SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 180/2015-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskejúnie postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 6 CoE/80/2012z 31. januára 2013 (Rvp 3799/2014), sp. zn. 3 CoE/182/2012 z 11. apríla 2013(Rvp 3800/2014), sp. zn. 3 CoE/26/2013 z 15. mája 2013 (Rvp 3934/2014),sp. zn. 9 CoE/54/2012 z 29. novembra 2012 (Rvp 4007/2014), sp. zn. 20 CoE/142/2012z 13. marca 2013 (Rvp 4101/2014), sp. zn. 3 CoE/164/2012 zo 14. februára 2013(Rvp 4712/2014), sp. zn. 8 CoE/84/2013 z 28. júna 2013 (Rvp 4734/2014),sp. zn. 3 CoE/241/2012 zo 16. mája 2013 (Rvp 4780/2014), sp. zn. 5 CoE/42/2012z 30. júla 2012 (Rvp 4849/2014), sp. zn. 2 CoE/68/2012 z 18. decembra 2012(Rvp 4850/2014), sp. zn. 21 CoE/143/2012 z 13. februára 2013 (Rvp 4851/2014),sp. zn. 2 CoE/195/2012 z 27. marca 2013 (Rvp 4852/2014), sp. zn. 2 CoE/138/2012z 25. mája 2012 (Rvp 5268/2014), sp. zn. 1 CoE/87/2012 z 31. júla 2012 (Rvp 5269/2014),sp. zn. 10 CoE/73/2012 z 30. januára 2013 (Rvp 5383/2014), sp. zn. 5 CoE/52/2012z 28. septembra 2012 (Rvp 5384/2014), sp. zn. 20 CoE/73/2012 z 1. augusta 2012(Rvp 5385/2014), sp. zn. 9 CoE/76/2012 z 29. januára 2012 (Rvp 6243/2014),sp. zn. 1 CoE/201/2012 z 12. februára 2013 (Rvp 6545/2014), sp. zn. 8 CoE/65/2012z 30. októbra 2012 (Rvp 6546/2014), sp. zn. 21 CoE/162/2012 z 31. októbra 2012(Rvp 6547/2014), sp. zn. 8 CoE/3/2013 z 28. februára 2013 (Rvp 6548/2014),sp. zn. 9 CoE/98/2013 z 31. júla 2013 (Rvp 6549/2014), sp. zn. 5 CoE/45/2012z 30. júla 2012 (Rvp 6550/2014), sp. zn. 3 CoE/111/2012 z 28. augusta 2012(Rvp 6551/2014), sp. zn. 20 CoE/257/2012 zo 4. júna 2013 (Rvp 6552/2014),sp. zn. 7 CoE/64/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 7127/2014), sp. zn. 21 CoE/168/2012z 13. februára 2013 (Rvp 7128/2014), sp. zn. 21 CoE/81/2013 z 25. septembra 2013(Rvp 7129/2014), sp. zn. 1 CoE/81/2012 z 10. júla 2012 (Rvp 7130/2014),sp. zn. 6 CoE/11/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 7131/2014), sp. zn. 8 CoE/83/2013z 31. mája 2013 (Rvp 7269/2014), sp. zn. 6 CoE/11/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 7270/2014),sp. zn. 5 CoE/34/2012 z 25. júna 2012 (Rvp 7581/2014), sp. zn. 7 CoE/85/2012zo 16. januára 2013 (Rvp 7582/2014), sp. zn. 20 CoE/19/2013 z 18. apríla 2013(Rvp 7583/2014), sp. zn. 21 CoE/217/2012 z 10. apríla 2013 (Rvp 7584/2014),sp. zn. 1 CoE/118/2012 z 8. januára 2013 (Rvp 7585/2014), sp. zn. 3 CoE/124/2012z 24. januára 2013 (Rvp 7586/2014), sp. zn. 7 CoE/36/2012 z 28. novembra 2012(Rvp 