znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 180/03-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2003 predbežne prerokoval sťažnosť L. G., bytom N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v   Nitre   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 130/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. G.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2003   doručená   sťažnosť   L.   G.,   bytom   N.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   v Nitre (ďalej len „okresný súd“)   v konaní o zaplatenie 190 000 Sk s prísl. vedenom pod sp. zn. 17 C 130/00.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 29. septembra 2000 rozhodol v jej právnej veci okresný súd rozsudkom sp. zn. 17 C 130/00, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľky o zaplatenie 190 000 Sk s prísl. z titulu dlžného nájomného za nájom nebytových priestorov. Uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 164/01-67 z 28. marca 2002 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   od   prvého   pojednávania   na   základe   rozsudku krajského súdu žiadal odporca Reblesk – Nitra, s. r. o., aby bola dlžná suma znížená o úhradu jednej faktúry firmy Kov-omont a jednej faktúry firmy Tirol. Odvtedy sa konali   dve   pojednávania   a do   dnešného   dňa   sa   nič   nedeje.   Odporca   dlhuje sťažovateľke peniaze od roku 1999 a 2000. Sťažovateľka je toho názoru, že v danej právnej veci ide o prieťahy v konaní.

II.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak   ústavný súd navrhovateľa na takéto   nedostatky   návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podanie   sťažovateľky   nespĺňalo náležitosti   ustanovené   zákonom   o ústavnom súde. Ústavný súd listom z 9. júla 2003 vyzval sťažovateľku na doplnenie podania v lehote   21   dní   a zároveň   ju   upozornil   na   možnosť   odmietnutia   podania   podľa ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   v prípade   nedoplnenia   zákonom predpísaných   náležitostí.   Sťažovateľka   výzvu   prevzala 14.   júla 2003,   avšak na ňu nereagovala.

Keďže   sťažovateľka   podanie   na   výzvu   ústavného   súdu   v stanovenej   lehote nedoplnila, ústavný súd toto podanie odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2003