D. B.

II.D. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 225,   226/2009,   zrušuje uznesenie   3Co/306/08-101   Krajského súdu   Bratislava a zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II 10C/263/2007-47.

II.D. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   II oslobodiť D. B. od poplatkov a ustanoviť mu najlepšieho advokáta JUDr. V. Č., B. na celé konanie 10C/263/2007.

II.E. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   sudu   Bratislava   II zaplatiť   satisfakciu   vo   výške   50.000   EUR   za   opakované   delikty   s   neoslobodením   od poplatkov Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 100.000 EUR za opakovane rovnaké delikty a Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 200.000 EUR za opakované delikty.

Satisfakcie musia zaplatené v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. Okresný súd Bratislava II musí zaplatiť trovy konania advokáta v lehote 15 dní. II.F. Keď Ústavný súd pripustí uvedený petit, bude známka, že Slovensko sa mení na kultúrnu krajinu. Ďakujem páni.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj osobitné   náležitosti   sťažnosti   vrátane   okolností,   ktoré   by   mohli   byť   dôvodom   na   jej odmietnutie.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľov problém spočíva v nespokojnosti s postupom vo veci konajúcich sudcov či senátov všeobecných súdov, o ktorých sa domnieva, že sú „skriminalizovaní“, že ich „prioritou je ochrana kriminálnikov“, že títo sudcovia sú medzi sebou „mafiánsky prepojení“ a že v súvislosti s rozhodovaním o jeho oslobodení od súdnych poplatkov v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 263/2007 „použili klamstvá“, keď mu toto oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznali a neustanovili mu právneho zástupcu z radov advokátov.

Ústavný   súd   vyhodnotil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   obsahuje   hrubo   urážlivé, neprimerané   a   dehonestujúce   výroky   a   rôzne   obvinenia   namierené   voči   rozhodovacej činnosti sudkýň okresného súdu a krajského súdu. Z obsahu sťažnosti je zrejmý aj negatívny a   znevažujúci   postoj   sťažovateľa   k   výsledkom   rozhodovacej   činnosti   najvyššieho   súdu, o ktorom sa vyjadril, že „hovno mu na spravodlivosti záleží“. Okrem toho je z obsahu sťažnosti zjavné, že sťažovateľ od rozhodnutia ústavného súdu očakáva, že bude v jeho prospech a že to bude znakom toho, že „Slovensko sa mení na kultúrnu krajinu“.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka konania poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že: „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004, III. ÚS 52/06).“

Občiansky súdny poriadok ako generálna právna norma upravujúca civilný proces vo svojich základných ustanoveniach obsiahnutých v § 1 až § 6 okrem iného zakotvuje, že jeho   úlohou   je   úprava   postupu   súdov   a   účastníkov   konania   tak,   aby   bola   zabezpečená spravodlivá   ochrana   práv   a   oprávnených   záujmov   účastníkov,   ako   aj   výchova   na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Okrem toho   tieto   ustanovenia   dávajú   garanciu,   že   úlohou   súdov   je   dbať   na   to,   aby   v   rámci občianskeho   súdneho   konania,   ktoré   je   jednou   zo   záruk   zákonnosti,   nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Ústavný   súd   je   však   toho   názoru,   že   sťažovateľ   v   tomto   prípade   výrokmi obsiahnutými vo svojom podaní prekročil   hranicu normálnej kritiky. Jeho výroky preto nemožno   považovať   za   prejav,   ktorý   by   bol   v   súlade   s   uvedenými   základnými ustanoveniami   Občianskeho   súdneho   poriadku   upravujúcimi   princíp   zachovávania   úcty k právam   iných   a   smerujúcimi   k   dodržiavaniu   požiadavky,   aby   účastníci   konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu (obdobne napr. III. ÚS 52/06).

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania na ústavnom súde je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní. V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu návrhu môže byť tento návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup (III. ÚS 26/07).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd zistil, že v danom prípade nejde o úspešné uplatňovanie nároku sťažovateľa na ochranu ústavnosti, pretože na preskúmanie rozhodnutí okresného súdu ako súdu prvého stupňa vo veci sp. zn. 10 C 263/2007 nemá ústavný súd s poukazom na princíp subsiadiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc, sťažnosť v časti pre namietané porušenie práv uznesením krajského súdu sp.   zn. 3 Co 306/2008 z 28. septembra   2009   je   podaná   po   lehote   dvoch   mesiacov   od   kvalifikovanej   právnej skutočnosti, teda nie je splnená požiadavka včasnosti podania sťažnosti tak, ako to má na mysli § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a uznesenie najvyššieho (dovolacieho) súdu sp. zn. 1 Cdo 225/2009, 1 Cdo 226/2009 z 26. februára 2010 nevykazuje znaky arbitrárnosti a   nepreskúmateľnosti,   ktoré   by   zakladali   svojvôľu   alebo   takú   aplikáciu   všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by znamenala popretie ich účelu a zmyslu a mala by zároveň   za   následok   porušenie   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru. Namietaný postup a rozhodnutie najvyššieho súdu podľa názoru ústavného súdu taktiež nesignalizuje žiadnu možnosť porušenia práv podľa čl. 13 a čl. 14 dohovoru.

Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania (a s ním korešpondujúcim odôvodnením sťažnosti), a preto nebol povinný zaoberať sa posúdením úspešnosti námietky sťažovateľa vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu   sp.   zn.   8   Co   86/2008   zo   16.   mája   2008,   pretože   sťažovateľ   toto   rozhodnutie   ani v petite,   ani   v   odôvodnení   sťažnosti   nenamietal,   len   ho   bez   ďalšieho   označil   v   úvode sťažnosti. Nad rámec toho však ústavný súd poznamenáva, že sťažnosťou sťažovateľa pre namietané porušenie   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a   čl.   13   dohovoru   označeným   uznesením krajského súdu sa už ústavný súd zaoberal vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 427/08 tak, že uznesením   zo   16.   decembra   2008   ju   v   danej   časti   odmietol   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ako aj na okolnosti tohto prípadu, ktoré nenasvedčujú   tomu,   že   by   sťažovateľ   mohol   mať so   svojou   sťažnosťou   v   konaní   pred ústavným   súdom   úspech,   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2010