8434/2014), sp. zn. 3 CoE/4/2013 z 12. februára 2013 (Rvp 8435/2014),sp. zn. 2 CoE/43/2013 z 25. septembra 2013 (Rvp 8521/2014), sp. zn. 5 CoE/53/2012z 28. septembra 2012 (Rvp 8522/2014), sp. zn. 3 CoE/112/2012 z 10. januára 2013(Rvp 8523/2014), sp. zn. 7 CoE/81/2012 z 27. februára 2012 (Rvp 8652/2014),sp. zn. 1 CoE/194/2012 z 5. februára 2013 (Rvp 8653/2014), sp. zn. 5 CoE/81/2012z 28. decembra 2012 (Rvp 8654/2014), sp. zn. 1 CoE/188/2012 z 3. decembra 2012(Rvp 8736/2014), sp. zn. 8 CoE/50/2012 z 30. októbra 2012 (Rvp 8737/2014),sp. zn. 7 CoE/16/2012 z 28. novembra 2012 (Rvp 8738/2014), sp. zn. 8 CoE/21/2013z 30. januára 2013 (Rvp 8739/2014), sp. zn. 7 CoE/16/2012 z 28. novembra 2012(Rvp 8932/2014), sp. zn. 20 CoE/97/2012 z 10. októbra 2012 (Rvp 8933/2014),sp. zn. 5 CoE/78/2012 z 28. decembra 2012 (Rvp 9295/2014), sp. zn. 2 CoE/210/2012z 27. marca 2013 (Rvp 9296/2014), sp. zn. 6 CoE/14/2013 z 28. marca 2013(Rvp 9297/2014), sp. zn. 8 CoE/75/2012 z 30. novembra 2012 (Rvp 9298/2014),sp. zn. 2 CoE/161/2012 z 27. marca 2013 (Rvp 9506/2014), sp. zn. 20 CoE/258/2012zo 7. mája 2013 (Rvp 9599/2014), sp. zn. 20 CoE/142/2012 z 15. januára 2013(Rvp 9600/2014), sp. zn. 3 CoE/146/2012 z 5. februára 2013 (Rvp 10023/2014),sp. zn. 3 CoE/58/2012 z 27. septembra 2012 (Rvp 10024/2014), sp. zn. 21 CoE/101/2012z 30. mája 2012 (Rvp 10305/2014), sp. zn. 9 CoE/39/2012 z 28. júna 2012(Rvp 10306/2014), sp. zn. 10 CoE/10/2013 z 31. januára 2013 (Rvp 10801/2014),sp. zn. 8 CoE/29/2013 z 28. februára 2013 (Rvp 10802/2014), sp. zn. 2 CoE/212/2012z 27. marca 2013 (Rvp 10803/2014), sp. zn. 1 CoE/197/2012 z 19. marca 2013(Rvp 10804/2014), sp. zn. 21 CoE/259/2012 z 29. mája 2013 (Rvp 10805/2014),sp. zn. 3 CoE/182/2012 z 11. apríla 2013 (Rvp 10816/2014), sp. zn. 7 CoE/83/2012z 31. januára 2013 (Rvp 10817/2014), sp. zn. 20 CoE/256/2012 z 28. mája 2013(Rvp 10961/2014), sp. zn. 20 CoE/151/2012 z 13. februára 2013 (Rvp 10962/2014),sp. zn. 20 CoE/98/2012 z 18. septembra 2012 (Rvp 10963/2014), sp. zn. 9 CoE/81/2012z 29. novembra 2012 (Rvp 11339/2014), sp. zn. 1 CoE/184/2012 z 3. decembra 2012(Rvp 11340/2014), sp. zn. 2 CoE/154/2012 z 30. januára 2013 (Rvp 11369/2014),sp. zn. 8 CoE/56/2013 z 26. apríla 2013 (Rvp 11370/2014), sp. zn. 5 CoE/32/2013z 28. marca 2013 (Rvp 11371/2014), sp. zn. 20 CoE/48/2012 z 10. júla 2012(Rvp 12235/2014), sp. zn. 10 CoE/80/2012 z 30. apríla 2013 (Rvp 12236/2014),sp. zn. 6 CoE/86/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 12362/2014), sp. zn. 7 CoE/30/2013z 27. februára 2013 (Rvp 