znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 178/02-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2003 v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Juraja   Babjaka a Eduarda   Báránya   prerokoval   sťažnosť   J.   F.,   bytom   O.,   zastúpeného   advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   v   Čadci   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 801/97 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 801/97   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21.   novembra   2002   doručená   sťažnosť   J.   F.,   bytom   O.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 801/97.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 178/02-8 z 27. novembra 2002 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť na ďalšie konanie.

Sťažovateľ v návrhu podrobne popísal jednotlivé úkony v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 801/97, a to od 19. augusta 1996, keď podal návrh na určenie   vlastníckeho   práva.   Vec   bola   pôvodne   vedená   pod   sp.   zn.   Nc   2294/96. Uviedol, že okresný súd porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého mal konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ vidí prieťahy v konaní v nasledovných obdobiach:

1. Od 19. augusta 1996, keď podal návrh na začatie konania, do 29. januára 1997, keď mu bola doručená prvá výzva okresného súdu, pretože v tomto období okresný súd vo veci nekonal.

2. Od 29. januára 1997 do 24. februára 1998, keď bolo vo veci pojednávanie, pretože v predmetnom období okresný súd okrem tohto pojednávania nevytýčil ani jeden termín pojednávania.

3. Od 24. februára 1998 do 23. septembra 1998, keď bola vo veci vykonaná obhliadka na mieste samom.

4. Od 23. septembra 1998 do 9. marca 1999, keď bolo vo veci pojednávanie.

5. Od 18. júla 2000 do podania sťažnosti ústavnému súdu, pričom súdne výzvy boli   dôsledkom   prieťahov   v konaní   v predchádzajúcom   období,   ktoré   malo   byť ukončené.

Sťažovateľ preukázal, že použil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní tým, že 27. júla 2000 podal sťažnosť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   spravodlivosti“),   na   ktorú   mu   odpovedala predsedníčka okresného súdu 17. augusta 2000. Dňa 15. mája 2001 sťažovateľ podal sťažnosť Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a toho istého dňa urgoval vytýčenie   pojednávania   okresným   súdom.   Dňa   28.   mája   2001   sťažovateľovi odpovedal   predseda   krajského   súdu.   Sťažovateľ   16.   októbra   2001   opätovne   podal sťažnosť   ministerstvu   spravodlivosti.   Predseda   krajského   súdu   odpovedal sťažovateľovi 28. decembra 2001. Sťažovateľ 21. júna 2002 opätovne podal sťažnosť krajskému súdu, na ktorú mu odpovedal predseda krajského súdu 31. júla 2002.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   vyčerpal   všetky   právne   prostriedky,   ktorými   sa   môže domáhať nápravy konania porušovateľa svojho práva, a to žiadosťami, urgenciami, výzvami, sťažnosťami tak predsedovi okresného súdu, predsedovi nadriadeného súdu, ako aj ministerstvu spravodlivosti.

Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, pričom tento nárok odôvodňuje predovšetkým dĺžkou celého konania, ktoré sa vedie od roku 1996, pričom súčasne poukazuje na svoj vek a na stav právnej neistoty, čo pociťuje ako psychickú ujmu.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že: „Základné právo J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   801/97   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva bolo porušené.

Okresnému   súdu   v Čadci   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 801/97 konal bez zbytočných prieťahov.

J. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk..., ktoré je Okresný súd v Čadci povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Vo veci bolo podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyžiadané vyjadrenie predsedníčky okresného súdu.

Predsedníčka   okresného   súdu   JUDr.   A.   P.   v liste   zo   6.   decembra   2002 doručenom ústavnému súdu 13. decembra 2002 uviedla, že v konaní vedenom pod sp.   zn.   9   C   801/97   koná   ako   zákonná   sudkyňa.   Predmetom   konania   je   zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam   nachádzajúcim   sa v katastrálnom   území   O.,   okres   Čadca.   Návrh   na   začatie   konania   navrhovateľ (v   konaní   pred   ústavným   súdom   sťažovateľ)   podal   19.   augusta   1996   a keďže   bol neúplný,   bol   zaregistrovaný   v registri   nejasných   podaní.   K jednotlivým   obdobiam, v ktorých sťažovateľ vidí prieťahy v konaní, sa vyjadrila podrobne.

