znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 178/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. mája 2010 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   V.   B.,   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   E.   Č.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Komárno v konaní, ktoré malo byť začaté návrhom odoslaným právnou zástupkyňou na poštovú prepravu 2. februára 2005 doporučenou zásielkou pod podacím číslom 27 403 747, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra 2009 doručená sťažnosť Ing. V. B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. E.   Č. (ďalej   len „právna zástupkyňa sťažovateľky“),   vo veci   namietaného porušenia   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní, ktoré malo byť začaté návrhom odoslaným právnou zástupkyňou sťažovateľky na poštovú prepravu 2. februára 2005 doporučenou zásielkou pod podacím číslom 27 403 747 (ďalej aj „návrh z 2. februára 2005“).

Sťažovateľka   ako   právna   nástupkyňa   spoločnosti   S.   spol.   s   r.   o.,   B.   (ďalej   len „právny predchodca“), ktorou sa stala na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. júna 2009 uzatvorenej medzi ňou ako postupníkom a právnym predchodcom ako postupcom, v sťažnosti uviedla:

«Dňa 2. 2. 2005 spoločnosť S., spol. s r.o. doporučenou zásielkou pod podacím číslom 27403747 podala na Okresný súd v Komárne návrh navrhovateľa S. spol. s r.o.,... proti odporcovi Mesto K... o zaplatenie 1.979.184,50 Sk (65.696,889 €) s prísl.

Vzhľadom na nečinnosť súdu pri osobnom dopyte o stave konania na Okresnom súde v Komárne bolo zistené, že predmetné podanie sa v evidencii súdu nenachádza. Následná reklamácia   na   pošte   vzhľadom   na   uplynutie   reklamačnej   doby   nebola   možná,   keďže v zmysle   čl.   62   ods.   5   Poštových   podmienok   upravujúcich   poskytovanie   univerzálnej poštovej   služby   a   vykonávanie   poštového   platobného   styku   schválených   Poštovým regulačným   úradom,   je   možné   reklamáciu   podať   v   lehote   šesť   mesiacov   od   podania zásielky.

Na základe   uvedeného   môj právny   predchodca   listom   zo dňa   18.   6.   2007 kópiu návrhu spolu s podacím lístkom zaslal Okresnému súdu v Komárne, pričom Okresný súd prostredníctvom   predsedu   súdu   zaslal   odpoveď,   v   ktorej   uviedol   že   návrh   na   začatie konania sa na súde nenachádza a konanie vo veci neprebieha.

Z uvedeného dôvodu bola zaslaná Okresnému súdu v Komárne vo veci sťažnosť, ktorá bola uzatvorená ako neopodstatnená s odôvodnením, že zásielkou zo dňa 2. 2. 2005 pod podacím číslom 27403747 bolo na Okresnom súde v Komárne doručené iné podanie, inej právnej veci vedenej pod č. k.: 5Cb/163/2004. K tomuto záveru prišiel Okresný súd v Komárne až po viac ako roku vzájomnej komunikácie vo predmetnej veci.

S   tvrdením   súdu   nemôžem   súhlasiť   a   predkladám   doklady   preukazujúce   moje tvrdenia - kópiu poštovej knihy so zaevidovanou zásielkou 27403747, ako aj kópiu podania vo veci č. k.: 5Cb/163/2004, ktorá bola na OS v Komárne podaná osobne pracovníčkou kancelárie A. A.

Mám za to, že v danom prípade došlo k pochybeniu zo strany pracovníkov súdu, pričom   o   dôvodoch   a   následnej   zámene   dokladov   môžem   len   „špekulovať“,   čo   mi neprislúcha. Následkom toho bola skutočnosť, že návrh navrhovateľa S. spol. s r.o.,... proti odporcovi Mesto K.... o zaplatenie 1.979.184,50 Sk (65.696,889 €) s prísl. na Okresnom súde v Komárne nebol vôbec zaevidovaný (nebolo mu teda pridelené číslo konania). Okresný súd v Komárne, napriek predloženým dokladom bol vo veci nečinný, čím porušil   moje   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky....