12363/2014), sp. zn. 21 CoE/158/2012 z 13. februára 2013(Rvp 12792/2014) a sp. zn. 6 CoE/66/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 12793/2014) a postupomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uzneseniami sp. zn. 5 ECdo/150/2013z 8. januára 2014 (Rvp 3799/2014), sp. zn. 4 CoE/77/2013 z 12. decembra 2013(Rvp 3800/2014), sp. zn. 5 Oboer/292/2013 z 27. novembra 2013 (Rvp 3934/2014),sp. zn. 7 ECdo/146/2013 z 29. januára 2014 (Rvp 4007/2014), sp. zn. 5 Oboer/288/2013z 27. novembra 2013 (Rvp 4101/2014), sp. zn. 7 ECdo/141/2013 z 9. januára 2014(Rvp 4712/2014), sp. zn. 7 ECdo/279/2013 z 5. februára 2014 (Rvp 4734/2014),sp. zn. 6 ECdo/260/2013 z 15. januára 2014 (Rvp 4780/2014), sp. zn. 1 Cdo/3/2013z 30. januára 2014 (Rvp 4849/2014), sp. zn. 5 Oboer/66/2013 z 12. februára 2014(Rvp 4850/2014), sp. zn. 5 Oboer/105/2013 z 10. februára 2014 (Rvp 4851/2014),sp. zn. 4 ECdo/184/2013 z 28. januára 2014 (Rvp 4852/2014), sp. zn. 5 Oboer/352/2013z 19. decembra 2013 (Rvp 5268/2014), sp. zn. 4 ECdo/99/2013 z 19. februára 2014(Rvp 5269/2014), sp. zn. 5 ECdo/148/2013 z 25. februára 2014 (Rvp 5383/2014),sp. zn. 6 Cdo/82/2013 z 22. januára 2014 (Rvp 5384/2014), sp. zn. 1 Cdo/2/2013z 30. januára 2014 (Rvp 5385/2014), sp. zn. 5 Oboer/73/2013 z 22. januára 2014(Rvp 6243/2014), sp. zn. 5 Oboer/64/2013 z 20. marca 2014 (Rvp 6545/2014),sp. zn. 5 ECdo/5/2014 z 25. februára 2014 (Rvp 6546/2014), sp. zn. 3 Oboer/216/2013z 24. marca 2014 (Rvp 6547/2014), sp. zn. 3 Oboer/141/2013 z 25. februára 2014(Rvp 6548/2014), sp. zn. 4 Oboer/329/2013 z 28. februára 2014 (Rvp 6549/2014),sp. zn. 5 Cdo/411/2012 z 19. februára 2014 (Rvp 6550/2014), sp. zn. 3 Cdo/391/2012z 19. februára 2014 (Rvp 6551/2014), sp. zn. 8 ECdo/45/2013 zo 17. februára 2014(Rvp 6552/2014), sp. zn. 4 Oboer/125/2013 z 28. februára 2014 (Rvp 7127/2014),sp. zn. 3 Oboer/106/2013 zo 17. marca 2014 (Rvp 7128/2014), sp. zn. 2 ECdo/14/2014z 26. februára 2014 (Rvp 7129/2014), sp. zn. 7 Cdo/246/2012 z 19. februára 2014(Rvp 7130/2014), sp. zn. 3 Oboer/333/2013 z 25. februára 2014 (Rvp 7131/2014),sp. zn. 3 Oboer/359/2013 z 27. januára 2014 (Rvp 7269/2014), sp. zn. 3 OboE/139/2013z 25. februára 2014 (Rvp 7270/2014), sp. zn. 6 Cdo/371/2012 z 19. februára 2014(Rvp 7581/2014), sp. zn. 7 ECdo/172/2013 z 9. apríla 2014 (Rvp 7582/2014),sp. zn. 8 ECdo/44/2013 zo 17. februára 2014 (Rvp 7583/2014), sp. zn. 7 ECdo/244/2013z 9. apríla 2014 (Rvp 7584/2014), sp. zn. 5 Oboer/100/2013 z 10. apríla 2014(Rvp 7585/2014), sp. zn. 4 ECdo/91/2013 z 26. marca 2014 (Rvp 7586/2014),sp. zn. 5 Oboer/18/2013 z 20. marca 2014 (Rvp 8434/2014), sp. zn. 1 Oboer/179/2013z 19. februára 2014 (Rvp 8435/2014), sp. zn. 7 ECdo/42/2014 z 25. marca 2014(Rvp 8521/2014), sp. zn. 5 ECdo/56/2014 z 13. marca 2014 (Rvp 8522/2014),sp. zn. 4 Oboer/47/2013 z 31. marca 2014 (Rvp 8523/2014), sp. zn. 2 ECdo/193/2013z 27. februára 2014 (Rvp 8652/2014), sp. zn. 3 Oboer/63/2013 z 27. marca 2014(Rvp 8653/2014), sp. zn. 1 Oboer/92/2013 z 27. novembra 2013 (Rvp 8654/2014),sp. zn. 3 ECdo/75/2013 z 13. februára 2014 (Rvp 8736/2014), sp. zn. 7 ECdo/166/2013z 9. apríla 2014 (Rvp 8737/2014), sp. zn. 3 Oboer/29/2013 z 27. marca 2014(Rvp 8738/2014), sp. zn. 1 Oboer/197/2013 z 19. februára 2014 (Rvp 8739/2014),sp. zn. 3 OboE/77/2013 z 27. marca 2014 (Rvp 8932/2014), sp. zn. 6 Cdo/391/2012z 26. marca 2014 (Rvp 8933/2014), sp. zn. 1 ECdo/81/2013 z 24. apríla 2014(Rvp 9295/2014), sp. zn. 3 Oboer/290/2013 z 29. apríla 2014 (Rvp 9296/2014),sp. zn. 5 Oboer/211/2013 z 29. apríla 2014 (Rvp 9297/2014), sp. zn. 3 ECdo/182/2013z 10. apríla 2014 (Rvp 9298/2014), sp. zn. 3 Oboer/157/2013 z 29. apríla 2014(Rvp 9506/2014), sp. zn. 5 Oboer/206/2013 z 21. mája 2014 (Rvp 9599/2014),sp. zn. 3 Oboer/89/2013 z 29. mája 2014 (Rvp 9600/2014), sp. zn. 4 Oboer/174/2013z 30. apríla 2014 (Rvp 10023/2014), sp. zn. 1 ECdo/97/2013 z 21. mája 2014(Rvp 10024/2014), sp. zn. 1 Cdo/42/2013 z 30. januára 2014 (Rvp 10305/2014),sp. zn. 3 ECdo/113/2013 z 13. februára 2014 (Rvp 10306/2014), sp. zn. 3 Oboer/181/2013z 29. apríla 2014 (Rvp 10801/2014), sp. zn. 4 Oboer/177/2013 z 30. apríla 2014(Rvp 10802/2014), sp. zn. 4 ECdo/174/2013 z 26. mája 2014 (Rvp 10803/2014),sp. zn. 3 Oboer/191/2013 z 29. mája 2014 (Rvp 10804/2014), sp. zn. 5 ECdo/22/2014z 8. apríla 2014 (Rvp 10805/2014), sp. zn. 4 ECdo/88/2014 z 21. januára 2014(Rvp 10816/2014), sp. zn. 5 ECdo/157/2013 z 10. júna 2014 (Rvp 10817/2014),sp. zn. 2 ECdo/278/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10961/2014), sp. zn. 2 OboE/42/2013z 30. septembra 2013 (Rvp 10962/2014), sp. zn. 6 ECdo/97/2013 zo 7. mája 2014(Rvp 10963/2014), sp. zn. 5 ECdo/85/2013 z 9. apríla 2014 (Rvp 11339/2014),sp. zn. 1 ECdo/82/2013 z 24. apríla 2014 (Rvp 11340/2014), sp. zn. 3 ECdo/59/2013z 9. júna 2014 (Rvp 11369/2014), sp. zn. 5 ECdo/23/2014 z 8. apríla 2014(Rvp 11370/2014), sp. zn. 8 ECdo/25/2014 zo 4. júna 2014 (Rvp 11371/2014),sp. zn. 4 Oboer/87/2013 z 30. mája 2014 (Rvp 12235/2014), sp. zn. 6 ECdo/25/2014z 29. mája 2014 (Rvp 12236/2014), sp. zn. 3 Oboer/178/2013 z 25. júna 2014(Rvp 