znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 179/05-27

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo   sudcu   Juraja   Babjaka   a Eduarda   Báránya   vo   veci   sťažnosti   P.   V.,   bytom   T., zastúpeného advokátom Mgr. V. Ž., M., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 641/02 na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 641/02   p o r u š i l základné právo P. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   641/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. V.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd Trenčín j e   p o v i n n ý   zaplatiť úhradu   trov   konania P.   V. v sume   5   302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet   jeho   právneho zástupcu advokáta Mgr. V. Ž., M., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti P. V. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2005 doručená   sťažnosť   P.   V.,   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom Mgr. V. Ž., M., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 641/02.

Sťažovateľ uviedol, že 9. júla 2002 bola okresnému súdu podaná žaloba o neplatnosť vyhlásenia ručiteľov, kde je on označený ako žalovaný. Vec je na okresnom súde vedená pod sp. zn. 8 C 641/02. Od podania žaloby uplynuli tri roky a vo veci nebolo vykonané žiadne pojednávanie a nebolo ani rozhodnuté napriek tomu, že sa listami zo 14. januára 2003, 17. júna 2003 a 31. marca 2004 takéhoto postupu dožadoval. V inej veci, v ktorej je sťažovateľ navrhovateľom, došlo k prerušeniu konania do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 8 C 641/02. Sťažovateľ sa domnieval, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa jeho názoru v konaní okresnému súdu vo veci nebráni žiadna zákonná prekážka, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá bez prieťahov, pričom poukázal na povinnosť okresného súdu vyplývajúcu z § 100 Občianskeho súdneho poriadku.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že:

„Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov P. V.... v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 8 C 641/02 porušené bolo.

Okresnému súdu Trenčín sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi P. V.... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk. Právnemu zástupcovi sa priznávajú trovy právneho zastúpenia vo výške 5 320 Sk...“

Sťažovateľ listom z 24. augusta 2005 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Po prijatí veci na ďalšie konanie bolo vyžiadané vyjadrenie k sťažnosti od predsedu okresného súdu, ktorý tak urobil listom č. Spr. 1114/05 z 20. júla 2005. V liste uviedol všetky úkony vykonané v danej veci pričom zhodnotil aj skutkovú a právnu zložitosť sporu a postup okresného súdu vo veci. Predmet konania a dokazovanie, ktoré je potrebné vo veci vykonať, hodnotil tak, že nie sú skutkovo a právne zložité. Nezistil ani prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Zo spisu nezistil ani prieťahy v konaní,   ktoré   by   spôsobil   sťažovateľ   alebo   iný   účastník   konania.   V obdobiach od 25. septembra 2002 (úprava zákonnej sudkyne z doručenia uznesenia daňovému úradu) do 20. februára 2003 (pokyn sudkyne na doručenie vyjadrenia žalovanému) a od 23. apríla 2003   (doručenie   vyjadrenia   žalovaného   k žalobe)   do   31.   marca   2005   (vytýčenie pojednávania vo veci) označil ako prieťahy spôsobené okresným súdom. Vo veci sa 15. júna 2005   konalo   pojednávanie,   ktoré bolo   odročené   na   iný   termín   za   účelom   doplnenia dokazovania.   Prieťahy   v konaní,   ktoré   boli   spôsobené   okresným   súdom,   považuje za zbytočné. Zároveň uviedol, že netrvá na verejnom pojednávaní.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Na   okresnom   súde   bol   9.   júla   2002   podaný   návrh   na   vyslovenie   neplatnosti vyhlásenia ručiteľa, ktorý obsahoval aj návrh na predbežné opatrenie v konaní. K návrhu boli pripojené prílohy a bol zaplatený súdny poplatok 1 500 Sk v kolkoch. Navrhovateľmi vo veci boli J. S. a spol. proti odporcovi P. V. (sťažovateľ v konaní na ústavnom súde). Vec bola 9. júla 2002 pridelená zákonnej sudkyni JUDr. G. J., ktorej podľa záznamu (č. l. 22) bol spis pridelený 12. júla 2002.

Dňa 12. júla 2002 bolo uznesením okresného súdu uložené navrhovateľom vykonať opravy návrhu v lehote 10 dní.

Dňa 17. júla 2002 sa k veci vyjadril sťažovateľ (v konaní žalovaný). Dňa 12. augusta 2002 navrhovatelia vzali späť návrh na predbežné opatrenie. Dňa   14.   augusta   2002   okresný   súd   uznesením   zastavil   konanie   o predbežnom opatrení   a rozhodol   o vrátení   poplatku   400   Sk;   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť 12. septembra 2002.

Dňa   25.   septembra   2002   okresný   súd   zaslal   Daňovému   úradu   Ž.   uznesenie na realizáciu vrátenia súdneho poplatku za predbežné opatrenie.

Dňa   15.   januára   2003   a 29.   januára   2003   žiadal   sťažovateľ   vytýčenie   termínu pojednávania vo veci.

Dňa   20.   februára   2003   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   vyjadrenie   k žalobe v lehote 10 dní.