K obdobiu od 19. augusta 1996 do 29. januára 1997 predsedníčka okresného súdu uviedla, že okresný súd procesnými úkonmi z 18. októbra 1996 nariadil pripojiť súvisiace dedičské spisy, vyžiadal písomnú správu od Obecného úradu O. o pobyte odporcov   vo   4.,   5.   a 6.   rade   (označených   na   neznámom   pobyte)   so   žiadosťou o prípadné oznámenie ich úmrtia, teda žiadal doplniť podanie, pretože uvedené listiny zástupca navrhovateľa nepredložil. Keďže z predložených dokladov okresný súd zistil, že údaje uvedené v návrhu ohľadom čísel dedičských konaní sú nesprávne, a nebolo možné pripojiť súvisiace dedičské spisy, výzvou z 27. januára 1997 vyzval zástupcu navrhovateľa,   aby   upresnil   čísla   dedičských   rozhodnutí,   prípadne   miesta   úmrtia právnych predchodcov u odporcov, u ktorých bola navrhovateľom v návrhu vyvodená pasívna   legitimácia   v spore.   Z týchto   dôvodov   sa   domnieva,   že   v tomto   prvom označenom   období   od   podania   návrhu   do   27.   januára   1997   okresný   súd   vykonal procesné úkony smerujúce k odstráneniu nedostatkov podaného návrhu.

V druhom   označenom   období   od   29.   januára   1997   do   24.   februára   1998 sťažovateľ vytýka okresnému súdu, že nevytýčil ani jeden termín pojednávania. Ani s týmto   návrhom   predsedníčka   okresného   súdu   nesúhlasí.   V uvedenom   období v súlade s ustanovením § 114 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov boli vykonané procesné úkony 19. marca 1997, 23. apríla 1997,   13.   júna   1997,   19.   augusta   1997,   8.   decembra   1997   a 21.   januára   1998 smerujúce k príprave pojednávania, ktoré sa konalo 24. februára 1998. Na pojednávaní okresný súd vypočul prítomných účastníkov a pojednávanie bolo odročené za účelom pripojenia   súvisiacich   spisov   a za   účelom   procesného   výsluchu   ďalších   odporcov neprítomných   na   pojednávaní.   Okresný   súd   dokonca   prípisom   z 19.   augusta   1997 musel   vyzvať zástupcu   navrhovateľa   na   predloženie   potrebného počtu   návrhov   za účelom ich doručenia účastníkom konania.

Podľa názoru predsedníčky okresného súdu ani v treťom období od 24. februára 1998 do 23. septembra 1998 okresný súd nebol nečinný. Podľa záverov pojednávania konaného 24.   februára 1998 okresný   súd   vo   veci   pripojil   súvisiace spisy   úkonom z 10. marca 1998 a cestou dožiadaného Okresného súdu v Žiline úkonom z 22. apríla 1998 požiadal o vykonanie výsluchu odporcov v 12. a 13. rade, pričom konkretizoval aj   okruh   otázok,   ku   ktorým   sa   mali   vyjadriť.   Dňa   28.   mája   1998   dožiadaný   súd vypočul oboch odporcov a spis 8. júna 1998 vrátil okresnému súdu. Úkonom z 10. júla 1998 okresný súd vyzval navrhovateľa na zloženie preddavku na trovy obhliadky, ktoré   boli   zaplatené   7.   augusta   1998   v sume   1   000   Sk.   Okresný   súd   procesným úkonom   z 26.   augusta   1998   vytýčil   termín   obhliadky   na   mieste   samom   na 23. september 1998, na ktorú predvolal všetkých účastníkov konania. Obhliadka sa v uvedený   deň   konala,   pričom   boli   vypočutí   ďalší   odporcovia.   Obhliadky   sa nezúčastnil zástupca navrhovateľa. Ani v tomto období sa súd nedopustil prieťahov v konaní.

