znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 177/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a podľa čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č.   129 z 12. mája 2006   a porušenia jeho základného práva podľa   čl. 46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavení jeho   podnetu   z 5.   decembra   2006   na   podanie   protestu   prokurátora   proti   personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 129 z 12. mája 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2007 doručená   sťažnosť   J.   S.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   z 3.   mája   2007,   v ktorej prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a podľa čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 129 z 12. mája 2006 (ďalej len „personálny rozkaz”) a porušenie jeho základného práva podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna prokuratúra“) pri vybavení jeho podnetu z 5. decembra 2006 na podanie protestu prokurátora proti personálnemu rozkazu.

Z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   personálnym rozkazom prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších podpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), teda z dôvodu, že podľa záveru príslušných služobných orgánov porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa skutkových záverov príslušných služobných orgánov sa mal sťažovateľ zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobných povinností dopustiť tak, že po tom, čo bol „... 14. 11. 2005 personálnym rozkazom GR SPSČ MV SR č. 350/2005 zo dňa 2. 11. 2005 povolaný do I. behu pomaturitného zdokonaľovacieho diaľkového štúdia pri výkone štátnej služby na SOŠ PZ v Bratislave. V čase vyučovania bola dňa. 23. 3. 2006 vykonaná orientačná dychová skúška, za účelom zistenia, či poslucháči nevykonávajú štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov. Kontrola na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu bola vykonaná   pomocou   prístroja   Alcotest   7410,   výr.   č.   ARUL-0022.   U   menovaného   bola uvedeného   dňa   vykonaná   dychová   skúška   celkovo   trikrát   a   to   v   čase   o   07.49   hod.   s pozitívnym výsledkom 0,36 mg/l (0,79 promile), v čase o 8.08 hod. s pozitívnym výsledkom 0,32 mg/l (0,67 promile) a v čase o 08.27 hod. s pozitívnym výsledkom 0,30 mg/l (0,63 promile). Pomocou výstupu z tlačiarne boli zabezpečené všetky tri výsledky vykonaných meraní“.

Podľa záveru príslušných služobných orgánov sťažovateľ „... týmto konaním porušil služobnú   prísahu   a   služobnú   povinnosť   zvlášť   hrubým   spôsobom   a jeho   ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Zvlášť   hrubé   porušenie   služobnej   prísahy   spočíva   vtom,   že   nebol   čestným a   disciplinovaným   príslušníkom   PZ,   keď   štátnu   službu   vykonával   pod   vplyvom alkoholických nápojov.

Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas štúdia pri výkone štátnej služby na rezortnej strednej škole, na ktoré bol povolaný pre získanie špecializovaného (dôstojníckeho) vzdelania, počas ktorého mu patril služobný plat, zvlášť hrubým spôsobom porušil § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. a časť I. písm. a) body 2 a 9 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z.“.

Sťažovateľ   podal   proti   personálnemu   rozkazu   rozklad,   ktorý   minister   vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) rozhodnutím č. p.: KM-80/PK-2006 z 27. júla 2006 v podstatnej časti týkajúcej sa prepustenia zo služobného pomeru zamietol a napadnuté rozhodnutie v merite veci potvrdil.

Sťažovateľ uviedol, že 5. decembra 2006 podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu   a rozhodnutia   ministra   vnútra   vo veci   jeho prepustenia   zo   služobného pomeru žiadajúc   generálnu   prokuratúru   o   podanie   protestu   proti   personálnemu   rozkazu a rozhodnutiu ministra vnútra č. p.: KM-80/PK-2006 z 27. júla 2006. Prokurátor vojenskej súčasti generálnej prokuratúry odložil sťažovateľov podnet ako nedôvodný oznámiac mu uvedenú skutočnosť listom č. k. Hd 4032/06-62 z 22. marca 2007.

Na   základe   uvedených   skutočností   sa   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho splnomocneného   právneho   zástupcu   obrátil   na   ústavný   súd   namietajúc,   že   týmito rozhodnutiami ministra vnútra a postupom generálnej prokuratúry došlo k porušeniu jeho (v úvode označených) základných práv a slobôd zaručených v ústave, a žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo J. S. upravené v článku 19 ods. 1 a 2 a článku   50   ods.   5   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   ministra   vnútra   Slovenskej republiky   v   konaní   o   prepustenie   menovaného   zo   služobného   pomeru a personálnym rozkazom č. 129 z 12. mája 2006 porušené bolo.

