SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 180/08-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci jeho návrhu na podanie mimoriadneho opravného prostriedku vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 4/08 a sp. zn. VI/2 Pz 5/08, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2008 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci jeho návrhu na podanie mimoriadneho opravného prostriedku vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 4/08 a sp. zn. VI/2 Pz 5/08.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ „písomnou formou oslovil 1. námestníka Generálneho prokurátora SR JUDr. L. T., aby v kauzách pod č. k. 4 C 968/98 a 4 C 732/98 pre viacnásobné hrubé a flagrantné porušenie našej zákonnosti a svojvôľu súdov podal pred Najvyšší súd SR mimoriadne dovolania... Za daného stavu mi nebola poskytnutá iná účinná právna ochrana, pre ktorú som sa nemohol dostať pred Najvyšší súd SR! (...) Posledný list z Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/2 Pz 5/08-17, zo dňa 4. IV. 2008, ako odpoveď na moju urgenciu, zo dňa 27. III. 08, o spôsobe a výsledku vybavenia mojich podnetov k podaniu mimoriadnych dovolaní, zo dňa 31. XII. 07, som obdržal iba dňa 11. IV. 2008.“
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 1, čl. 46 Ústavy SR a ods. 1 Ústavy SR a ods. 1, čl. 6 Dohovoru o ich ochrane nečinnosťou a nezáujmom vysokého funkcionára Generálnej prokuratúry SR (jej 1. námestníka) na podanie mimoriadnych dovolaní pre viacnásobné hrubé porušenie zákonnosti Najvyššiemu súdu SR na základe mojich podnetov, zo dňa 31. XII. 07, v právnych veciach vedených na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 4 C 968/98 a 4 C 732/98 porušené boli.
2. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 100 tis. Sk (...), ktoré je mu povinná Generálna prokuratúra SR uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Ukladá Generálnej prokuratúre SR uhradiť vzniklé trovy tohto konania na označený účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
Predmetom sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s odložením jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) prvým námestníkom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).
Ako bolo uvedené, dožadovať sa ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy možno len v medziach zákonov.
Podľa § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243e ods. 3 OSP generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (§ 242 ods. 2).
Z uvedeného vyplýva, že podanie mimoriadneho dovolania najvyššiemu súdu je vo výslovnej dispozícii generálneho prokurátora, ktorý zváži dôvody z podnetov, ktoré dostane.
Neúspech v konaní, t. j. nepodanie mimoriadneho opravného prostriedku neznamená automaticky porušenie základného práva a slobody sťažovateľa.
Sťažovateľ namietal aj porušenie práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tento článok medzinárodného záväzku Slovenskej republiky zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie.
Generálna prokuratúra nie je súčasťou súdnej moci v Slovenskej republike, je nezávislým orgánom verejnej moci, ktorého právomoc je odvodená z čl. 149 až 151 ústavy.
Právomoc súdov Slovenskej republiky je odvodená z čl. 141 a nasl. ústavy.
Článok 6 ods. 1 dohovoru chráni práva a slobody sťažovateľa v súdnom konaní, nie však v konaní pred generálnou prokuratúrou.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označenými základnými právami alebo slobodami na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na druhej strane.
Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodu, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (III. ÚS 263/03, III. ÚS 300/06).
O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej sťažovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.
Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenších pochybností javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).
Ústavný súd preskúmal sťažnosť a predložené prílohy, pričom nezistil relevantnú súvislosť medzi postupom generálnej prokuratúry a základnými právami označenými sťažovateľom, a preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2008