Vo   štvrtom   namietanom   období   od   23.   septembra   1998   do   9.   marca   1999 okresný   súd   popiera   nečinnosť,   pretože   v tomto   období   procesným   úkonom   - uznesením sp. zn. 9 C 801/97 z 25. novembra 1998 si splnil svoju procesnú povinnosť, keď vydal uznesenie o priznaní a likvidovaní trov obhliadky, o čom vedel aj právny zástupca navrhovateľa, pretože uznesenie prevzal 7. decembra 1998. Spis bol sudkyni predložený 12. januára 1999 a procesným úkonom z 26. januára 1999 bol nariadený termín pojednávania na 9. marec 1999.

V piatom   období   od   18.   júla   2000   doposiaľ   (do   vypracovania   správy 6.   decembra   2002)   predsedníčka   okresného   súdu   vylúčila   akékoľvek   prieťahy v konaní.   Uznesením   z 18.   júla   2000   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, ustanovil znalca a uložil konkrétne znalecké úkony. Uznesenie nebolo možné doručiť odporcom v 3., 7. a 10. rade. Vyžiadaním správy   z 21.   septembra   2000   okresný   súd   zistil,   že   odporca   v 10.   rade   zomrel 29.   januára   2000   a odporkyne   v 3.   a 7.   rade   sú   v mieste   bydliska   neznáme.   Dňa 14. novembra 2000 okresný súd nariadil odoslať spis znalkyni Ing. T., ktorá podľa jej prípisu zo 4. apríla 2001 požiadala o zrušenie znaleckej činnosti príslušný súd, avšak zároveň oznámila, že sa zaväzuje vyhotoviť posudok do 31. mája 2001. Okresný súd podľa   záznamu   kancelárie   (č.   l.   102)   prvýkrát   urgoval   znalkyňu   na vypracovanie znaleckého posudku 23. marca 2001. Dňa 5. septembra 2001 došlo okresnému súdu oznámenie krajského súdu o tom, že znalkyňa bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov 1. júna 2001. Procesným úkonom z 3. októbra 2001 okresný súd vyzval znalkyňu, aby obratom predložila spis. Dňa 25. októbra 2001 znalkyňa predložila okresnému súdu písomný znalecký posudok. Dňa 13. novembra 2001 okresný súd procesným úkonom nariadil doručiť znalecký posudok účastníkom konania na vyjadrenie a zároveň vyzval zástupcu navrhovateľa, aby oznámil dátumy úmrtia u odporcov v 3., 7., 8. a 11. rade a okruh ich dedičov. Proti znaleckému posudku predložili odporcovia v 10. a 11. rade 10.   decembra   2001   odpor.   Dňa   3.   januára   2002   bol   okresnému   súdu   predložený právnym   zástupcom   navrhovateľa   návrh   rozšírený   o okruh   dedičov   po   nebohých odporcoch v 3., 7., 8. a 11. rade. Dňa 21. januára 2002 okresný súd vyzval zástupcu navrhovateľa,   aby   predložil   potrebný   počet   rozšíreného   návrhu   za   účelom   jeho doručenia   dotknutým   účastníkom   konania   a zároveň   vyzval   zástupkyňu   odporcov v 10.   a 11.   rade,   aby   sa   písomne   vyjadrili,   či   trvajú   na   výsluchu   znalkyne.   Dňa 12. marca 2002 okresný súd nariadil doručiť rozšírený návrh. Pri doručení rozšíreného návrhu   právnym   nástupcom   nebohých   odporcov   okresný   súd   zistil,   že   adresy viacerých odporcov boli uvádzané nesprávne a podľa správy poštového úradu boli títo účastníci na udaných adresách neznámi. Okresný súd procesným úkonom zo 14. júna 2002 opätovne vyzval zástupcu navrhovateľa na oznámenie presnej adresy dotknutých účastníkov konania a zároveň oznámil, že im na základe udanej adresy rozšírený návrh doručiť nemôže. Dňa 12. júla 2002 zástupca navrhovateľa okresnému súdu písomne oznámil,   že   odporcovia   sú   neznámi   a žiadal   im   ustanoviť   opatrovníka.   Predložil potvrdenie Obecného úradu O. o ich neznámom pobyte, hoci išlo o odporcov, ktorých v návrhu   označil   s miestom   bydliska   v K.,   teda   v úplne   inej   obci.   Na uvedenú skutočnosť   okresný   súd   zástupcu   navrhovateľa   18.   júla   2002   písomne   upozornil a opätovne   ho   požiadal   o oznámenie   potrebných   údajov   na   konečné   vyriešenie procesnej legitimácie u tohto okruhu účastníkov. Právny zástupca navrhovateľa výzve okresného   súdu   nevyhovel   a prípisom   z 15.   augusta   2002   oznámil,   že   postup okresného súdu považuje za šikanózny a žiadal, aby si okresný súd príslušné doklady, ktoré považuje za potrebné, vyžiadal sám.

