SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 177/2016-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2016predbežneprerokovalsťažnosťobchodnejspoločnostiENVIROCHEMKft.,Nagytétényi 221225,Budapešť,Maďarskárepublika, zastúpenej advokátom̶JUDr. Martinom Bezákom, PhD., advokátska kancelária, Klincová 15, Bratislava, ktorounamieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súduv Bratislave sp. zn. 3 Cob 334/2013 zo 17. septembra 2014 a postupom Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky pri rozhodovaní o opakovanom podnete na podaniemimoriadneho dovolania a jej prípisom č. k. VI/3 Pz 226/15/1000-6 z 12. novembra 2015,a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ENVIROCHEM Kft. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ENVIROCHEM Kft., Nagytétényi 221 225,̶Budapešť, Maďarská republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušeniezákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 334/2013zo 17. septembra2014(ďalejlen„napadnutýrozsudok“)apostupomGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) prirozhodovaní o opakovanom podnete na podanie mimoriadneho dovolania a jej prípisomč. k. VI/3 Pz 226/15/1000-6 z 12. novembra 2015 o odložení opakovaného podnetuna podanie mimoriadneho dovolania (ďalej len „prípis“).
Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa bola účastníčkoukonania vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.28 Cb 85/2011 o vydanie veci, eventuálne o náhradu škody v sume 3 135 982,50 €.Okresný súd v uvedenej veci rozhodol rozsudkom zo 6. augusta 2013, ktorým žalobusťažovateľky zamietol. Proti prvostupňovému rozsudku okresného súdu podalasťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak,že výrok rozsudku vo veci samej, ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania potvrdila výrok týkajúci sa poplatkovej povinnosti sťažovateľky zrušil. Sťažovateľka uvádza,že podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania podaním z 28. apríla 2015.Prokurátor generálnej prokuratúry svojím upovedomením č. k. VI/2 Pz 200/15/1000-6z 3. augusta 2015 informoval právneho zástupcu sťažovateľky o výsledku šetreniaa spôsobe vybavenia podnetu, ktorým bol jej podnet na podanie mimoriadneho dovolaniaodložený. Sťažovateľka doručila generálnej prokuratúre 3. novembra 2015 opakovanýpodnet na podanie mimoriadneho dovolania, na ktorý reagovala generálna prokuratúraprípisom, ktorým opakovaný podnet sťažovateľky odložila.
Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje a zastáva názor, že jej opakovaný podnet bol„neodôvodnene odložený“aže postupom, ako aj prípisom generálnej prokuratúry došlo k porušeniu jej označených práv. Zároveň v nadväznosti na odmietnutie návrhu na podanie mimoriadneho dovolania prípisom a včasnosť svojej sťažnosti vo vzťahu k prípisu generálnej prokuratúry sa sťažovateľka domnieva, že jej lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu by mala byť v zásade zachovaná. Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka argumentuje a namieta, že aj napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej označených práv a na tento účel uvádza aj argumenty.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavnýsúd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti ENVIROCHEM Kft. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky pri rozhodovaní o jeho podnete na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 17.09.2014, č. k. 3Cob/334/2013-586, zavŕšeným upovedomením Generálneho prokurátora Slovenskej republiky o odložení opakovaného podnetu sťažovateľa zo dňa 12.11.2015, č. VI/3 Pz 226/15/1000-6, porušené bolo.
2. Základného právo spoločnosti ENVIROCHEM Kft. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 17.09.2014, č. k. 3Cob/334/2013-586, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.08.2013, č. k. 28Cb/85/2011-522, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, porušené bolo.
3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 17.09.2014, č. k. 3Cob/334/2013-586 sa preto zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
4. Spoločnosti ENVIROCHEM Kft. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 60 000,6 (slovom šesťdesiattisíc eur), ktoré je Generálny prokurátor Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave povinný spoločne zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Martina Bezáka, PhD., advokáta, so sídlom Klincová 15, 821 08 Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Spoločnosti ENVIROCHEM Kft. sa priznáva náhrada trov konania vo výške 322,73 €, ktoré je Generálny prokurátor Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave povinný spoločne zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Martina Bezáka, PhD., advokáta, so sídlom Klincová 15, 821 08 Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z hľadiska predbežného prerokovania sťažnosti je podstatný najmä § 20 ods. 3zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konaniaokrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhomna začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorejsťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnomsúde v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde), čím zároveňvymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavkyna poskytnutie ústavnej ochrany.
1. K namietanému porušeniu označených práv postupom generálnej prokuratúry a jej prípisom
Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243ea nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.Z týchto ustanovení zjavne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktoréhovyužitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi Slovenskejrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“). Podľa stabilizovanej judikatúry ústavnéhosúdu na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podaniemimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemápovinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátorarozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejtosúvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemácharakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01,II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05).
Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd konštatuje, ženapadnutým prípisom ani postupom generálnej prokuratúry, ktorým generálna prokuratúraodložila opakovaný podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania protinapadnutému rozsudku krajského súdu, nemohlo dôjsť k porušeniu základného právasťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže platnázákonná úprava nezakladá právo (právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu na podaniemimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú pretomožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že postupom, teda nevyužitímoprávnenia generálneho prokurátora podať proti napadnutému rozsudku krajského súdumimoriadne dovolanie, ako ani jeho prípisom nemohlo dôjsť k porušeniu základného právasťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a sťažnosť sťažovateľky v tejto častipri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu
Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv sťažovateľky napadnutýmrozsudkom krajského súdu, ústavný súd pripomína, že jednou zo základných podmienokprijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnostirozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatreníalebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inomzásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodomna odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákono ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03,I. ÚS 188/03).
Sťažnosť smeruje aj proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Ústavný súdz kópie opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania okrem iného zistil,že napadnutý rozsudok krajského súdu bol sťažovateľke doručený 18. novembra 2014.Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 25. januára 2016. Na prvý pohľadje teda zrejmé, že sťažnosť bola doručená ústavnému súdu v značnom časovom odstupepo uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti rozsudku krajského súdu,teda oneskorene. Z tohto dôvodu ju bolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako oneskorene podanú.
Pokiaľ sťažovateľka poukazovala na rozhodnutie ústavného súdu vo veci vedenejpod sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. novembra 2011 a tvrdila, že lehota je zachovanávo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu aj vtedy, ak bol podaný podnet na podaniemimoriadneho dovolania, ktorý bol odmietnutý, ústavný súd k uvedenému dodávaa konštatuje, že ústavný súd naopak konštantne judikuje, že lehota v takýchto prípadochnemôže byť zachovaná (napr. I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05,I. ÚS 43/07, III. ÚS 342/2010). Vo veci sp. zn. IV. ÚS 481/2011 išlo o situáciu,keď sťažovateľ neúspešne podal dovolanie.
Ústavný súd v týchto prípadoch vychádza z podstatného právneho rozdielu medzidovolaním podaným účastníkom konania a mimoriadnym dovolaním, ktoré môže podaťgenerálny prokurátor. Ako už bolo uvedené, podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súduna vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadnehodovolania neexistuje právny nárok, preto oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolanianemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01,II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05, I. ÚS 43/07).
Podnet na podanie mimoriadneho dovolania a rozhodnutie o ňom tak nemožnopovažovať za účinne poskytnutý prostriedok nápravy práv zaručených sťažovateľom čl. 127ods. 1 ústavy (na rozdiel od dovolania), preto zachovanie dvojmesačnej lehoty na podaniepredmetnej sťažnosti z dôvodu realizácie podnetu na podanie mimoriadneho dovolanianeprichádza do úvahy.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2016