znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 18/2011-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   januára   2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   slobôd   postupom   a   disciplinárnym opatrením Slovenskej advokátskej komory v konaní proti JUDr. K. B. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a disciplinárnym opatrením Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“) v konaní proti JUDr. K. B.

Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že „podal proti JUDr. K. sťažnosť do rúk SAK dňa 22.07.2009. SAK bola však tiež nečinná.

Sťažovateľ   zopakoval   urgencie   dňaí27.12.2009,   podal   sťažnosť   proti   zbytočným prieťahom v konaní dňa 21.05.2010, 11.06. 2010, 06.09.2010, 02.11.2010.

Sťažovateľ obdržal dňa 08.11.2010 výsledok disciplinárneho konania - iba písomné napomenutie -pre JUDr. K. B., ktorá svojou nečinnosťou spôsobila škodu vo výške 170.000 EUR. Sťažovateľ podal proti nízkemu trestu sťažnosť dňa 15.11. 2010 a žiada v sťažností nápravu.

Disciplinárne konanie je však definitívne ukončené, pretože SAK nemá nadriadený orgán;   má a to je Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý môže vykonať nápravu podľa čl.127 ods.2 a 3.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:„1. Slovenská advokátska komora porušila v konaní proti JUDr. K. B. základné práva D. B. garantované č1. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Dohovoru.

2.   Ústavný   súd   zrušuje   (disciplinárne   opatrenie-písomne.   napomenutie   ako nedostatočné, vracia vec na ďalšie konanie a prikazuje konať bez ďalších prieťahov.

3.   Ústavný   súd   prikazuje   Slovenskej   advokátskej   komore   z   a   p   l   a   t   i   ť   D.   B. satisfakciu vo výške 10.000 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu. plus trovy advokátovi konajúcemu pred Ústavným súdom.

4.   Ústavný   súd   upozorňuje   SAK,   že   v   prípadoch   opakovaného   porušovania základných práv bude výšku satisfakcie zdvojnásobňovať.“

V   závere   sťažnosti   sťažovateľ   požiadal   o   ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred ústavným súdom „zo známych dôvodov, je invalid, občan v hmotnej núdzi, nositeľ ŤZP, pre zlý zdravotný stav nemá možnosť zárobku“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98).

Sťažnosti,   v   ktorých   sťažovatelia   nenamietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).

O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno   hovoriť   vtedy,   keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh   podaný   niekým   zjavne   neoprávneným   preto   možno   považovať   návrh, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   ako   aj z obsahu priložených listín a vyžiadaného disciplinárneho poriadku SAK nepochybne zistil, že sťažovateľ v disciplinárnom konaní vedenom SAK nemá postavenie účastníka konania. Podľa § 9 disciplinárneho poriadku SAK účastníkom disciplinárneho konania je advokát, proti ktorému bolo začaté disciplinárne konanie, a predseda revíznej komisie alebo ním poverený   člen   revíznej   komisie   alebo   minister   spravodlivosti   Slovenskej   republiky. Sťažovateľ teda nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02).

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľa a žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov nezaoberal a ani neodstraňoval nedostatky sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011