znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 178/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti BPT LEASING, a. s., Drieňová 34, Bratislava,právne   zastúpenej   advokátom   Mgr.   Vladimírom   Šárnikom,   Advokátska   kancelária,Rožňavská   2,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   právana prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva   na prejednanie jej   záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstvaPolicajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod ČVS:ORP-170/1-OVK-B2-2007a postupom   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.1 Pv 710/08/1102 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti BPT LEASING, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola25. februára 2015   doručená   sťažnosť   spoločnosti   BPT   LEASING,   a.s.,   Drieňová   34,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd(ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   II(ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) v konaní vedenom pod ČVS:ORP-170/1-OVK-B2-2007 a postupom Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresnáprokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 710/08/1102.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v pozícii poškodeného akoúčastníčka   trestného   konania   vedeného   okresným   riaditeľstvom   Policajného   zborupre trestný čin sprenevery podľa § 213 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v zneníneskorších predpisov.

Sťažovateľka   uvádza,   že   od   podania   trestného   oznámenia,   v   ktorom   si   zároveňuplatnila nárok poškodeného na náhradu škody, uplynulo viac ako 7 rokov, no napriek tomu„nie je ani len vyšetrovanie meritórne skončené, nieto ešte celé trestné konanie“, pričomv jej veci nebolo v priebehu uvedenej doby dosiaľ ani vznesené obvinenie konkrétnej osobe.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky nejde o vec skutkovo ani právne zložitú a svojímsprávaním k zbytočným prieťahom trestného konania nijako neprispela. Podľa sťažovateľkyokresná prokuratúra ako orgán dozoru nad zákonnosťou vyšetrovania v prípravnom konanípri plnení tejto svojej úlohy z hľadiska zabezpečenia plynulého postupu trestného konaniaúplne zlyhala. Uvedený stav vníma sťažovateľka ako porušenie svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vo   veci   samejrozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanieveci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstvaPolicajného   zboru   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:ORP-170/1-OVK-B2-2007   a   postupomokresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 710/08/1102, prikázal okresnémuriaditeľstvu   Policajného   zboru   a   okresnej   prokuratúre   konať   vo   veci   bez   zbytočnýchprieťahov a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 14 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   vrátane   sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutíbez prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorýchnemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhyzjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   riaditeľstvaPolicajného zboru a postupom okresnej prokuratúry v označených konaniach.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   v   rozhodnutí   Krumpela Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005 (sp. zn. 56195/00) uviedol, že poškodené osobyuplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo zárukčl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenieich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiskaporušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebololen   začaté   trestné   stíhanie,   ale   došlo   aj   ku   vzneseniu   obvinenia   konkrétnej   osobe(napr. III. ÚS 189/06, III. ÚS 324/05).

Z uvedeného vyplýva, že možnosť domáhať sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, a teda rovnako základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámcitrestného   konania   je   podmienená   skutočnosťou   uplatnenia   nároku   na   náhradu   škodyv trestnom   konaní,   čo   možno   za   určitých   podmienok   považovať   za   konanie   vo   vecipoškodeného (v jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorýmá podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobenátrestným   činom,   je   tiež   oprávnený   navrhnúť,   aby   súd   v   odsudzujúcom rozsudku   uložilobžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

Doterajšia   judikatúra   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   212/07,   III.   ÚS   109/06,III. ÚS 254/2010) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy subjektom majúcim v rámcitrestného konania status poškodeného sa ustálila v tom, že poškodený v trestnom konaní,ktoré   nedospelo   do   štádia   vznesenia   obvinenia   konkrétnej   osobe,   nedisponujemožnosťou domáhať   sa   vyslovenia   porušenia   označeného   základného   práva(napr. I. ÚS 212/07,   II.   ÚS   212/07,   III.   ÚS   109/06).   Až   vznesenie   obvinenia   považujeústavný   súd   za   moment,   ktorý   poskytuje   poškodenému   v   trestnom   konaní   možnosťuplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a tedaz neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Ústavný súd vychádzajúc z už citovanej judikatúry a súčasne z okolností prípaduposúdil   námietku   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru a postupomokresnej prokuratúry v označených konaniach ako zjavne neopodstatnenú. Ide totiž o prípadtrestného konania, kde si sťažovateľka ako poškodená svoj nárok na náhradu škody vočiobvinenému uplatniť nemôže, pretože obvinenie konkrétnej osobe, tak ako sama uvádza,vznesené   nebolo.   Táto   situácia   vylučuje   sťažovateľku   z   možnosti   profitovať   zo   zárukgarantovaných čl. 6 ods. 1 dohovoru (ako aj čl. 48 ods. 2 ústavy).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015