znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 178/05-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka   prerokoval   sťažnosť   V.   D.,   bytom   J.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   K.,   L., pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. D 610/93 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. D 610/93   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. D 610/93 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   V.   D.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   30 000   Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Liptovský   Mikuláš p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia V. D. v sume 3 400 Sk (slovom tritisícštyristo slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. K., L., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Liptovský Mikuláš   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 3 400 Sk (slovom tritisícštyristo slovenských korún) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2005 doručená   sťažnosť   V.   D.,   bytom   J.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. J.   K.,   L.,   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   (ďalej   len   „okresný   súd“) v dedičskej veci po nebohej A. V., naposledy bytom vo V., vedenej pod sp. zn. D 610/93.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doplnenej podaniami z 20. mája 2005, 9. júna 2005 a 22.   novembra   2005   uviedla,   že je účastníčkou   dedičského   konania po nebohej A.   V. vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   D   610/93.   Návrh   na   prerokovanie   náhradného dedičského konania podala 4. novembra 1992 bývalému Štátnemu notárstvu v Liptovskom Mikuláši (ďalej   len   „štátne   notárstvo“).   Predmetom   dedičského   konania   sú pozemky v katastrálnom území (ďalej len „k. ú.“) J. a V. Sťažovateľka bola informovaná okresným súdom   a aj   súdnym   komisárom   JUDr.   Ď.,   že   prieťahy   sú zapríčinené   prebiehajúcim konaním o vyhotovenie Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Podľa názoru sťažovateľky dochádza v predmetnom konaní k zbytočným   prieťahom.   Doba   od   začatia   konania   je   neprimerane   dlhá.   Do   dnešného dňa nie je právna vec vedená pod sp. zn. D 610/93 právoplatne skončená.

Porušenie   základného práva   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy   vidí   sťažovateľka   v tom, že dedičské konanie vedené okresným súdom do dnešného dňa nie je právoplatne skončené, v dôsledku čoho dochádza u sťažovateľky k stavu právnej neistoty.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Základné právo V. D. (...) garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom pred Okresným súdom pod sp. zn. D 610/93 bolo porušené.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- Sk (...),   ktoré   je   povinný   Okresný   súd   v Liptovskom   Mikuláši   vyplatiť   do   3   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia ustanovenému právnemu zástupcovi vo výške 3.400,- Sk pozostávajúce z dvoch právnych úkonov: prevzatie a príprava: 1.550,- Sk, doplnenie sťažnosti: 1.550,- Sk, režijný paušál za 2 úkony á 150,- Sk: 300,- Sk na účet advokáta JUDr. J. K. (...).“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení zo 6. decembra 2005 uviedla, že spis bol 19. októbra 2005 zaslaný   Krajskému   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na   rozhodnutie   odvolaní. Zostavenie ROEP v k. ú. V. prebiehalo do 18. mája 2005. Pretože predsedníčka nemala toho času   spis   k dispozícii,   nevedela   sa   vyjadriť   k prieťahom   okresného   súdu   –   súdneho komisára. Dňa   27.   septembra   2006   bol   ústavnému   súdu   doručený   spis   okresného   súdu sp. zn. D 610/93. V prípise bolo uvedené, že časový predpoklad rozhodnutia odvolacieho súdu je október 2006.

Listom zo 17. októbra 2006 sp. zn. Spr. 2041/05-16 predsedníčka okresného súdu doplnila svoje pôvodné vyjadrenie a podrobne popísala úkony súdneho komisára, pričom v závere   uviedla,   že: „Z   uvedeného   potom   vyplýva,   že   v dedičskom   konaní   sa   vyskytli prieťahy   najmä   v období   od   októbra   1995   do   februára   1999.   Úkony   notára   tak, ako sú uvedené   vyššie,   boli   vykonávané   s dlhým   časovým   odstupom,   čo   bolo   spôsobené zaťaženosťou notárov, ktorí v tom čase mali veľké množstvo nevybavených dedičských vecí. Nakoľko   dedičské   konanie   nebolo   ukončené   do   začiatku   pozemkových   úprav, t. j. do februára   1999,   následne   už   dedičstvo   nebolo   možné   prejednať.   Predmetom náhradného dedičského konania sú totiž iba pozemky a pokiaľ by boli tieto prejednané v stave pred pozemkovými úpravami, po ukončení pozemkových úprav by tieto rozhodnutia nebolo   možné   zapísať   do   katastra   nehnuteľností   –   v konečnom   dôsledku   pre   účastníka dedičského konania by takéto dedičské rozhodnutie bolo nepoužiteľné, prípadne by sa musel domáhať ďalších nárokov až v súdnom konaní.   Po skončení pozemkových úprav v máji 2005 notár a následne aj tunajší súd konali vo veci priebežne. Od 25. 10. 2005 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Žiline – v zmysle pokynu Najvyššieho súdu SR zo dňa 09. 10. 2006   po vypracovaní   tohto   vyjadrenia   spis   znovu   zasielam   Krajskému   súdu   v Žiline na rozhodnutie o odvolaní.“

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 17. októbra 2006 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 24. novembra 2005, ktorým doplnil sťažnosť, súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   178/05-29   z 30.   novembra   2005   bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie   vedené   pod   sp.   zn.   D   610/93,   v rámci   ktorého   namieta   sťažovateľka zbytočné   prieťahy,   možno   hodnotiť   ako   konanie,   ktoré   nie   je   náročné   po   skutkovej a právnej stránke.