Keďže osobné jednanie ohľadne hore uvedeného podania bolo neúspešné,   podľa odporúčania konajúceho súdu bola dňa 15. 6. 2007 kópia návrhu spolu s dokladom o jeho podaní   zaslaná   Okresnému súdu v Komárne   avšak bezvýsledne.   Následne bola   podaná sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a   o   voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v   znení   neskorších predpisov predsedovi Okresného súdu v Komárne, taktiež bezvýsledne.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo sťažovateľa resp. jeho právneho predchodcu upravené v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v   Komárne   vo   veci navrhovateľa   S.   spol.   s r.o.,   B.   IČO:...   proti   odporcovi   Mesto K.,   IČO:...,   o zaplatenie 65.696,889 € (1.979.184,50 Sk) s prísl. porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   v   Komárne   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6.638 €, ktoré je Okresný súd v Komárne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Sťažovateľovi   priznáva   trovy   právneho   zastúpenia   2.340,62   €   (za   dva   úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava a podanie na ÚS SR á 1.163,36 € + 2 x 6,95 € režijný paušál), ktoré je Okresný súd v Komárne povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. E. Č. č... do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).

Podstatou námietok sťažovateľky boli tvrdenia o tom, že postupom okresného súdu vo veci návrhu jej právneho predchodcu o zaplatenie sumy 1 979 184,50 Sk (65 696,889 €) s príslušenstvom (ďalej len „návrh na zaplatenie sumy“), ktorý právna zástupkyňa právneho predchodcu a jej súčasná právna zástupkyňa zaslala na poštovú prepravu 2. februára 2005, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný súd na základe tohto návrhu vôbec nekonal.

Na   podporu   svojich   tvrdení   sťažovateľka   predložila   ústavnému   súdu   fotokópiu podacieho   lístka,   ktorý   bol   potvrdením   o   zaslaní   písomnosti   na   poštovú   prepravu. Doporučená zásielka bola označená podacím číslom 27 403 747 s tým, že ako druh zásielky bola na podacom lístku uvedená značka „RIV“. Odosielateľom tejto písomnosti bola právna zástupkyňa sťažovateľky a ako adresát bol uvedený okresný súd. Na podacom lístku však nebol   uvedený   žiadny   údaj,   ktorý   by   svedčil   o   tom,   že   potvrdzuje   zaslanie   návrhu   na zaplatenie sumy.

Okrem   toho   sťažovateľka   predložila   k   sťažnosti   aj   ďalší   dôkaz,   ktorým   bola fotokópia listu „poštovej knihy“.

K sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr 39/10 z 5. februára 2010, v ktorom uviedol tieto skutočnosti:

„Je pravdou, tak ako tvrdí sťažovateľka, že sa na mňa opakovane obracala JUDr. E. Č. so žiadosťou o dohľadanie a rekonštrukciu spisu vo veci návrhu na začatie konania medzi účastníkmi S. spol. s r.o.... zastúpená JUDr. E. Č., proti Mestu K... o zaplatenie 1.979.184,50 Sk s príslušenstvom, ktorý ako uvádza podala doporučene 2. 2. 2005 pod podacím   číslom   27403747   RIV,   pričom   mi   predložila   aj   fotokópiu   podacieho   lístku. Naposledy som sťažovateľke odpovedal listom zo dňa 10. 11. 2008 vedeným v správnom denníku súdu pod Spr 1523/08, kópiu ktorého pripájam a na ktorého obsah sa v plnom rozsahu odvolávam. K veci ďalej uvádzam, že vzhľadom na opakované sťažnosti žiadateľky som pri vybavovaní jej ostatného podania (sťažnosti na postup súdu Spr 1523/08) v záujme predídenia prípadného omylu, vykonal navyše lustráciu všetkých vecí vedených na tomto súde,   vrátane   archivovaných   a   to   nielen   podľa   účastníkov   konania,   ale   aj   tých,   kde vystupovala   ako   právna   zástupkyňa   účastníkov   JUDr.   E.   Č.   Takto   som   zistil,   že   v archivovanej veci spisovej značky 5Cb/163/2004, k podaniu na číslach listu 42 až 51 je pripojená obálka, v ktorej boli tieto listiny súdu doručené, riadne zažurnalizovaná v spise s doručovacím číslom 27403747, podané dňa 2. 2. 2005 na Pošte B., teda sa jednalo o číslo, ktorým od počiatku sťažovateľka dôvodila údajné doručenie návrhu na začatie konania v už spomenutej   inej   veci.   Poukazujem   na   obsah   súdneho   spisu   Okresného   súdu   Komárno spisovej   značky   5Cb/163/2004,   ktorý   Vám   v   origináli   zapožičiavam   k   nahliadnutiu   a   z ktorého je nepochybné, že tvrdenie sťažovateľky nemá opodstatnenie.