Po vyžiadaní písomného vyjadrenia znalkyne k písomným námietkam podaným k znaleckému   posudku   okresný   súd   v súčasnosti   zadovažuje   potrebné   listiny, na predloženie a zabezpečenie ktorých vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby mohol   uzavrieť   otázku   pasívnej   legitimácie   okruhu   účastníkov   po   nebohých odporcoch   v   3.,   7.,   8.   a   11.   rade   a aby   v konečnom   dôsledku   mohol   vytýčiť pojednávanie, na ktorom rozhodne o práve účastníkov.

V závere svojho vyjadrenia sa predsedníčka okresného súdu vyjadrila k veci tak,   že   ju   označila   za   zložitú   predovšetkým   z dôvodu,   že   predmetom   konania   je majetková   vec   o zrušenie   podielového   spoluvlastníctva.   Okresný   súd   v rámci vedeného konania vykonal obhliadku a nariadil znalecké dokazovanie. Obťažnosť veci je daná aj z hľadiska procesného účastníctva na strane žalovanej. Túto otázku musí okresný súd vyriešiť, aby mohol rozhodnúť o právach a povinnostiach účastníkov.

I napriek obťažnosti okresný súd vykonal potrebné procesné úkony, vykonal ich priebežne, dokonca oznamoval právnemu zástupcovi navrhovateľa zistené nedostatky s výzvami   na   ich   odstránenie.   Zástupcu   navrhovateľa   musel   viackrát   vyzvať   na splnenie takých elementárnych procesných povinností, ako je predloženie potrebného počtu písomných vyhotovení návrhu, prípadne rozšíreného návrhu. Spisový materiál neobsahuje   ani   jediný   záznam   v spise   o študovaní   spisu   právnym   zástupcom navrhovateľa, aby mohol aktívne bez výziev a oznámení súdov pristupovať k súdnemu konaniu. Z uvedených dôvodov sa predsedníčka okresného súdu domnieva, že za celé obdobie   vedeného   konania   nebolo   okresným   súdom   porušené   základné   právo sťažovateľa uvedené v čl. 48 ods. 2 ústavy a návrh žiada zamietnuť v celom rozsahu, pričom netrvá na ústnom prejednaní veci.

Zástupca sťažovateľa sa listom z 10. januára 2003 vyjadril, že netrvá na ústnom prejednaní veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   osoby   neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   sa   naplní   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Z judikatúry   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, III. ÚS 118/02). V týchto veciach ústavný súd totiž prihliada aj na vyššie uvedený účel tohto základného práva (I. ÚS 27/02).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/92 a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 801/97 je   majetkový   spor,   a to   návrh   na   zrušenie   podielového   spoluvlastníctva. Komplikovanosť veci vidí ústavný súd v tom, že sa viackrát menili účastníci na strane žalovaných   s tým,   že   bolo   potrebné   zisťovať   aj   ich   právnych   nástupcov.   Ďalšie skutočnosti,   ktoré   nasvedčujú   tomu,   že   ide   o zložitú   vec,   sú   znalecké dokazovanie, obhliadka   na   mieste   samom   a výsluch   dožiadaným   súdom.   Z týchto skutočností je podľa názoru ústavného súdu preukázané, že ide o vec, ktorú možno považovať za zložitú.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľa takým správaním, ako je neospravedlnená neúčasť na pojednávaniach.