Dňa 12. marca 2003 nahliadol do spisu zástupca navrhovateľov v konaní. Dňa 19. marca 2003 a 14. apríla 2003 nahliadol do spisu sťažovateľ. Dňa 23. apríla 2003 sa k návrhu vyjadril sťažovateľ. Dňa   29.   apríla   2003   zákonná   sudkyňa   upozornila   kanceláriu,   aby   vyjadrenie sťažovateľa zaslala zástupcovi navrhovateľov.

Dňa   17.   júna   2003   a 10.   októbra   2003   žiadal   sťažovateľ   o vytýčenie   termínu pojednávania.

Dňa 19. apríla 2004 predseda okresného súdu založil do spisu žiadosť sťažovateľa o odstránenie prieťahov v konaní.

Dňa 23. marca 2005 zástupca sťažovateľa opätovne žiadal o odstránenie prieťahov v konaní.

Dňa 4. apríla 2005 bol vytýčený termín pojednávania na 15. jún 2005.

Dňa 15. júna 2005 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17. október 2005 za   účelom   výsluchu   navrhovateľov   v 3.   až   5.   rade   a sťažovateľa   a predloženia   ďalších dokladov.

III.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na   prerokovanie   ich   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   zabezpečenie   odstránenia   stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04).

Otázku existencie   zbytočných   prieťahov v konaní,   a tým   aj porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (III. ÚS 125/04, III. ÚS 229/04).

Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o neplatnosť vyhlásenia ručiteľov.

Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, so sťažnosťou, ako aj s vyjadrením povereného   výkonom   funkcie   predsedu   okresného   súdu   ústavný   súd   dospel   k záveru zhodnému s vyjadrením povereného výkonom funkcie predsedu okresného súdu, že ide o vec, ktorá nie je skutkovo ani právne zložitá.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, a to posúdenie správania účastníkov konania, ústavný súd   sa   stotožňuje   s názorom   povereného   výkonom   funkcie   predsedu   okresného   súdu, že účastníci konania nedali žiadny dôvod na vznik prieťahov v konaní.

Pri   skúmaní   existujúcej   námietky   zbytočných   prieťahov   v konaní   v postupe okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   tu   vznikli   obdobia   nečinnosti,   ktoré   majú   znaky porušovania základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (bol 1 výroku nálezu).

Takéto   obdobie   ústavný   súd   zistil   od   25.   septembra   2002   (zaslanie   uznesenia Daňovému   úradu   Ž.)   do   20.   februára   2003   (výzva   na   vyjadrenie   žalobcovi)   v trvaní 5 mesiacov,   a od   29.   apríla   2003   (pokyn   kancelárii   na zaslanie   vyjadrenia   zástupcovi žalobcu) do 4. apríla 2005 (nariadený termín pojednávania) v trvaní 24 mesiacov. Spolu zbytočné prieťahy v konaní predstavujú 2 roky a 5 mesiacov.

Poverený výkonom funkcie predsedu okresného súdu taktiež konštatuje tieto zistenia bez toho, aby našiel dôvod takéhoto postupu zákonnej sudkyne.

Ústavný súd pripomína, že povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základných práv a slobôd garantovaných ústavou je zabezpečiť odstránenie právnej neistoty účastníkov, ktorí svojím postupom v konaní nedali dôvod na vznik neoprávnených prieťahov v konaní.

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy, ak porušovanie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa v petite svojej sťažnosti takéhoto rozhodnutia dožadoval.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno upraviť obnovením stavu   pred jeho porušením   a výrok ústavného súdu   deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd   považoval   v tomto   prípade   za   primerané   priznať   sťažovateľovi   sumu   20 000   Sk (bod 3 výroku   nálezu).   Vo   zvyšnej   časti   ústavný   súd   návrhu   na   priznanie   finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Pri   posúdení   intenzity   nemajetkovej   ujmy   sťažovateľa   prihliadal   ústavný   súd predovšetkým   na dĺžku   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom,   proti   ktorému sťažnosť   smeruje,   a na   dĺžku   zistených   zbytočných   prieťahov   (2   roky   a 5   mesiacov), ako aj na predmet posudzovaného konania.

Ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia   (vychádzajúc   zo   zásad   spravodlivosti)   aj   skutočnosť,   že   sťažovateľ jednoznačne neprispel k vzniknutým prieťahom v konaní.

Sťažovateľ   žiadal   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   aj   priznanie náhrady trov konania za dva úkony právnej pomoci a dva režijné paušály spolu vo výške 5 320 Sk.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ bol vo veci úspešný a podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prichádza do úvahy zaviazať stranu, ktorá spôsobila porušenie základných práv sťažovateľa, na úhradu jeho trov.

Ústavný   súd   postupoval   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa citovanej vyhlášky za jeden úkon právnej služby v roku 2005 v konaní pred ústavným súdom je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

Ústavný   súd   preto   v súlade   s ustanovením   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde priznal náhradu   trov   konania za   dva   úkony   právnej   služby a dva   režijné paušály spolu vo výške 5 302 Sk (bod 4 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na priznanie náhrady trov konania nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podľa opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2005