V rámci   hodnotenia   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd uvádza, že sťažovateľka svojím správaním neprispela k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. D 610/93 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa   7.   novembra   1992   bol   štátnemu   notárstvu   podaný   návrh   o „náhradné prejednanie   dedičstva“,   teda   návrh   na začatie   dedičského   konania   o novoobjavenom majetku.

Dňa 4. februára 1993 úpravou sudcu bol daný pokyn na pripojenie dedičského spisu sp. zn. D 741/80.

Dňa 23. marca 1993 okresný súd vydal uznesenie o začatí konania o prejednanie dedičstva podľa § 175a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez návrhu.Dňa   11.   mája   1993   okresný   súd   poveril   notárku   JUDr.   V.   K.,   aby   ako   súdna komisárka prejednala dedičstvo.

Dňa 24. februára 1994 súdna komisárka požiadala Katastrálny úrad v L. (ďalej len „katastrálny úrad“) o vyhotovenie výpisov z pozemkovej knihy.

Dňa   15.   augusta   1994   navrhovateľka   zaslala   okresnému   súdu   doklady   súvisiace s prejednaním dedičstva.

Dňa 14. septembra 1994 bol na okresnom súde spísaný úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že sa   dostavil splnomocnený zástupca   navrhovateľky – manžel D. D., ktorý zobral na vedomie, že prejednaním dedičstva bola poverená notárka JUDr. V. K.

Dňa 14. septembra 1994 bol úpravou sudcu daný pokyn na vyznačenie spojenia veci v registri „Nc“.

Dňa 2. novembra 1994 notárka podala katastrálnemu úradu žiadosť o vyhotovenie výpisov z pozemkovej knihy a identifikácie parciel.

Dňa 13. februára 1995 okresný súd odňal poverenie notárke JUDr. V. K. z dôvodu prerozdelenia vecí podľa dohody notárov a úkonmi v konaní o dedičstve   poveril notára JUDr. M. D.

Dňa 23. júna 1995 Správa katastra L. (ďalej len „správa katastra“) poslala výpisy z pozemkovej knihy po poručiteľke.

Dňa   30.   septembra   1996   bola   navrhovateľka   vyzvaná   notárom   na   predloženie dedičského rozhodnutia po J. V.

Dňa 11. októbra 1996 bola notárovi doručená odpoveď navrhovateľky.Dňa 7. apríla 1998 bol Okresný úrad L., katastrálny odbor (ďalej len „okresný úrad, katastrálny odbor“) vyzvaný na zaslanie výpisov z pozemkovej knihy.

Dňa 27. januára 1999 bola okresnému súdu doručená odpoveď okresného úradu, katastrálneho odboru.

Dňa   5.   mája   1999   bol   v spise   urobený   úradný   záznam,   v ktorom   sa   uvádza, že v k. ú. J. sa zostavuje ROEP.

Dňa 5. mája 1999 došla notárovi urgencia navrhovateľky na ukončenie konania.Z   20.   decembra   1999   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam,   že   v k.   ú.   J.   sa   ešte zostavuje ROEP.

Z 15. júna 2000 sa v spise nachádza úradný záznam, že v k. ú. J. prebieha konanie o zostavení ROEP.

Z 27. decembra 2000 sa v spise nachádza úradný záznam, že v k. ú. J. prebieha konanie o zostavení ROEP.

Zo 17. mája 2001 sa v spise nachádza úradný záznam, že v k. ú. J. prebieha konanie o zostavení ROEP.

Z 21. decembra 2001 sa v spise nachádza úradný záznam, že v k. ú. J. prebieha konanie o zostavení ROEP.

Dňa 28. marca 2002 bol úpravou sudcu daný pokyn na vyžiadanie si prepracovaných dokladov z k. ú. J. podľa nového stavu ROEP z katastra nehnuteľností.

Dňa   22.   apríla   2002   správa   katastra   oznámila   notárovi,   že   sa   zastavil   zápis   a aj vyhotovovanie identifikácií v k. ú. V. z dôvodu konania o zostavení ROEP.

Dňa 7. septembra 2002 bol určený termín pojednávania na 8. október 2002.Dňa 16. septembra 2002 bol v spise urobený úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľka   sa   telefonicky   informovala   o stave   dedičského   konania.   Bolo   jej oznámené, že pri prezretí spisu bolo zistené, že predmetom dedičského konania sú nielen nehnuteľnosti   nachádzajúce   sa   v   k.   ú.   J.,   ale   aj   v   k.   ú.   V.   Preto   je   potrebné   počkať na ukončenie konania o zostavení ROEP aj v k. ú. V. Z tohto dôvodu bol zrušený termín pojednávania.