Určitú pasivitu však sťažovateľovi možno pričítať, najmä nedostatky v aktívnej účasti v konaní, ktoré ho neúmerne predlžovali, napr. v januári 1997, keď bol zástupca sťažovateľa vyzvaný, aby doplnil adresy niektorých odporcov.

Dňa   1.   apríla   1997   okresný   súd   opätovne   žiadal   o   predloženie   ďalších exemplárov návrhu.

Dňa 28. augusta 1997 okresný súd žiadal sťažovateľa, aby predložil doklad o vlastníctve spornej nehnuteľnosti a potvrdenie o bonite pôdy.

Dňa 10. decembra 1997 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa   25.   februára   1998   sťažovateľ   upravuje   petit   návrhu   o zámenu   odporcu v 6. rade za jeho dedičku.

Dňa   31.   marca   1999   bol   návrh   opätovne   rozšírený   o nových   účastníkov (dedičov po odporcoch v 14. až 18. rade) a upravený petit.

Dňa   22.   júna   1999   sťažovateľ   podal   opravný   prostriedok   proti   uzneseniu o zložení preddavku a žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 13. septembra 1999 okresný súd uznesením č. k. 9 C 801/97-87 nepriznal oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   proti   ktorému   sťažovateľ   podal   opravný prostriedok.

Dňa 13. októbra 1999 sťažovateľ zložil zálohu na znalecké dokazovanie. Dňa   15.   novembra   2001   okresný   súd   požiadal   zástupcu   sťažovateľa o oznámenie dátumov úmrtia účastníkov konania a okruhu dedičov.

Dňa 3. januára 2002 sťažovateľ rozšíril návrh o ďalších odporcov v 19. až 34. rade a upravil petit.

Dňa 22. januára 2002 okresný súd žiada od zástupcu sťažovateľa predloženie vyhotovenia návrhu pre ďalších odporcov (v 19. až 34. rade), ktoré bolo predložené až 21. februára 2002.

Dňa 2. júla 2002 okresný súd žiada, aby zástupca sťažovateľa oznámil adresy odporcov v 23., 30., 31. a 32. rade.

Dňa 12. júla 2002 zástupca sťažovateľa oznámil, že nepozná adresy odporcov v 23., 30., 31. a 32. rade, a žiada im ustanoviť opatrovníka.

Dňa 15. augusta 2002 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 30 dní predložil potvrdenie príslušných orgánov o neznámom pobyte vyššie označených odporcov. Právny zástupca v ten istý deň oznamuje, že žiadosti okresného súdu nemôže vyhovieť.

Dňa 13. decembra 2002 bol spis doručený ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že aj aktívnejší postoj právneho zástupcu sťažovateľa mohol urýchliť priebeh konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci,   a to   nielen   z hľadiska   sťažovateľom   namietaných   piatich   období   nečinnosti okresného súdu, ale celkového priebehu súdneho konania.

Vzhľadom na návrh sťažovateľa bolo potrebné posúdiť konanie okresného súdu v sťažovateľom vymedzených obdobiach:

a) v   období od 19. augusta 1996 do 29. januára 1997 Dňa 19. augusta 1996 bol Okresnému súdu v Dolnom Kubíne doručený návrh a bola mu pridelená spisová značka Nc 229/96.

Dňa 29. októbra 1996 sudca dal pokyn kancelárii, aby pripojila dedičské spisy (ide o dátum vypravenia pokynu z 18. októbra 1996).

Dňa 8. novembra 1996 Obecný úrad O. žiada uviesť k požadovaným menám i rodné čísla, resp. dátumy narodenia.

Dňa 4. decembra 1996 pokynom predsedu okresného súdu bola vec pridelená JUDr. P.

Dňa 16. januára 1997 pokynom predsedu okresného súdu bola vec pridelená JUDr. P.

Dňa 28. januára 1997 sudkyňa dala pokyn kancelárii, aby vyzvala advokáta na úpravu adries niektorých odporcov a pripojenie označených notárskych spisov.V období od 19. augusta 1996 do 29. januára 1997 okresný súd vykonal úkony na preukázanie pasívnej legitimácie účastníkov a na prípravu pojednávania vo veci.

b) obdobie od 29. januára 1997 do 24. februára 1998Dňa 11. februára 1997 zástupca sťažovateľa okresnému súdu oznámil niektoré adresy   účastníkov   a kancelária   zároveň   pripojila   spis   Okresného   súdu   v Dolnom Kubíne sp. zn. D 810/65, D 411/81, R III 83/91, Nc 134/69, R I 1294/91.