12362/2014), sp. zn. 5 Oboer/176/2013 z 30. júna 2014 (Rvp 12363/2014),sp. zn. 6 ECdo/129/2013 z 20. júna 2014 (Rvp 12792/2014) a sp. zn. 2 ECdo/291/2013z 30. apríla 2014 (Rvp 12793/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 3799/2014, Rvp 3800/2014, Rvp 3934/2014, Rvp 4007/2014, Rvp 4101/2014,Rvp 4712/2014, Rvp 4734/2014, Rvp 4780/2014, Rvp 4849/2014, Rvp 4850/2014,Rvp 4851/2014, Rvp 4852/2014, Rvp 5268/2014, Rvp 5269/2014, Rvp 5383/2014,Rvp 5384/2014, Rvp 5385/2014, Rvp 6243/2014, Rvp 6545/2014, Rvp 6546/2014,Rvp 6547/2014, Rvp 6548/2014, Rvp 6549/2014, Rvp 6550/2014, Rvp 6551/2014,Rvp 6552/2014, Rvp 7127/2014, Rvp 7128/2014, Rvp 7129/2014, Rvp 7130/2014,Rvp 7131/2014, Rvp 7269/2014, Rvp 7270/2014, Rvp 7581/2014, Rvp 7582/2014,Rvp 7583/2014, Rvp 7584/2014, Rvp 7585/2014, Rvp 7586/2014, Rvp 8434/2014,Rvp 8435/2014, Rvp 8521/2014, Rvp 8522/2014, Rvp 8523/2014, Rvp 8652/2014,Rvp 8653/2014, Rvp 8654/2014, Rvp 8736/2014, Rvp 8737/2014, Rvp 8738/2014,Rvp 8739/2014, Rvp 8932/2014, Rvp 8933/2014, Rvp 9295/2014, Rvp 9296/2014,Rvp 9297/2014, Rvp 9298/2014, Rvp 9506/2014, Rvp 9599/2014, Rvp 9600/2014,Rvp 10023/2014, Rvp 10024/2014, Rvp 10305/2014, Rvp 10306/2014, Rvp 10801/2014,Rvp 10802/2014, Rvp 10803/2014, Rvp 10804/2014, Rvp 10805/2014, Rvp 10816/2014,Rvp 10817/2014, Rvp 10961/2014, Rvp 10962/2014, Rvp 10963/2014, Rvp 11339/2014,Rvp 11340/2014, Rvp 11369/2014, Rvp 11370/2014, Rvp 11371/2014, Rvp 12235/2014,Rvp 12236/2014, Rvp 12362/2014, Rvp 12363/2014, Rvp 12792/2014 a sp. zn.Rvp 12793/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.III. ÚS 180/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. apríla 2014,14. apríla 2014, 22. apríla 2014, 23. apríla 2014, 25. apríla 2014, 28. apríla 2014,6. mája 2014, 12. mája 2014, 26. mája 2014, 30. mája 2014, 13. júna 2014, 20. júna 2014,30. júna 2014, 14. júla 2014, 17. júla 2014, 21. júla 2014, 23. júla 2014, 28. júla 2014,4. augusta 2014, 7. augusta 2014, 11. augusta 2014, 18. augusta 2014, 19. augusta 2014,25. augusta 2014, 26. augusta 2014, 28. augusta 2014, 8. septembra 2014, 10. septembra2014, 16. septembra 2014, 22. septembra 2014 a 26. septembra 2014 doručené sťažnostiobchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právapodľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) označenýmpostupom a uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „postup a uznesenia krajskéhosúdu“) a označeným postupom a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalejlen „postup a uznesenia najvyššieho súdu“).
