SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 178/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti BPT LEASING, a. s., Drieňová 34, Bratislava,právne zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Advokátska kancelária,Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstvaPolicajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod ČVS:ORP-170/1-OVK-B2-2007a postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.1 Pv 710/08/1102 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti BPT LEASING, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola25. februára 2015 doručená sťažnosť spoločnosti BPT LEASING, a.s., Drieňová 34,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II(ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) v konaní vedenom pod ČVS:ORP-170/1-OVK-B2-2007 a postupom Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresnáprokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 710/08/1102.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v pozícii poškodeného akoúčastníčka trestného konania vedeného okresným riaditeľstvom Policajného zborupre trestný čin sprenevery podľa § 213 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v zneníneskorších predpisov.
Sťažovateľka uvádza, že od podania trestného oznámenia, v ktorom si zároveňuplatnila nárok poškodeného na náhradu škody, uplynulo viac ako 7 rokov, no napriek tomu„nie je ani len vyšetrovanie meritórne skončené, nieto ešte celé trestné konanie“, pričomv jej veci nebolo v priebehu uvedenej doby dosiaľ ani vznesené obvinenie konkrétnej osobe.
Podľa vyjadrenia sťažovateľky nejde o vec skutkovo ani právne zložitú a svojímsprávaním k zbytočným prieťahom trestného konania nijako neprispela. Podľa sťažovateľkyokresná prokuratúra ako orgán dozoru nad zákonnosťou vyšetrovania v prípravnom konanípri plnení tejto svojej úlohy z hľadiska zabezpečenia plynulého postupu trestného konaniaúplne zlyhala. Uvedený stav vníma sťažovateľka ako porušenie svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samejrozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstvaPolicajného zboru v konaní vedenom pod ČVS:ORP-170/1-OVK-B2-2007 a postupomokresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 710/08/1102, prikázal okresnémuriaditeľstvu Policajného zboru a okresnej prokuratúre konať vo veci bez zbytočnýchprieťahov a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 14 000 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutíbez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorýchnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstvaPolicajného zboru a postupom okresnej prokuratúry v označených konaniach.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí Krumpela Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005 (sp. zn. 56195/00) uviedol, že poškodené osobyuplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo zárukčl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenieich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiskaporušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebololen začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe(napr. III. ÚS 189/06, III. ÚS 324/05).
Z uvedeného vyplýva, že možnosť domáhať sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, a teda rovnako základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámcitrestného konania je podmienená skutočnosťou uplatnenia nároku na náhradu škodyv trestnom konaní, čo možno za určitých podmienok považovať za konanie vo vecipoškodeného (v jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorýmá podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobenátrestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložilobžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.
Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06,III. ÚS 254/2010) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy subjektom majúcim v rámcitrestného konania status poškodeného sa ustálila v tom, že poškodený v trestnom konaní,ktoré nedospelo do štádia vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, nedisponujemožnosťou domáhať sa vyslovenia porušenia označeného základného práva(napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia považujeústavný súd za moment, ktorý poskytuje poškodenému v trestnom konaní možnosťuplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a tedaz neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Ústavný súd vychádzajúc z už citovanej judikatúry a súčasne z okolností prípaduposúdil námietku porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru a postupomokresnej prokuratúry v označených konaniach ako zjavne neopodstatnenú. Ide totiž o prípadtrestného konania, kde si sťažovateľka ako poškodená svoj nárok na náhradu škody vočiobvinenému uplatniť nemôže, pretože obvinenie konkrétnej osobe, tak ako sama uvádza,vznesené nebolo. Táto situácia vylučuje sťažovateľku z možnosti profitovať zo zárukgarantovaných čl. 6 ods. 1 dohovoru (ako aj čl. 48 ods. 2 ústavy).
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2015