Dňa 19. marca 1997 (vypravené 1. apríla 1997) okresný súd požiadal Okresný úrad   v Čadci,   katastrálny   odbor,   o výpisy   z pozemkovej   knihy.   Zároveň   požiadal zástupcu   navrhovateľa   o predloženie   ďalších   exemplárov   návrhu,   ktoré   boli predložené 4. apríla 1997 (č. l. 20 spisu).

Dňa 23. apríla 1997 okresný súd požiadal zástupcu sťažovateľa o doplnenie údajov ďalších odporcov (dátumy úmrtia, miesta prejednania dedičstva). Prípis bol vypravený 29. apríla 1997. Zástupca sťažovateľa oznámil požadované údaje 5. mája 1998. Dňa 13. júna 1997 (vypravené 23. júna 1997) okresný súd na základe vyššie uvedených údajov pripojil ďalšie štyri dedičské spisy z oddelenia dedičskej agendy. Dňa   17.   júna   1997   Okresný   úrad   v Čadci   priložil   požadovaný   výpis z pozemkovej knihy, k. ú. O., LV 499 (č. l. 23 - 26).

Dňa 19. augusta 1997 (expedované 20. augusta 1997) okresný súd vydal pokyn na predloženie ďalších dedičských spisov a zároveň vyzval zástupcu sťažovateľa, aby predložil list vlastníctva k žalovanej nehnuteľnosti a potvrdenie o bonite pôdy.

Dňa 10. septembra 1997 zástupca sťažovateľa predložil požadované doklady (č. l. 33 a nasl.).

Dňa 15. októbra 1997 (vypravené 17. októbra 1997) okresný súd dal pokyn kancelárii,   aby   zistila,   čoho   sa   týka   spor   vedený   pod   sp.   zn.   6   C   338/97.   Podľa záznamu z 20. októbra 1997 sa vec sp. zn. 6 C 338/97 týka rozvodového konania. Dňa 18. novembra 1997 bola vec prevedená do registra „C“ a bola jej pridelená sp. zn. 9 C 801/97.

Dňa 8. decembra 1997 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 12. decembra 1997 bol súdny poplatok uhradený (č. l. 38). Dňa   21.   januára   1998   bola   uznesením   okresného   súdu   dvom   odporkyniam ustanovená opatrovníčka.

Dňa 22. januára 1998 okresný súd určil termín pojednávania na 24. február 1998 a vykonal úkony potrebné na jeho zvolanie.

V dňoch   2.   a 4.   februára   1998   boli   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenia odporkýň v 12., 13. a 3. rade.

Dňa 24. februára 1998 sa vo veci konalo pojednávanie.

Ani   v tomto   namietanom   období   ústavný   súd   nezistil   namietané   prieťahy v konaní. Okresný súd konal úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej.

c) obdobie od 24. februára 1998 do 23. septembra 1998Na   pojednávaní   24.   februára   1998   bol   vypočutý   navrhovateľ,   odporkyne v 1. a 2. rade, zástupkyňa odporkýň v 9. a 10. rade, odporca v 11. rade a dedička po odporcovi v 6. a 12. rade. Okresný súd uložil odporcovi v 11. rade predložiť doklady o vlastníctve, nariadil kancelárii pripojiť ďalšie dedičské spisy a pojednávanie odročil na neurčito za účelom výsluchu odporcov v 3., 4., 7., 8. a 13. rade.

Dňa 25. februára 1998 zástupca navrhovateľa upravil návrh o zmenu odporcu v 6. rade za jeho dedičku a upravil petit žaloby.

Dňa 27. februára 1998 dala sudkyňa pokyn pripojiť spis sp. zn. 9 C 594/94, ktorý sa týka sporu o vydanie časti nehnuteľnosti medzi sťažovateľom a odporcom v 12. rade a spis sp. zn. 2 D 411/81.