Dňa   27.   apríla   2005   sa   na   notársky   úrad   dostavil   manžel   navrhovateľky,   ktorý urgoval skončenie dedičského konania. Bolo mu vysvetlené, že do skončenia ROEP nie je možné pokračovať v dedičskom konaní.

Dňa 4. mája 2005 navrhovateľka urgovala skončenie dedičského konania.Dňa   4.   mája   2005   notár   prejednávajúci   dedičstvo   oznámil   navrhovateľke, že v dedičskom konaní je možné pokračovať až po skončení konania o ROEP v k. ú. V.Dňa 20. mája 2005 správa katastra oznámila notárovi, že 18. mája 2005 sa obnovili zápisy v k. ú. V.

Dňa   20.   mája   2005   požiadal   notár   správu   katastra   o zaslanie   výpisov   z katastra nehnuteľností.

Dňa 30. mája 2005 bolo notárovi oznámené správou katastra, že zápis do katastra nehnuteľností bol v k. ú. J. pozastavený vo februári 1999 a register bol do katastra zapísaný 12.   marca   2002   a v k.   ú. V.   bol   pozastavený   zápis 4.   apríla   2002 a register   ROEP   bol do katastra zapísaný 18. mája 2005. Zároveň bol notár požiadaný navrhovateľkou o opravu chyby v osvedčení o dedičstve sp. z. D 2841/93, Dnot 103/95.

Dňa   16.   júna   2005   okresný   súd   vyzval   notára   prejednávajúceho   dedičstvo na vyjadrenie sa k sťažnosti na prieťahy v konaní.

Dňa 19. júla 2005 boli notárovi doručené vyžiadané výpisy z katastra nehnuteľností.Dňa 19. júla 2005 bol nariadený termín pojednávania na 16. august 2005.Dňa 16. augusta 2005 sa u notára uskutočnilo pojednávanie.Dňa 30. augusta 2005 vydal okresný súd uznesenie o dedičstve.Dňa 10. októbra 2005 podala navrhovateľka odvolanie proti uzneseniu o dedičstve.Dňa 25. októbra 2005 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 28. augusta 2006 bola navrhovateľka vyzvaná na odstránenie vád odvolania.Dňa 13. septembra 2006 navrhovateľka doplnila svoje odvolanie.

Podľa § 38 ods. 3 O. s. p. úkony notára ako súdneho komisára sa považujú za úkony súdu.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. D 610/93 došlo k zbytočným   prieťahom   v období   od   11.   mája   1993   (poverenie   notárky   na   prejednanie dedičstva) do 24. februára 1994 (notárka požiadala katastrálny úrad o vyhotovenie výpisov z pozemkovej   knihy)   v trvaní   9   mesiacov   a   od   11.   októbra   1996   (notárovi   doručená odpoveď navrhovateľky na výzvu z 30. septembra 1996) do 7. apríla 1998 (okresný úrad, katastrálny   odbor   bol   vyzvaný   na   zaslanie   výpisov   z pozemkovej   knihy)   v   trvaní 17 mesiacov. Celkové prieťahy v konaní sú v trvaní 26 mesiacov. S poukazom na § 38 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého úkony notára sú úkonmi súdu, ústavný súd hodnotí vzniknuté prieťahy   ako   zbytočné   prieťahy   okresného   súdu,   ktoré   mali   za   následok   porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Obdobie od februára 1999 až do 15. mája 2005 nie je možné hodnotiť ako prieťahy v konaní z dôvodu,   že bolo zastavené vyhotovovanie výpisov   a zapisovanie do   katastra nehnuteľností   v katastrálnych   územiach,   v ktorých   sa   nachádzali   pozemky,   ktoré   tvoria predmet dedičského konania.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. D 610/93.

Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. D 610/93 a prikázal okresnému súdu, ktorý jej právo porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   v   sume   30   000   Sk.   Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom   na zistené obdobie nečinnosti   okresného   súdu   a na uvedené kritériá   riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon   právnej   služby   je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Právny zástupca si podaním z 22. novembra 2005 uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 3 400 Sk za dva úkony právnej služby (1 550 Sk za jeden úkon a 150 Sk režijný paušál).   Ústavný   súd   priznal   právnemu zástupcovi   sťažovateľky   odmenu   za   dva   úkony právnej   služby,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   vrátane   prvej   porady   a   napísanie doplnenej sťažnosti. Odmena za jeden úkon podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je 2 501 Sk a režijný paušál za jeden úkon je 150 Sk. Keďže ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom   súde   viazaný   návrhom   na   začatie   konania   a právny   zástupca   sťažovateľky si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 3 400 Sk, ústavný súd mu priznal túto sumu, keďže nie je v rozpore s vyhlášku č. 655/2004 Z. z., a zaviazal Kanceláriu Ústavného súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „kancelária   ústavného   súdu“)   uhradiť   ju   právnemu zástupcovi   sťažovateľky   (keďže   ide   o právneho   zástupcu   ustanoveného   uznesením ústavného súdu) a okresný súd nahradiť ju kancelárii ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006