K Vašej požiadavke o vyhotovenie kópie doručovacej knihy z uvedeného obdobia uvádzam, že na súde v zmysle Spravovacieho poriadku sa viedla poštová kniha, ktorá sa však archivuje 2 roky, do tejto sa však zaznamenáva pošta zo súdu odchádzajúca. V tom čase   sa   postupovalo   podľa   toho   času   už   zrušenej   inštrukcie   ministra   spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky z 18. 7. 1983 č. 15/1973-L, ktorou sa vydal Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, nakoľko iná právna úprava vtedy neexistovala, kde tunajší súd postupoval tak, že pošta prichádzajúca sa eviduje, kontroluje podľa takzvaného úhrnného dodacieho lístku v ktorom sa uvádza číslo zásielky, pošta z ktorej zásielka prišla a poradové   číslo   zásielky.   Tento   dodací   list   sa   nearchivuje,   fakticky   ho   však   vždy   súd odkladá, minimálne na dobu 6 mesiacov, nakoľko len v tejto lehote je možné reklamovať zásielky. S poukazom na tieto skutočnosti Vašej požiadavke na vyhotovenie kópie nemožno vyhovieť.“

Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že takýto návrh nikdy nebol okresnému súdu doručený, a teda konanie nemohlo začať, nebolo možné v ňom pokračovať, a napokon nebolo možné o veci rozhodnúť.

Dňa 19. marca 2010 doručil ústavný súd právnej zástupkyni sťažovateľky vyjadrenie predsedu okresného súdu s tým, aby sa k jeho obsahu vyjadrila a aby preukázala tvrdenie, že kópia jej podania vo veci sp. zn. 5 Cb 163/2004 bola osobne na okresnom súde podaná pracovníčkou advokátskej kancelárie.

Dňa   7.   apríla   2010   predložila   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vyjadrenie   – vyhlásenie pracovníčky advokátskej kancelárie, z ktorého vyplýva, že 2. februára 2005 bola vyslaná na pracovnú cestu do K. svojou pôvodnou zamestnávateľkou, pričom ju právna zástupkyňa sťažovateľky   požiadala, aby v podateľni   okresného súdu   podala   odpor   proti platobnému rozkazu vo veci spoločnosti MEDICÍNA, spol. s r. o., k sp. zn. 5 Cb 163/2004. Prijatie podania jej bolo potvrdené na kópii odporu.

Právna zástupkyňa sťažovateľky ďalej v prílohe podania doručeného ústavnému súdu 7. apríla 2010 predložila rukou písaný záznam (poštovú knihu), podľa ktorého 2. februára 2005 bol vypravený „návrh (S.)“.

Dňa   14.   apríla   20010   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   opätovne   predložila vyhlásenie pracovníčky advokátskej kancelárie s tým, že je možné predložiť aj vyhlásenie jej pôvodnej zamestnávateľky, pretože sa spolu zúčastnili služobnej cesty na okresný súd 2. februára   2005.   Tiež   opakovane   predložila   písomnosť   označenú   za „kópiu   poštovej knihy“. Zástupkyňa   sťažovateľky   uviedla,   že „nie   je   mi   známe   z akého   dôvodu   je   na Okresnom súde v Komárne v spise pod zn. 5 Cb 163/2004 založená obálka s doručovacím číslom 27403747, keď podľa mojej evidencie pod týmto číslom bol preukázateľne zaslaný návrh navrhovateľa S. spol. s r. o. proti Mestu K. o zaplatenie 1.979.184,50 Sk“.