Dňa 27. apríla 1998 bol Okresný súd v Žiline dožiadaný o výsluch odporcu v 13. rade s uvedením konkrétnych otázok. Dožiadanie bolo vykonané 28. mája 1998 (č. l. 60) a predložené okresnému súdu 8. júna 1998.

Dňa   10.   júla   1998   bolo   vydané   uznesenie   sp.   zn.   9   C   801/97   a uložená povinnosť sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy dokazovania vo výške 1 000 Sk. Dňa 13. augusta 1998 bol sudkyni predložený záznam o zložení zálohy (výpis z účtu Všeobecnej úverovej banky, a. s., pobočky Čadca).

Dňa   26.   augusta   1998   sudkyňa   určila   termín   obhliadky   nehnuteľnosti   na 23. september 1998.

Dňa   23.   septembra   1998   sa   uskutočnila   obhliadka   nehnuteľnosti   za   účasti sťažovateľa a odporcov, resp. ich zástupcov v 1., 2., 6., 9., 10., 11., 12. a 13. rade. O úkone bola spísaná zápisnica s vyjadreniami účastníkov úkonu.

Ani   v tomto   období   ústavný   súd   nezistil   také   obdobie,   ktoré   by   sa   malo okresnému súdu pričítať ako zjavne nedôvodné prieťahy.

d) obdobie od 23. septembra 1998 do 9. marca 1999Dňa 25. novembra 1998 okresný súd vydal uznesenie o priznaní a likvidácii trov obhliadky (č. l. 73). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. decembra 1998.

Dňa 26. januára 1999 bol nariadený termín pojednávania na 9. marec 1999. Predvolanie bolo doručené odporcom v 3., 8. a 10. rade, nebolo doručené odporcom v 7. a 9. rade (zomrela).

Dňa 9. marca 1999 sa vo veci konalo pojednávanie na okresnom súde.

Ani v tomto období ústavný súd nezistil prieťahy v konaní okresného súdu.

e) obdobie od 18. júla 2000 do predloženia spisu ústavnému súdu 13. decembra 2002Dňa 18. júla 2000 bolo uznesením nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie.

Uznesenie bolo doručené v termíne od 11. augusta 2000 do 22. augusta 2000. Nebolo doručené odporcom v 3., 7., 11. a 13. rade.

Dňa 24. augusta 2000 okresný súd požiadal Obecný úrad v O. a Obecný úrad v S. o oznámenie dátumu úmrtí týchto odporcov.

Dňa 9. októbra 2000 Obecný úrad S. oznámil dátum úmrtia odporcu v 11. rade, Obecný úrad v O. tak vykonal 12. októbra 2000.

Dňa   14.   novembra   2000   sudkyňa   dala   pokyn   kancelárii,   aby   spis   obratom zaslala znalkyni.

Dňa 25. apríla 2001 znalkyňa oznámila, že pre veľké pracovné zaťaženie môže posudok vypracovať do 31. mája 2001.

Dňa 15. mája 2001 zástupca sťažovateľa urguje znalecké dokazovanie. Zo spisu je zrejmé, že sa tak udialo 23. marca 2001.

Dňa 24. augusta 2001 sa sudkyňa obrátila na krajský súd s otázkou, či znalkyňa nebola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov. Z odpovede krajského súdu z 5. septembra 2001 je zrejmé, že k vyčiarknutiu došlo 1. júna 2001.

Dňa 8. októbra 2001 bola expedovaná výzva znalkyni, aby predložila posudok a spisy.

Dňa   25.   októbra   2001   bol   doručený   znalecký   posudok   (č.   l.   106)   spolu s vyúčtovaním.

Dňa 15. novembra 2001 (vypravené 21. novembra 2001) bol vydaný pokyn na doručenie   znaleckého   posudku   zástupcovi   sťažovateľa   a ostatným   účastníkom (doručené 26. novembra 2001 a 7. decembra 2001).

Procesným úkonom z toho istého dňa bol zástupca sťažovateľa vyzvaný, aby oznámil dátumy úmrtia u odporcov v 3., 7., 8. a 11. rade a okruh ich dedičov.

