znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 181/03-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2003 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. T. J., bytom S., zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv a slobôd zaručených čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 7 C 144/01-44 zo 7. februára 2002 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 279/02-71 z 19. februára 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. T. J.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2003 doručená sťažnosť MUDr. T. J., bytom S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv a slobôd zaručených čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného súdu   Bratislava V   (ďalej len „okresný súd“) č.   k.   7   C   144/01-44   zo   7.   februára   2002   a rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 14 Co 279/02-71 z 19. februára 2003.

Sťažovateľka   uviedla,   že   ako   prevádzkovateľka   neštátneho   zdravotníckeho zariadenia v rokoch 1998 a 1999 poskytovala zdravotnícku starostlivosť podľa platnej právnej úpravy aj pre poistencov Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva (ďalej len „poisťovňa Perspektíva“). V lehote 30 dní jej neboli uhradené vystavené faktúry na sumu 190 947,63 Sk s poplatkom z omeškania vo výške 97,78 Sk denne od 7. júna 2001.

Dňa   1.   júla   1999   Ministerstvo   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   vydalo rozhodnutie č. 3215/1999-A o zrušení povolenia na zriadenie poisťovne Perspektíva. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999.

Dňa   20.   apríla   2001   krajský   súd   uznesením   č.   k.   7   K 70/01-30   na   návrh likvidátora vyhlásil konkurz na majetok poisťovne Perspektíva.

Keďže   u zrušenej   poisťovne   nastala   právna   skutočnosť   predpokladaná zákonom, a to zistenie, že z majetku zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva nie je možné uspokojiť jej záväzky, sťažovateľka si uplatnila zaplatenie záväzkov zrušenej poisťovne u Všeobecnej zdravotnej poisťovne z dôvodu ich prechodu.

Až   po   uplatnení   pohľadávok   vo   výške   190   947,63   Sk   s príslušenstvom, ku   ktorému   došlo   6.   júna   2001,   došlo   k ďalšej   novelizácii   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   273/1994   Z.   z.   o zdravotnom   poistení,   financovaní zdravotného   poistenia,   o zriadení   Všeobecnej   zdravotnej   poisťovne   a o   zriaďovaní rezortných,   odvetvových,   podnikových   a občianskych   zdravotných   poisťovní,   a to zákonom č. 233/2001 Z. z. Táto novela nadobudla účinnosť 1. júla 2001.

Súčasné   znenie   §   34   ods.   6   citovaného   zákona   určuje,   že   ak   zdroje z vymožených   pohľadávok   zrušenej   poisťovne   nestačia   na   úhradu   pohľadávky, uhrádzajú   sa   zo   zdrojov   ustanovených   zákonom   o štátnom   rozpočte   alebo   z iných určených   zdrojov   len   do   výšky   istiny.   Záväzky   zrušenej   poisťovne   sa   uhrádzajú pomerne.

Okresný   súd   zamietol   návrh   sťažovateľky   s odôvodnením,   že   odporca Všeobecná   zdravotná   poisťovňa   nie   je   zo   zákona   právnym   nástupcom   zrušenej poisťovne   Perspektíva,   pretože   táto   sa   zrušila   bez právneho   nástupcu.   K prechodu záväzku nemôže dôjsť pred skončením likvidácie. Okresný súd preto návrh považoval za   predčasný   a zamietol   ho.   Krajský   súd   ako   odvolací   súd   napadnutý   rozsudok potvrdil,   a tým   podľa   názoru   sťažovateľky   oba   súdy   porušili   jej   základné   práva a slobody.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení jej základných práv a slobôd a aby zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 144/01-44 zo 7. februára 2002 a krajského súdu č. k. 14 Co 279/02-71 z 19. februára 2003. Zároveň žiada, aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   uviedla,   že   rozsudok   krajského   súdu   č.   k.   14   Co   279/02-71 z 19. februára 2003 nadobudol právoplatnosť doručením sťažovateľke 9. apríla 2003, odkedy začala plynúť aj lehota na podanie sťažnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu 1. júla 2003, teda po zákonom stanovenej lehote.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že sťažnosť podľa čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok ochrany ústavnosti.

Podstatou   tvrdení   sťažovateľky   o porušení   označených   základných   práv a slobôd   sú   skutočnosti,   od   ktorých   už   uplynula   lehota   ustanovená   ako   zákonná podmienka pre tento typ konania, a preto bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2003