Na základe vyjadrenia okresného súdu a právnej zástupkyne sťažovateľky ústavný súd preskúmal aj spis okresného súdu sp. zn. 5 Cb 163/2004, z ktorého zistil, že pod touto spisovou   značkou   bol   na   okresnom   súde   vedený   spor,   kde   odporcu   (osobu   odlišnú   od sťažovateľky   a jej   právneho   predchodcu)   zastupovala   právna   zástupkyňa   sťažovateľky. Ďalej z čísla listov 42 – 51 spisu zistil, že 3. februára 2005 bola okresnému súdu doručená písomnosť označená ako „Odpor proti platobnému rozkazu č. k.: 5 Cb 163/2004“, ktorý v mene   odporcu   podala   právna   zástupkyňa   sťažovateľky,   ktorého   v tomto   konaní zastupovala a ktorá je totožná s právnou zástupkyňou sťažovateľky. Táto písomnosť bola zaslaná na poštovú prepravu 2. februára 2005 na Pošte Bratislava 56 a je na nej uvedené číslo 27 403 747.

Z uvedených   skutočností   vyplýva,   že   sťažovateľkou   uvedené   tvrdenia   neboli ústavnému   súdu   doplnené   takými   dôkazmi,   na   základe   ktorých   by   bola   hodnoverným spôsobom preukázala svoje tvrdenie, akým je potvrdenie Slovenskej pošty o prijatí zásielky k preprave   alebo   potvrdenie   podateľne   okresného   súdu   o osobnom   prevzatí   písomností (napriek tomu, že pracovníčka advokátskej kancelárie tvrdila, že na okresnom súde jej bolo osobne   potvrdené   podateľňou   okresného   súdu   prevzatie   písomností,   doručenie   ktorej sťažovateľka v tomto konaní chcela okresnému súdu preukázať). Ústavný súd z toho teda vyvodil záver, že sťažovateľkinmu tvrdeniu chýba akýkoľvek znak hodnovernosti.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   nepreukázala,   že okresný   súd   dostal   2.   februára   2005   návrh,   rovnako   nepreukázala,   že   obsah   obálky korešponduje s písomnosťou, ktorej odoslanie mala potvrdzovať fotokópia listu „poštovej knihy“, z ktorej vyplývalo, že 2. februára 2005 právna zástupkyňa sťažovateľky zaslala okresnému súdu písomnosť označenú ako „návrh (S.)“. Medzi týmito dôkazmi neexistuje príčinná   súvislosť.   Každý   z   nich   potvrdzuje   isté   skutočnosti,   ktoré   ale   nehovoria   o jednoznačnom   závere,   že   v   danej   obálke   bola   zaslaná   sťažovateľkou   prezentovaná písomnosť. Táto skutočnosť vyplýva i zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 Cb 163/2004, do ktorého bola 3. februára   2005   právnou   zástupkyňou sťažovateľky   v obálke zaslanej na poštovú prepravu 2. februára 2005 pod podacím číslom 27 403 747 doručená písomnosť označená ako „Odpor proti platobnému rozkazu č. k.: 5 Cb 163/2004“. Tento odpor bol podaný   právnou   zástupkyňou   sťažovateľky   v   inej   právnej   veci,   kde   zastupovala   iného účastníka konania.

Podľa názoru ústavného súdu mimo ďalších pochybností nebolo preukázané, aby sa konanie o návrhu na zaplatenie sumy na okresnom súde začalo. Sťažovateľka nepreukázala, aby takýto návrh bol okresnému súdu doručený jej právnou predchodkyňou. Zo zrejmých dôvodov nemohlo v takomto prípade dôjsť k prieťahom v konaní okresného súdu. Okresný súd totiž nemal o čom konať, a teda ani nemohol porušiť základné právo sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd konštatuje, že všeobecný súd je povinný poskytnúť ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ale len za predpokladu, že prerokúva a rozhoduje vec účastníka konania. Ak niet konania, jeho predmetu ani jeho účastníkov, nemožno ochranu poskytnúť.

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a postupom okresného súdu, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky, ktoré v nej nastolila.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2010