Zo sťažností a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojejpodnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a žev rámci tejto činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami –dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovýchzmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojichzáväzkov, stali sa pohľadávky sťažovateľky splatnými. Na základe exekučných titulov –rozhodcovských rozsudkov, resp. notárskych zápisníc – boli v prospech sťažovateľky začatéexekučné konania, v priebehu ktorých príslušné prvostupňové súdy uzneseniami rozhodlio ich zastavení. Po podaní odvolaní sťažovateľkou krajský súd uzneseniami potvrdilprvostupňové uznesenia ako vecne správne. Keďže krajský súd „sa nesprávne vysporiadal s právnymi argumentmi oprávneného a pochybil pri aplikácii úniového práva“, podalasťažovateľka proti jeho uzneseniam dovolania, ktoré však najvyšší súd uzneseniamiodmietol ako neprípustné.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúcez rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiskaprávneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnychpredpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súduvlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania. Poukazujúcna rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)sťažovateľka vyjadruje presvedčenie, že krajský súd ani najvyšší súd pri svojomrozhodovaní nepostupovali podľa Smernice Rady č. 93/13/ES, ktorá, pokiaľ ide o výkladčl. 47 charty, ukladá vnútroštátnym súdom povinnosť dôsledne uplatňovať princípkontradiktórnosti konania, čo sa v jej prípade nestalo, keďže je evidentné, že oba súdyodopreli sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k „neprijateľnej podmienke“, ako ajk prípadnému vyjadreniu povinného.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd vydalrozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty postupoma uzneseniami krajského súdu a postupom a uzneseniami najvyššieho súdu v uvedenýchkonaniach, zruší uznesenia krajského súdu a uznesenia najvyššieho súdu, veci vrátikrajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie,ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže súd v záujme hospodárnostikonania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebosa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 3799/2014, Rvp 3800/2014, Rvp 3934/2014, Rvp 4007/2014, Rvp 4101/2014,Rvp 4712/2014, Rvp 4734/2014, Rvp 4780/2014, Rvp 4849/2014, Rvp 4850/2014,Rvp 4851/2014, Rvp 4852/2014, Rvp 5268/2014, Rvp 5269/2014, Rvp 5383/2014,Rvp 5384/2014, Rvp 5385/2014, Rvp 6243/2014, Rvp 6545/2014, Rvp 6546/2014,Rvp 6547/2014, Rvp 6548/2014, Rvp 6549/2014, Rvp 6550/2014, Rvp 6551/2014,Rvp 6552/2014, Rvp 7127/2014, Rvp 7128/2014, Rvp 7129/2014, Rvp 7130/2014,Rvp 7131/2014, Rvp 7269/2014, Rvp 7270/2014, Rvp 7581/2014, Rvp 7582/2014,Rvp 7583/2014, Rvp 7584/2014, Rvp 7585/2014, Rvp 7586/2014, Rvp 8434/2014,Rvp 8435/2014, Rvp 8521/2014, Rvp 8522/2014, Rvp 8523/2014, Rvp 8652/2014,Rvp 8653/2014, Rvp 8654/2014, Rvp 8736/2014, Rvp 8737/2014, Rvp 8738/2014,Rvp 8739/2014, Rvp 8932/2014, Rvp 8933/2014, Rvp 9295/2014, Rvp 9296/2014,Rvp 9297/2014, Rvp 9298/2014, Rvp 9506/2014, Rvp 9599/2014, Rvp 9600/2014,Rvp 10023/2014, Rvp 10024/2014, Rvp 10305/2014, Rvp 10306/2014, Rvp 10801/2014,Rvp 10802/2014, Rvp 10803/2014, Rvp 10804/2014, Rvp 10805/2014, Rvp 10816/2014,Rvp 10817/2014, Rvp 10961/2014, Rvp 10962/2014, Rvp 10963/2014, Rvp 11339/2014,Rvp 11340/2014, Rvp 11369/2014, Rvp 11370/2014, Rvp 11371/2014, Rvp 12235/2014,Rvp 12236/2014, Rvp 12362/2014, Rvp 12363/2014, Rvp 12792/2014 a sp. zn.Rvp 12793/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecných súdovrozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode1 výroku tohto uznesenia.