znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 18/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou Mgr. Martinou Chorváthovou, A. Kmeťa 28, Martin, pre namietanéporušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomOkresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P 127/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2014doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len „sťažovateľka“)   pre   namietanéporušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jejzáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len„okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn.   20   P   127/2012   (ďalej   aj   „namietanékonanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:„Dňa 27.04.2012 sťažovateľka podala na Okresný súd v Martine návrh na úpravu práv a povinností k mal. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. Prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené až za 6 a 1/2 mesiaca na 12.11.2012. Medzitým sťažovateľka - matka mal. dieťaťa podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol zamietnutý a o ktorom bolo rozhodnuté v zákonnej lehote pod iným číslom konania. Pojednávania vytýčené po viac ako   pol   roku   ale   bolo   odročené   z   dôvodu   žiadosti   o   odročenie   termínu   pojednávania právnym zástupcom otca dieťaťa, ktorý požiadal o odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní. Tejto   žiadosti   bolo   vyhovené   a   pojednávanie   súd   odročil.   Podľa   nášho   názoru   kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka konania nie je dôvodom na odročenie termínu pojednávania.   Súd   stanovil   nový   termín   pojednávania   na   22.01.2013.   Pojednávanie   sa uskutočnilo,   boli   vypočutí   účastníci   konania,   nebolo   vo   veci   rozhodnuté.   Takže   prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po viac ako 9 mesiacoch od podania návrhu. Následne bol spis expedovaný na Krajský súd Žilina za účelom rozhodnutia o odvolaní matky dieťaťa voči uzneseniu o predbežnom opatrení, pričom spis bol vrátený na Okresný súd Martin dňa 08.03.2013.   Následne   bol   vytýčený   termín   pojednávania   vo   veci   na   21.05.2013. Pojednávanie   sa   uskutočnilo,   rozhodnuté   vo   veci   nebolo,   účastníci   mali   súdu   oznámiť znenie otázok pre znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku vo veci. Otázky na znalca boli v lehote doručené matkou dieťaťa i kolíznym opatrovníkom, otec dieťaťa otázky na znalca nedoručil.

Následne Okresný súd dňa 08.08.2013 vydal uznesenie, ktorým konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Voči uvedenému uzneseniu podala odvolanie matka dieťaťa, odvolanie bolo doručené dňa 28.08.2013, spis bol expedovaný na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline až 01.10.2013. Krajský súd uznesenie o prerušení konania zrušil a spis bol vrátený Okresnému súdu v Martine dňa 11.11.2013. Nový termín pojednávania vo veci bol vytýčený na 26.02.2014, teda po 3 mesiacoch od vrátenia spisu z Krajského súdu v Žiline, a po 9 mesiacoch od posledného pojednávania, pričom Okresný súd v tomto čase konanie len bezdôvodne prerušil.

Okresný   súd   pojednávanie   vytýčené   na   26.02.2014   odročil   na   základe   žiadosti o odročenie   termínu   pojednávania   právneho   zástupcu   otca   dieťaťa,   ktorý   požiadal o odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní. Tejto žiadosti bolo vyhovené a pojednávanie súd odročil. Podľa nášho názoru kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka konania nieje dôvodom na odročenie termínu pojednávania. Súd stanovil nový termín pojednávania na 22.04.2014. Situácia sa znova zopakovala, teda opätovne požiadal o odročenie termínu pojednávania   právny   zástupca   otca   dieťaťa,   ale   dôvodom   na   odročenie   termínu pojednávania bolo čerpanie dovolenky. Okresný súd jeho žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil   na   11.06.2014.   Tento   termín   pojednávania   bol   opätovne   odročený   na   základe žiadosti o odročenie termínu pojednávania právneho zástupcu otca dieťaťa, ktorý požiadal o odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní. Tejto žiadosti bolo vyhovené a pojednávanie súd odročil. Podľa nášho názoru kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka konania nieje dôvodom na odročenie termínu pojednávania. Nový termín pojednávania bol určený na 29.07.2014, ale tento bol zrušený z dôvodu čerpania dovolenky sudkyne. Nový termín je vytýčený na 07.10.2014.“

Ďalej sťažovateľka uviedla:„... s ohľadom na závažnosť veci, teda to, že sa jedná o výživné na maloleté dieťa, o ktoré sa stará sama matka, žiada priznať primerané zadosťučinenie vo výške 3 000,- EUR. Požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľka tým, že sa jedná v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine o zákonnú povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu a nečinnosťou súdu bolo maloletému dieťaťu odopreté právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča - otca. Súd plynulo nekonal a do dnešného dňa nerozhodol v spore, ktorého predmetom je výživné potrebné pre každodenný dôstojný život sťažovateľky a jej dieťaťa.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,že postupom   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   bolo   porušené   jej   základné   právona prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právona prejednanie   jej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru, zároveňnavrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.Napokon   sa   sťažovateľka   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   3 000   €a úhrady trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje,či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou   sťažnosti   a   predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nároksťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jejzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonnéhosudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a tým   ani   porušeniezákladného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy“   (II. ÚS 109/03),   resp.   ak   „argumentyv sťažnosti   sťažovateľky   nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušeniaoznačeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03,II. ÚS 177/04).

Ústavný   súd   už   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   vyslovil,   že   zjavnáneopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývaťaj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecnýmsúdom,   ktoré   z hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovaťo zbytočných   prieťahoch   (napr. IV. ÚS 343/04,   III. ÚS 59/05,   I. ÚS 455/2014)   a ďalejvyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(napr. III. ÚS 59/05).

Zo   sťažnosti   a   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   na   pojednávaníuskutočnenom 7. októbra 2014 rozsudkom v merite veci rozhodol a po podaní odvolaniasťažovateľkou súdny spis 7. januára 2015 predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline,teda v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom už nemohol žiadnym relevantnýmspôsobom ovplyvniť ani priebeh, ani dĺžku napadnutého konania.

Hoci   postup   okresného   súdu   v doterajšom   priebehu   napadnutého   konania   neboloptimálny,   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   v jeho   dôsledku   nedošlo   k porušeniusťažovateľkou označených práv.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rovnako vyhodnotil aj doterajšiu dĺžku napadnutéhokonania, sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.

V súvislosti   s tým,   že   napadnuté   konanie   nebolo   dosiaľ   právoplatne   skončené,ústavný súd považuje za potrebné podotknúť, že v prípade, ak by po rozhodnutí o odvolaníkrajským súdom predmetné konanie pokračovalo a v jeho ďalšom priebehu by aj naďalejdochádzalo k prieťahom, sťažovateľka môže podať na ústavnom súde novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 20. januára 2015