2. Základné právo J. S. upravené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Generálnej   prokuratúry,   vojenskej   súčasti   Slovenskej   republiky v   konaní   o   podanom   návrhu   na   podanie   protestu   proti   personálnemu   rozkazu   č.   129 z 12. mája 2006 o prepustenie menovaného zo služobného pomeru porušené bolo.

3. Zrušuje personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 129 z 12. mája 2006 a vec vracia na ďalšie konanie.

4.   Ministrovi   vnútra   prikazuje   obnoviť   stav   pred   porušením   základného   práva uvedeného v bode 1 nálezu.

5.   J.   S.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   200   000   Sk,   ktoré   je   minister   vnútra povinný menovanému vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. J. S. priznáva trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 5 940 Sk, ktoré je minister vnútra povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

2. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 19 ods.   1,   2   a podľa   čl.   50   ods.   5   ústavy   postupom   ministra   vnútra   v konaní   vo   veciach služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, ktorého predmetom bol návrh na jeho prepustenie   zo   služobného   pomeru,   a následným   personálnym   rozkazom.   Namieta taktiež porušenie   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   generálnej prokuratúry pri vybavení jeho podnetu z 5. decembra 2006 na podanie protestu prokurátora proti personálnemu rozkazu.

Právomoc   ústavného   súdu   poskytovať   ústavnú   ochranu   fyzickým   osobám   alebo právnickým osobám v konaní podľa čl. 127 ústavy pred neoprávnenými zásahmi do ich základných práv alebo slobôd zo strany orgánov verejnej moci je založená na princípe subsidiarity,   v zmysle   ktorého   je   ústavná   sťažnosť   osobitným   právnym   prostriedkom nápravy.   Na   jeho   základe   poskytuje   ústavný   súd   ústavnú   ochranu   sťažovateľom   v prípadoch,   ak   o   ochrane   ich   práv   nerozhoduje   všeobecný   súd   (čl.   127   ods.   1   ústavy) a sťažovateľ   ochranu   nedosiahol   ani   po   vyčerpaní   účinných   a dostupných   právnych prostriedkov   nápravy,   na uplatnenie ktorých   ho oprávňoval zákon   (§ 53   ods.   1 zákona o ústavnom súde).

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušenie jeho základných práv postupom ministra   vnútra   v konaní   o   návrhu   na   prepustenie   sťažovateľa   zo   služobného   pomeru príslušníka Policajného zboru zavŕšenom personálnym rozkazom ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ   disponoval   dostupným   a účinným   opravným   prostriedkom,   na   uplatnenie ktorého ho oprávňoval zákon, a následne nebola vylúčená ani právomoc všeobecných súdov preskúmať zákonnosť rozhodnutí ministra vnútra.

Sťažovateľ sa ochrany svojich práv mohol podľa zákona účinne domáhať, a aj sa domáhal,   využitím   opravného   prostriedku   v konaní   vo   veciach   služobného   pomeru (rozkladu   podľa   §   244   zákona   č.   73/1998   Z.   z.).   a   ochrany   svojich   práv   vo   vzťahu k rozhodnutiu ministra vnútra o podanom rozklade č. p.: KM-80/PK-2006 z 27. júla 2006 podaním návrhu na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia podľa § 248 zákona č. 73/1998 Z. z., o ktorom by bol príslušný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podľa ustanovení piatej časti (§ 244 a nasl.) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Najvyšší súd bol teda súdom, ktorému prislúchala právomoc poskytnúť   ochranu   základným   právam   sťažovateľa   (v   zmysle   čl.   127   ods.   1   ústavy), porušenie ktorých namieta v sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Uvedený záver jednoznačne vyplýva nie len z príslušnej právnej úpravy (čl. 46 ods. 2 ústavy v spojení s § 248 zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s § 244 až 246d a s § 247 až 250k OSP), ale potvrdzuje ho aj ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sž 104/02 z 27. februára 2003 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu   sp.   zn.   Sž-o-NS   131/03   z 28.   októbra   2003,   rozsudok   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 4 Sž 38/03 z 20. mája 2003 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. Sž-o-NS 117/03 z 30. júna 2004, alebo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 4/03 z 29. júna 2004).

Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   disponoval   vo   vzťahu   k   napádanému postupu a rozhodnutiu ministra vnútra dostupnými a účinnými prostriedkami nápravy, na základe ktorých bol ochranu jeho základným právam a slobodám oprávnený ale aj povinný poskytnúť   v konečnom   dôsledku   najvyšší   súd.   Právomoc   najvyššieho   súdu   preskúmať v danom   prípade   v rámci   konania   podľa   piatej   časti   OSP   rozhodnutia   ministra   vnútra o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru (s možnosťou ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie v prípade uznania opodstatnenosti sťažovateľovej argumentácie ohľadne ich nezákonnosti – obsiahnutej aj v sťažnosti podanej ústavnému súdu) vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k sťažovateľom napádanému personálnemu rozkazu, ako aj vo vzťahu k následnému rozhodnutiu ministra vnútra č. p.: KM-80/PK-2006 z 27. júla 2006.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol v tejto časti pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   disponoval   účinným   právnym prostriedkom, využitím ktorého mohol právoplatné rozhodnutie ministra vnútra o rozklade priamo   napadnúť   na   súde   v konaní   podľa   piatej   časti   OSP,   posúdil   ústavný   súd   jeho námietku   obsiahnutú   v   zostávajúcej   časti   sťažnosti,   podľa   ktorej   mu „...generálna prokuratúra svojim rozhodnutím o odmietnutí... oprávneného podnetu znemožnila prístup k súdnej ochrane a k súdu“, zaručený v čl. 46 ods. 1 ústavy, „...čím došlo aj k porušeniu ustanovenia článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj článku 36 ods. 1 Listiny“, za zjavne neopodstatnenú.

Postup generálnej prokuratúry pri vybavení sťažovateľovho podnetu z 5. decembra 2006 na podanie protestu prokurátora proti personálnemu rozkazu bol spôsobilý porušiť ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy iba v tej časti, v ktorej je garantované právo na inú právnu ochranu. K tomu by však mohlo dôjsť iba v prípade, ak by sa prokuratúra sťažovateľovým podnetom náležite nezaoberala.

Prokurátor vojenskej súčasti generálnej prokuratúry odložil sťažovateľov podnet ako nedôvodný listom č. k. Hd 4032/06-62 z 22. marca 2007, v ktorom okrem iného uviedol: „V rámci vybavenia písomného podnetu som preskúmal Váš osobný spis, ktorý bol predložený   na tunajšiu súčasť   Okresným riaditeľstvom   Policajného zboru Košice I   a zistil som nasledovné skutočnosti. (...)

Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 136 písm. d) zákona, policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol.

Riaditeľom Strednej odbornej školy PZ Bratislava (ďalej len „SOŠ PZ Bratislava") boli   23.   marca   2006   odstúpené   riaditeľovi   Okresného   riaditeľstva   PZ   Košice   I   Vaše materiály, a to z dôvodu, že dňa 23. marca 2006 bol u Vás zistený pri pravidelnom konaní kontrolnej dychovej   skúšky   na   požitie   alkoholu   pozitívny   nález.   Uvedenú   skutočnosť riaditeľ školy považoval za porušenie povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona, taktiež za porušenie rozkazu riaditeľa číslo 1/2000 ktorým sa vydáva školský poriadok   a   rozkazu ministra vnútra SR číslo 64/2003. Vzhľadom na tieto skutočnosti Vášmu nadriadenému oznamoval, že budete vylúčený zo štúdia.

Zo zadováženého spisového materiálu je zrejmé, že ste porušili zákon a citované interné predpisy, na základe ktorých došlo k vylúčeniu zo štúdia, avšak samotné vylúčenie nie je možné z právneho hľadiska spájať s prepustením zo služobného pomeru príslušníka Policajného   zboru,   pretože   ide   o   dve   samostatné   konania.   Z   tohto   dôvodu námietka o   dvojnásobnom   postihnutí   za   jedno   protiprávne   konanie   nemá   v   tomto prípade oporu v zákone.

