znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 180/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu   a inú   právnu   ochranu podľa   čl. 46   ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci jeho návrhu na podanie mimoriadneho opravného prostriedku vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 4/08 a sp. zn. VI/2 Pz 5/08, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2008 doručená   sťažnosť   I.   K.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“) vo veci jeho návrhu na podanie mimoriadneho opravného prostriedku vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 4/08 a sp. zn. VI/2 Pz 5/08.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ „písomnou   formou   oslovil   1.   námestníka Generálneho prokurátora SR JUDr. L. T., aby v kauzách pod č. k. 4 C 968/98 a 4 C 732/98 pre viacnásobné hrubé a flagrantné porušenie našej zákonnosti   a svojvôľu súdov podal pred   Najvyšší   súd   SR   mimoriadne   dovolania...   Za   daného   stavu   mi   nebola   poskytnutá iná účinná právna ochrana, pre ktorú som sa nemohol dostať pred Najvyšší súd SR! (...) Posledný list z Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/2 Pz 5/08-17, zo dňa 4. IV. 2008, ako odpoveď na moju urgenciu, zo dňa 27. III. 08, o spôsobe a výsledku vybavenia mojich podnetov k podaniu mimoriadnych dovolaní, zo dňa 31. XII. 07, som obdržal iba dňa 11. IV. 2008.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 1, čl. 46 Ústavy SR a ods.   1   Ústavy   SR   a ods.   1,   čl.   6   Dohovoru   o ich   ochrane   nečinnosťou   a nezáujmom vysokého   funkcionára   Generálnej   prokuratúry   SR   (jej 1. námestníka)   na   podanie mimoriadnych dovolaní pre viacnásobné hrubé porušenie zákonnosti Najvyššiemu súdu SR na základe mojich podnetov, zo dňa 31. XII. 07, v právnych veciach vedených na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 4 C 968/98 a 4 C 732/98 porušené boli.

2. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 100 tis. Sk (...), ktoré   je   mu   povinná   Generálna   prokuratúra   SR   uhradiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Ukladá   Generálnej   prokuratúre   SR   uhradiť   vzniklé   trovy   tohto   konania na označený účet právneho zástupcu sťažovateľa,   a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Predmetom   sťažnosti   je   nespokojnosť   sťažovateľa   s odložením   jeho   podnetu na podanie   mimoriadneho   dovolania   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) prvým námestníkom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).

Ako   bolo   uvedené,   dožadovať sa   ochrany   základného práva   podľa   čl.   46   ods.   1 ústavy možno len v medziach zákonov.

Podľa § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických   osôb   alebo   štátu   a   túto   ochranu   nie   je   možné   dosiahnuť   inými   právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243e ods. 3 OSP generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch,   v   ktorých   ani   dovolací   súd   nie   je   viazaný   rozsahom   dovolacích   návrhov (§ 242 ods. 2).

Z uvedeného   vyplýva,   že   podanie   mimoriadneho   dovolania   najvyššiemu   súdu je vo výslovnej dispozícii generálneho prokurátora, ktorý zváži dôvody z podnetov, ktoré dostane.

Neúspech v konaní, t. j. nepodanie mimoriadneho opravného prostriedku neznamená automaticky porušenie základného práva a slobody sťažovateľa.

Sťažovateľ namietal aj porušenie práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   tento   článok   medzinárodného   záväzku   Slovenskej republiky zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie.

Generálna   prokuratúra   nie   je   súčasťou   súdnej   moci   v   Slovenskej   republike, je nezávislým orgánom verejnej moci, ktorého právomoc je odvodená z čl. 149 až 151 ústavy.

Právomoc súdov Slovenskej republiky je odvodená z čl. 141 a nasl. ústavy.

Článok 6 ods.   1   dohovoru   chráni práva   a slobody   sťažovateľa   v súdnom   konaní, nie však v konaní pred generálnou prokuratúrou.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre   jeho   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označenými základnými právami alebo slobodami na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na druhej strane.

Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí   relevantnú   súvislosť   medzi   namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodu, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   a túto   odmietne   (III.   ÚS   263/03, III. ÚS 300/06).

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Úloha   ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom, aby určil,   či   preskúmanie   veci   predloženej   sťažovateľom   odhalí   existenciu   porušenia niektorého   z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.

Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenších pochybností javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Ústavný súd preskúmal sťažnosť a predložené prílohy, pričom   nezistil   relevantnú súvislosť   medzi   postupom   generálnej   prokuratúry   a základnými   právami   označenými sťažovateľom, a preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2008