Dňa   10.   decembra   2001   predložili   odporcovia   v 10.   a 11.   rade   odpor   proti znaleckému posudku.

Dňa   27.   novembra   2001   bola   doručená   plná   moc   zástupkyne   odporcov v 12. a 13. rade. Zástupkyňa sa k veci vyjadrila 10. decembra 2001 (č. l. 119).

Dňa 3. januára 2002 bol okresnému súdu právnym zástupcom navrhovateľa predložený   návrh   rozšírený   o ďalších   účastníkov   konania   v 19.   až   34.   rade   spolu s upraveným petitom.

Dňa 22. januára 2002 okresný súd požiadal zástupcu sťažovateľa, aby predložil ďalšie vyhotovenie návrhu a zároveň vyzval odporcov v 10. a 11. rade, aby sa písomne vyjadrili, či trvajú na výsluchu znalkyne.

Dňa 21. februára 2002 zástupca navrhovateľa predložil požadované návrhy.Dňa 22. februára 2002 oznámila zástupkyňa odporcov v 10. a 11. rade, že trvajú na výsluchu znalkyne.

Dňa   7.   mája   2002   boli   expedované   návrhy   ďalším   účastníkom   konania (doručené   14.   a 15.   mája 2002),   pre   odporcov   v 25.,   26.,   27.,   29.   a 34.   rade   boli doručované do zahraničia (Česká republika).

Dňa 14. júna bol zástupca navrhovateľa vyzvaný, aby uviedol presné adresy dotknutých   účastníkov   vzhľadom   na   nedoručenie   návrhu   na   pôvodne   oznámené adresy.

Dňa 10. júna 2002 odporca v 33. rade oznámil okresnému súdu, že sa nevie vyjadriť k návrhu, lebo nevie, o čo vlastne ide, a nie je mu známa ani nebohá, po ktorej mal dediť. Podobne sa vyjadril aj odporca v 28. rade.

Dňa 19. júla 2002 odporca v 34. rade požiadal predloženie výpisu z pozemkovej knihy.Dňa 12. júla 2002 zástupca sťažovateľa oznámil adresy odporcov v 23., 30., 31. a 32. rade a žiadal im ustanoviť opatrovníka.

Dňa 15. augusta 2002 okresný súd vyzval zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 30   dní   predložil   potvrdenie   príslušných   orgánov   o neznámom   pobyte   vyššie označených odporcov.

Toho   istého   dňa   označil   zástupca   navrhovateľa   postup   okresného   súdu   za šikanovanie a žiadal, aby si okresný súd vyžiadal potvrdenie sám.

Dňa 11. októbra 2002 sa k vzneseným námietkam vyjadrila znalkyňa.Dňa 5. decembra 2002 okresný súd požiadal Obecný úrad K. o oznámenie, či odporcovia v 30., 31. a 32. rade sú u nich prihlásení na pobyt.

V ten istý deň okresný súd žiada Centrálnu evidenciu obyvateľstva o adresu A. G.Dňa 13. decembra 2002 bol spis s vyjadrením doručený ústavnému súdu.

Ani v uvedenom období ústavný súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by mal za následok zbytočné prieťahy v konaní.

Aj keď vo veci ešte nie je právoplatne rozhodnuté a spor trvá od 19. augusta 1996,   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   doterajšiu   dĺžku   súdneho   konania s ohľadom na konkrétne vyššie uvedené okolnosti prípadu a účel práva zaručeného v citovanom článku ústavy považovať za porušenie tohto práva sťažovateľa.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Sťažovateľ   okrem   vyslovenia   porušenia   práva   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov žiadal ústavný súd, aby vo svojom rozhodnutí prikázal okresnému súdu vo veci   sp.   zn.   9   C   801/97   konať   bez   prieťahov   a   priznať   sťažovateľovi   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu   porušil   svojou   nečinnosťou,   vo   veci   konal   podľa   osobitných   predpisov. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Z uvedeného vyplýva, že oba výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže   v uvedenom   prípade   ústavný   súd   vyslovil,   že   základné   právo,   ktorého porušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2003