Pred samotným nástupom na SOŠ PZ Bratislava sté boli oboznámený s príslušnými právnymi normami a rozkazmi ministra vnútra SR smerujúcimi k zamedzeniu požívania alkoholických nápojov a nástupu policajtov pod vplyvom alkoholu do výkonu služby. Napriek tejto skutočnosti ste dňa 22. marca 2006 okolo 23.00 h požili alkoholické nápoje, pričom   uvedené   konanie   je   v   tomto   smere   potrebné   charakterizovať   ako   porušenie služobnej prísahy a zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti. Tvrdenia o porušení § 136 písm. d), § 48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona a časti I. písm. a) bodov 2 a 9 rozkazu   ministra   vnútra SR   č.   6/1997,   nie sú   účelové a   tendenčné,   ako   namietate   vo svojom podnete, pretože im predchádzalo náležité zistenie skutkového stavu.

V   plnom rozsahu sa   stotožňujem s Vaším   názorom,   že priznanie   sa k požitiu alkoholických nápojov   v nočných hodinách   a spolupráca so   služobným   orgánom   pri dokumentovaní   prípadu   nezakladá   tvrdenie   o   nečestnosti,   nestatočnosti a   nedisciplinovanosti.   V   tejto   súvislosti   však   podotýkam,   že   povinnosť   podrobiť   sa dychovej   skúške   Vám   vyplynula z   ustanovenia   §   136   písm.   e/   zákona,   teda   nebola vykonaná   dobrovoľne   a   o   Vašej   spolupráci so   služobným   orgánom   možno   taktiež vyjadriť   pochybnosti,   pretože   v   jednotlivých vyjadreniach   vo   vzťahu   k   požitému množstvu   alkoholických   nápojov   ste   neuvádzali   rovnaké skutočnosti.   Požívanie alkoholických   nápojov   zo   zdravotných   dôvodov   považujem   za neštandardnú   liečbu, pretože v prípade zdravotných ťažkostí ste mohli požiadať o odborné lekárske ošetrenie, ktoré v danej situácii určite nebolo nedostupné.

Ďalej   v   podnete   uvádzate,   že   internátnym   pobytom   a   štúdiom   na   SOŠ   PZ Bratislava ste sa iba pripravovali na výkon služby, teoretická príprava na výkon štátnej služby nemala byť tendenčné hodnotená ako jej výkon, a preto tvrdenie o zvlášť hrubom porušení služobnej disciplíny neobstojí. Samotný výkon štátnej služby začal vyučovacím procesom a neplnenie služobných povinností spočívalo v požití alkoholického nápoja, pod   vplyvom   ktorého   ste nastúpili   do   výkonu   služby,   čím   ste   konali   v   rozpore s ustanovením § 136 písm. d) zákona.

Minister   vnútra   SR   sa   v   plnom   rozsahu   vysporiadal   so   skutočnosťami uvedenými v rozklade proti personálnemu rozkazu, v jeho rozhodnutí sú podrobným a rozsiahlym spôsobom rozvedené dôvody, z ktorých vyplynul záver, že svojím konaním ste porušili služobnú prísahu, služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a Vaše ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

V rozhodnutiach ministra vnútra SR som nezistil žiadne porušenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by vyžadovali zásah prokurátora v netrestnej oblasti, a preto odkladám Váš podnet ako nedôvodný.“

Z obsahu listu prokurátora vojenskej súčasti generálnej prokuratúry č. k. Hd 4032/06-62 z   22.   marca   2007   je   zrejmé,   že   orgány   prokuratúry   sa   sťažovateľovým   podnetom z 5. decembra 2006 náležite zaoberali a svoje závery konkrétne a dostatočne odôvodnili. Za daných   okolností   nemožno   zo   samotnej   skutočnosti,   že   sťažovateľovmu   podnetu nevyhoveli, vyvodiť porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   dospel   k záveru,   že   účinky   výkonu   právomoci   generálnej   prokuratúry v danom   prípade   sú   zlučiteľné   so   sťažovateľom   označeným   ustanovením   čl.   46   ods.   1 ústavy,   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2007