znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 179/04-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., bytom B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 S 185/03 z 19. februára 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2004 doručená sťažnosť Ing. V. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“) z 25. apríla 2004, ktorou namietala porušenie jej základných práv vyplývajúcich z ustanovení čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 S 185/03 z 19. februára 2004.

Sťažovateľka uviedla, že 4. marca 2003 podala na Okresnom súde Brezno (ďalej len „okresný súd“) žalobu o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia, ktorou sa domáhala: „(...) aby   z výkonu   rozhodnutia   o schválení   ROEP   v katastrálnom   území   B.   bola   vylúčená pôvodná pozemnoknižná nehnuteľnosť pzkn. parc. č. 2931/KN-E11427/ v k. ú. B., ku ktorej sú všetky právne vzťahy zapísané a evidované úplne na liste vlastníctva č. 2644 v k. ú. B., vedeného na meno Ing. V. M., na základe ktorých bol list vlastníctva č. 2644 v k. ú. B. vydaný.“

Na   základe   výzvy   okresného   súdu   z 25.   júla   2003   doplnila   sťažovateľka   žalobu podaním doručeným okresnému súdu 8. augusta 2003. V tomto podaní označila viacero dôkazných prostriedkov, ktoré navrhla zabezpečiť pre potreby dokazovania a upravila petit žaloby.

Okresný súd po doplnení žaloby listom z 25. júla 2003 sťažovateľke oznámil, že vec postúpil   krajskému   súdu,   na   ktorom   je   vedená   pod   sp.   zn.   23   S 185/03.   Krajský   súd uznesením sp. zn. 23 S 185/03 z 19. februára 2004 konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   pre   neodstránenie   vád   žaloby sťažovateľkou.

Sťažovateľka namieta, že krajský súd ju listom z 13. januára 2004 vyzval iba na oznámenie, či v predmetnej veci uplatňuje námietku zaujatosti voči niektorému zo sudcov. Nijakú   inú   písomnú   výzvu   jej   nezaslal,   nevyzval   ju   na   odstránenie   nedostatkov v podmienkach konania a to ani na upresnenie petitu žaloby ohľadne označenia rozhodnutia správneho   orgánu,   ktoré   napáda   a žiada   zrušiť.   V tejto   súvislosti   sťažovateľka   uvádza: „Napriek tomu, že ide o evidentné porušenie zákona – nesprávny postup (správny orgán nekoná),   nie je to   postačujúce pre krajský   súd.   Neviem,   ako môžem   označiť   – popísať rozhodnutie,   ktoré   som   nedostala.   Napriek   tomu   uvedené   krajský   súd   nepovažuje   za podstatné.“ Sťažovateľka   taktiež   namieta,   že   ju   krajský   súd   nevyzval   na   predloženie plnomocenstva pre advokáta na zastupovanie v konaní, napriek tomu takéto plnomocenstvo krajskému súdu 25. februára 2004 predložila.

Sťažovateľka   navrhuje,   aby   senát   ústavného   súdu   po   vykonanom   dokazovaní rozhodol o jej sťažnosti nálezom tohto znenia:

„1. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23 S 185/03 bol porušený čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

2. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23 S 185/03 bol porušený čl. 12 ods. 1, 2, 4 Ústavy SR.

3. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23 S 185/03 bol porušený čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

4. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23 S 185/03 bol porušený čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2, 4, s čl. 2 ods. 2 a s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 S 185/03 zo dňa 19. 2. 2004 a vec vracia na ďalšie konanie.

(...) Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   je   povinný   nahradiť   sťažovateľke   trovy   tohto konania.“

Sťažovateľka uviedla, že žiada primerané finančné zadosťučinenie. Jeho výšku ani dôvody, pre ktoré ho požaduje, však neuviedla.

II.

1.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.   Sťažovateľka   namieta   v konaní   pred   ústavným   súdom   porušenie   svojich základných práv z dôvodu, že krajský súd uznesením sp. zn. 23 S 185/03 z 19. februára 2004 (ktorého kópiu sťažovateľka k sťažnosti pripojila) „(...) rozhodol o zastavení konania v danej právnej veci, a to z dôvodov nedostatkov, na odstránenie ktorých písomne nikdy nevyzval, a nikdy neurčil písomne dodatočný termín na ich odstránenie“.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Citované ustanovenie čl. 127 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným   súdom   princípom   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   ústavný   súd o individuálnych   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb   (ďalej   aj „sťažovatelia“) vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Uvedený   princíp   sa   nepochybne   týka   prípadov,   v ktorých   sa   sťažovatelia   ako účastníci súdneho konania môžu domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd, k porušeniu ktorých malo dôjsť pochybením vo veci konajúceho súdu, využitím opravných prostriedkov,   ktoré   im   na   tento   účel   dáva   k dispozícii   zákon   (v   danom   prípade predovšetkým Občiansky súdny poriadok).

Podľa   §   250d   ods.   3   OSP   súd   uznesením   konanie   zastaví,   ak   sa   žaloba   podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť   predmetom   preskúmavania   súdom,   ak   žalobca   neodstránil   vady   žaloby,   ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

3. Z obsahu samotnej sťažnosti, ako aj z obsahu uznesenia krajského súdu sp. zn. 23 S 185/03 z 19. februára 2004, ktorým malo podľa sťažovateľky dôjsť k zásahu do jej základných práv garantovaných ústavou, vyplýva, že jej návrh na začatie konania podaný 4. marca 2003 bol po doplnení 8. augusta 2003 posúdený podľa obsahu ako žaloba proti rozhodnutiu   a postupu   správneho   orgánu   v zmysle   §   247   až   250k   OSP.   Krajský   súd uznesením sp. zn. 23 S 185/03 z 19. februára 2004 konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP pre neodstránenie vád žaloby sťažovateľkou.

Právna   úprava   uvedeného   typu   súdneho   konania   platná   aj   v čase   rozhodovania krajského súdu umožňovala sťažovateľke (tak ako je to nakoniec uvedené aj v samotnom uznesení sp. zn. 23 S 185/03 z 19. februára 2004, v časti týkajúcej sa poučenia o opravnom prostriedku)   napadnúť označené   rozhodnutie   krajského   súdu   odvolaním   a dosiahnuť tak účinnú ochranu jej základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2004