SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 177/2015-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouJUDr. Antóniou Kauzalovou, Advokátska kancelária, Májová 1115, Čadca, pre namietanéporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 110/2013a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.1 Cdo 110/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn.7 C 1627/1999 na základe vzájomného návrhu odporcu v prvom rade (sťažovateľa, pozn.) sasťažovateľ ako odporca v prvom rade domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnostíidentifikovaných v návrhu. Okresný súd Čadca v uvedenej veci rozhodol rozsudkomz 26. októbra 2010, ktorým vyhovel návrhu sťažovateľa. Proti predmetnémuprvostupňovému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súdv Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 8 Co 86/2011 zo 14. decembra 2012tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v neprospech sťažovateľa. Sťažovateľ uvádza, žeproti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie 8. januára 2013. Sťažovateľnamieta, že v napadnutom dovolacom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a tým ajk porušovaniu jeho označených práv. Napadnuté konanie prebieha na najvyššom súdepod sp. zn. 1 Cdo 110/2013.
S poukazom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, ženajvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 110/2013 porušil jeho základné právopodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd najvyššiemusúdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov a aby sťažovateľovi priznalfinančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutíbez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom...
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98,I. ÚS 132/03).
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že ju bolo potrebnéodmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totižvyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následokporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keďústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010,I. ÚS 96/2011).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konaniasama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnostina ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobnenapr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z charakteru dovolacieho konania, kdeúlohou dovolacieho súdu je preskúmanie postupu a rozhodnutia prvostupňového, ako ajdruhostupňového súdu, pričom z hľadiska početnosti úkonov viditeľných z pohľadusťažovateľa, napr. pojednávaní, je potrebné mať na zreteli fakultatívnosťnariadenia pojednávania dovolacím súdom na prejednanie dovolania (§ 243a ods. 1 zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov), ktoré spravidla aninenariaďuje. Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo k nariadeniu pojednávania,resp. k iným úkonom viditeľným z pohľadu sťažovateľa, ešte sama osebe neznamená, žedovolací súd bol vo veci úplne nečinný. Ústavný súd nepovažoval namietanú dĺžkudovolacieho konania od jeho začiatku 19. marca 2013 (informácia získaná v súčinnostis Okresným súdom Čadca) do podania tejto sťažnosti (4. februára 2015) za nesúladnús označenými právami sťažovateľa. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutímna rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach,podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti odpovahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať saďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušeniapráva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť saopätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konanína najvyššom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2015