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvodyzjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi,ktoré v nich uviedol (napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013z 15. januára 2013, II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013z 26. septembra 2013 a iné), pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecnýchsúdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení, pretože rozhodcovské rozsudkyalebo notárske zápisnice, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté),neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinnýprostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcejzásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o posúdenízmluvnej podmienky ako nekalej, nedali účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmtodôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora.Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým pripomína, že sťažovateľka mala možnosťoboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekúcií už z uznesení prvostupňových súdov, protiktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinníz exekúcií, ktorí mali v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, malipo doručení uznesení prvostupňových súdov možnosť vyjadriť sa, resp. podať odvolaniev tom smere, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnejpodmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd vo svojich uzneseniachnáležite zaoberal a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré vzhliadol uzneseniaprvostupňových súdov ako vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bolazásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konanína oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byťuvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súduv zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovaťprípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súddospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciachprincíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, čím k porušeniu označených právdôjsť nemohlo.
Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností,ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania predložené sťažnostiv časti smerujúcej proti postupu a uzneseniam krajského súdu odmietol podľa poslednejvety § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené bez ďalšiehoodôvodnenia (bod 2 výroku uznesenia).
2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami najvyššieho súdu
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že už uznesením sp. zn. III. ÚS291/2014 z 24. apríla 2014 odmietol ako zjavne neopodstatnené obsahovo identickésťažnosti sťažovateľky, ktorými napadla postup najvyššieho súdu v dovolacích konaniacha jeho uznesenia, ktorými odmietol sťažovateľkou podané dovolania ako procesneneprípustné.
Ústavný súd preto opätovne konštatuje, že sťažovateľka aj napriek skutočnosti, že jejmusí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, naďalej podáva sťažnostivo veciach, ktoré sú skutkovo a právne identické s tými, ktoré už ústavný súd v minulostiriešil, preto je zrejmé, že sťažovateľka nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného súdu,a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných sťažnostiachsťažovateľky. Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený postuppre sťažovateľku, pretože ani podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie jebezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodnýsúdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javíz materiálneho hľadiska v skutkovo a právne zhodných prípadoch ako neefektívny.
Keďže preskúmaním pripojených uznesení najvyššieho súdu ústavný súd nezistilžiadnu skutočnosť, ktorá by (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.)signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu, ktorý by nemal oporu v príslušnomprocesnom kódexe, pričom medzi napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu a možnosťouporušenia práv sťažovateľky zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1dohovoru a čl. 47 charty nezistil ani takú súvislosť, ktorá by odôvodňovala prijatiepredložených sťažností na ďalšie konanie, tieto, rovnako, ako v predchádzajúcom prípade,odmietol podľa podľa poslednej vety § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ichzjavnej neopodstatnenosti bez ďalšieho odôvodnenia (bod 2 výroku uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015