znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 180/07-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť JUDr. J. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. H., B., pre namietané porušenie jeho základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 113/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 113/96   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   21   C   113/96 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. J. K.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. J. K. trovy konania v sume 7 596 Sk (slovom sedemtisícpäťstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho právneho   zástupcu   advokáta   JUDr. R.   H.,   B.,   do pätnástich   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   uznesením   č. k. III. ÚS 180/07-18 z 26. júna 2007   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   JUDr.   J.   K.   (ďalej   len „sťažovateľ“), pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 113/96.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v doplnení   sťažnosti   doručenom   ústavnému   súdu 26. apríla   2007   uviedol   úkony,   ktoré   vykonal   na   urýchlenie   konania,   a vyčíslil   trovy právneho   zastúpenia.   V podaní   doručenom   ústavnému   súdu   7.   decembra   2007   oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Na základe výzvy ústavného súdu sa listom sp. zn. Spr. 3308/07 zo 6. júla 2007 k sťažnosti   vyjadrila   predsedníčka   okresného   súdu,   pričom   uviedla, že   navrhuje upustiť od ústneho pojednávania.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 21 C 113/96 zistil nasledovný stav konania:

Dňa 19. apríla 1996 bol okresnému súdu podaný návrh na vyporiadanie BSM.Dňa 20. mája 1996 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.Dňa 17. januára 1997 okresný súd zisťoval trvalý pobyt odporcu.Dňa   11.   februára   1997   navrhovateľka   oznámila   okresnému   súdu   adresu   trvalého pobytu odporcu a požiadala o určenie termínu pojednávania.

Dňa 24. februára 1997 okresný súd opäť vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu, ktorý sa vyjadril 20. marca 1997.

Dňa   9.   apríla   1997   okresný   súd   vyzval   navrhovateľku   na   zaujatie   stanoviska k vyjadreniu odporcu.

Dňa 3. novembra 1997 okresný súd určil termín pojednávania na 8. december 1997.Dňa 8. decembra 1997 a 26. januára 1998 okresný súd vo veci pojednával.Dňa 27. januára 1998 okresný súd dožiadal Okresný súd Michalovce na výsluch svedka a požiadal bytové družstvo oznámiť zostatkovú hodnotu bytu.

Dňa   23.   februára   1998   bytové   družstvo   oznámilo   okresnému   súdu   zostatkovú hodnotu bytu.

Dňa 13. marca 1998 okresný súd vo veci pojednával.Dňa 20. mája 1998 okresný súd ustanovil znalcov na určenie hodnoty vecí patriacich do BSM.

Dňa 10. augusta 1998 okresný súd vyzval odporcu zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 28. októbra 1998 znalec vypracoval posudok na ocenenie hnuteľných vecí.Dňa 5. januára 1999 znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok na ocenenie motorového vozidla.

Dňa 13. januára 1999 znalec vypracoval znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti.Dňa   24.   mája   1999   znalec   vypracoval   znalecký   posudok   na   ocenenie elektrotechnických zariadení.

Dňa   19.   októbra   1999   okresný   súd   odročil   pojednávanie   za   účelom   mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania.

Dňa 20. júla 2000 právny zástupca navrhovateľky oznámil, že k mimosúdej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo.

Dňa 7. júla 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 23. september 2003.Dňa 14. apríla 2004 okresný súd vyzval navrhovateľku na predloženie dokladov, ktoré predložila 17. mája 2004.

Dňa 26. apríla 2004 podal odporca „návrh na zmenu sudcu pre zaujatosť“.

Dňa 19. mája 2004 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)   rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.

Dňa 13. októbra 2004 okresný súd ustanovil znalca za účelom určenia zostatkovej hodnoty členského podielu garáže.

Dňa 17. decembra 2004 znalec vypracoval znalecký posudok na zostatkovú hodnotou členského podielu garáže.

Dňa 2. februára 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 2. máj 2005, ktoré odročil   za   účelom   nariadenia   znaleckého   dokazovania   na   určenie   všeobecnej   ceny nehnuteľnosti.

Dňa 4. mája 2005 okresný súd uznesením ustanovil znalca za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

Dňa   8.   júla   2005   znalec   doručil   okresnému   súdu   znalecký   posudok   na   určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

Dňa 2. novembra 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 10. február 2006, ktoré bolo odročené na 16. február 2006 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 24. marca 2006 odporca podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu.Dňa 27. apríla 2006 bol spis doručený krajskému súdu.Dňa 22. novembra 2007 krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím;   nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 157/02,   I. ÚS 76/03).   K   vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa § 117 ods. 1 OSP sudca je povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   v   súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd uznáva, že takéto spory sú skutkovo zložitejšie a svojou povahou náročné na dokazovanie, avšak v danom prípade okresný súd koná takmer 10 rokov bez právoplatného rozhodnutia, čo je ústavne neakceptovateľné.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného   súdu   o   tom,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zo sťažnosti a zo spisu okresného súdu nezistil, že by doterajšia doba konania bola ovplyvnená úkonmi sťažovateľa.   Sťažovateľ   bol   v konaní aktívny,   včas reagoval na výzvy   okresného   súdu, zúčastňoval sa nariadených pojednávaní a podal aj sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný v obdobiach od 20. mája 1996, keď vyzval odporcu (sťažovateľa)   na vyjadrenie   k   návrhu,   do   13.   januára   1997,   keď   pripojil   iný   spis, od 18. apríla 1997, keď vyzval navrhovateľku na oznámenie, či si zvolí právneho zástupcu, do   3.   novembra   1997,   keď   určil   termín   pojednávania, od   20.   júla 2000,   keď   mu bolo doručené oznámenie o nerealizovaní mimosúdnej dohody, do 7. júla 2003, keď určil termín pojednávania, a od 27. septembra 2003, keď sa konalo pojednávanie, do 14. apríla 2004, keď vyzval navrhovateľku na oznámenie adresy.

Tieto časové úseky ústavný súd vyhodnotil ako obdobia nečinnosti okresného súdu, ktoré mali vplyv na doterajší priebeh konania a na vznik zbytočných prieťahov v ňom.

Dňa 27. novembra 2007 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na nové konanie.

Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. I. ÚS 64/00, II. ÚS 4/03).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie   okresného   súdu   je   i   po   10   rokoch   stále na začiatku, v merite veci ešte nebolo vydané ani prvostupňové rozhodnutie a stav právnej neistoty sťažovateľa nie je do dnešného dňa odstránený.

Uvedený   postup   okresného   súdu   a   doterajšia   dĺžka   konania   nesvedčí   o   tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc z uvedeného dospel   ústavný súd   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 113/96 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   prikázal   okresnému   súdu, aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 150 000 Sk, ktoré odôvodnil vo svojej sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (napr. I. ÚS 15/02, IV. ÚS 84/02).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 21 C 113/96 berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä postup okresného súdu vo veci,   ako   aj   skutočnosť,   že   konanie   vo   veci   nebolo   do rozhodnutia   ústavného   súdu právoplatne skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie sumy   100 000 Sk   za   primerané finančné   zadosťučinenie   podľa   § 56   ods. 4   zákona   o ústavnom   súde   a   vo   zvyšnej   časti sťažnosti nevyhovel (body 3 a 5 výrokov nálezu).

Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným   súdom,   a priznal   mu   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov, pričom   vychádzal   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 7 596 Sk (za dva úkony po 2 970 Sk urobené v roku 2007, dvakrát režijný paušál po 178 Sk a daň z pridanej hodnoty) a okresnému súdu bola uložená povinnosť zaplatiť ju na účet právneho zástupcu sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007