znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 180/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2006 predbežne prerokoval sťažnosť P. V., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. A., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15 C 150/00 z 30. januára 2004, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 166/04 zo 16. novembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. V.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2006 faxom   a 20.   apríla   2006   poštou   doručená   sťažnosť   P.   V.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. A., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 150/00 z 30. januára 2004,   ako aj rozsudkom   Krajského súdu   v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)   sp.   zn. 5 Co 166/04 zo 16. novembra 2004.

V sťažnosti   sťažovateľ   uvádza,   že   v konaní   vedenom   pred   okresným   súdom   pod sp. zn. 15 C 150/00, v ktorom on vystupoval ako navrhovateľ proti odporcovi F. v B., (ďalej len   „odporca“),   prebiehal   spor   o neplatnosť   rozviazania   pracovného   pomeru   a náhradu mzdy a o vrátenie sumy 38 694 Sk s príslušenstvom na základe vzájomnej žaloby odporcu.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. 15 C 150/00 z 30. januára 2004 návrh sťažovateľa zamietol a o protinávrhu rozhodol tak, že sťažovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi čiastku 38 694 Sk s príslušenstvom.

Krajský   súd   na   základe   odvolania   sťažovateľa   rozsudkom   sp.   zn.   5   Co   166/04 zo 16. novembra 2004 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Zákonník práce nepodmieňuje platnosť uzavretia dohody o rozviazaní pracovného pomeru uvedením alebo neuvedením dôvodu rozviazania pracovného pomeru. Ak týmto dôvodom   neboli   organizačné   zmeny,   nárok   sťažovateľa   na   vyplatenie   odstupného   bol vylúčený, a to napriek tomu, že takýto dôvod bol v dohode uvedený. Preto sťažovateľ bol povinný vrátiť odstupné.

Sťažovateľ vidí pochybenie súdov v tom, že nesprávne hodnotili vykonané dôkazy a na   základe   toho   dospeli   k nesprávnym   právnym   záverom.   Navyše   svoje   rozhodnutia nezdôvodnili v súlade s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku čoho ich rozsudky nie sú presvedčivé a vyvolávajú dojem svojvoľného rozhodovania súdov. Podľa sťažovateľa súdy   nesprávne posúdili   platnosť   úkonu –   dohody   o rozviazaní pracovného pomeru   z 20.   júla   2000.   Napriek   tomu,   že   v dohode   sa   uvádza   ako   dôvod   rozviazania pracovného   pomeru   organizačná   zmena,   súdy   dospeli   k záveru,   že   tento   dôvod v okolnostiach   prípadu   nie   je   daný.   Za   predpokladu,   že   by   závery   súdov   ohľadne simulovania   dôvodu   rozviazania   pracovného   pomeru   boli   správne,   potom   uvedenie neexistujúceho dôvodu do dohody zavinil svojím správaním zamestnávateľ a v tom prípade neboli   splnené   hmotnoprávne   podmienky   na   vrátenie   odstupného   ako   bezdôvodného obohatenia. V takomto konaní a rozhodnutiach okresného a krajského súdu vidí sťažovateľ porušenie ním označených základných práv.

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   boli   z jeho   strany   vyčerpané   všetky   opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základného práva, na porušenie ktorého sa touto sťažnosťou sťažuje, poskytuje, keď proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 5 Co 166/04 zo   16.   novembra   2004   podal   20.   marca   2005   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania a 15. februára 2006 podal opakovaný podnet.

Sťažovateľ   na   základe   uvedeného   žiada,   aby   ústavný   súd   deklaroval,   že   jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1   listiny   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   bolo   porušené   rozhodnutím   okresného   súdu sp. zn. 15 C 150/00 z 30. januára 2004 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 5 Co 166/04 zo 16. novembra 2004, zrušil rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 15 C 150/00 z 30. januára 2004 a rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 5 Co 166/04 zo 16. novembra 2004 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 134 000 Sk a náhradu trov jeho právneho zastúpenia v zatiaľ nevyčíslenej výške. Súčasne navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uvedených rozhodnutí.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Predmetom konania je sťažovateľom označené porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 15 C 150/00 z 30. januára 2004, ako aj rozhodnutím   krajského   súdu   sp.   zn.   5   Co   166/04   zo   16.   novembra   2004   v   konaní o odvolaní   sťažovateľa   v právnej   veci   proti   žalovanému   zamestnávateľovi   o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a úhradu peňažných nárokov s tým súvisiacich.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   III.   ÚS   124/04, IV. ÚS 14/03).

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   týkajúca   sa   rozhodnutí   okresného a krajského súdu v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 150/00 je podaná oneskorene.

V okolnostiach   prípadu   je   zjavné,   že   napadnutý   rozsudok   odvolacieho   krajského súdu,   ktorým   bol   potvrdený   prvostupňový   rozsudok   okresného   súdu,   nadobudol právoplatnosť skôr, ako dva mesiace pred 18. aprílom 2006, keď sa sťažovateľ obrátil na ústavný   súd.   Vyplýva   to   zo   sťažovateľom   tvrdeného   dátumu   doručenia   rozsudku odvolacieho krajského súdu, ktorým bol 21. február 2005.

Sťažovateľ   uvádza,   že   o spôsobe   vybavenia   podnetov   na   podanie   mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom sa sťažovateľ dozvedel z listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 4. apríla 2006, pričom od tohto dátumu počíta lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa aplikovateľnej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nie je potrebné vyčerpať pred podaním podnetu na ústavný súd, keďže ich nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné (II. ÚS 42/2001).

V nadväznosti na uvedené, lehota na podanie podnetu ústavnému súdu sa počíta od právoplatnosti   napadnutého   rozhodnutia   krajského   súdu,   a nie   od   vybavenia   podnetu sťažovateľa   generálnym   prokurátorom.   Preto   je   sťažnosť   namietajúca   porušenie sťažovateľových   základných   práv   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   15   C   150/00 z 30. januára 2004, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 166/04 zo 16. novembra 2004   podaná   oneskorene.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd už nerozhodoval   o ďalších návrhoch sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2006