znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 177/06-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   decembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť L. Š., K., zastúpeného advokátkou JUDr. J. B., K., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 340/96, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 340/96   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   D   340/96 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   L.   Š. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50   000   Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   uhradiť   trovy právneho   zastúpenia   L.   Š.   v sume   5 788   Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet advokátky JUDr. J. B.

5.   Okresný   súd   Košice   II j e   p o v i n n ý   uhradiť   Kancelárii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky trovy právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemsto-osemdesiatosem   slovenských   korún)   na   účet   Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2006 doručená sťažnosť L. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpeného advokátkou JUDr. J. B., K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 340/96.

Ústavný   súd   uznesením   sp.   zn.   III.   ÚS   177/06-7   z   20.   júna   2006   ustanovil sťažovateľovi právnu zástupkyňu na konanie pred ústavným súdom.

Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v nasledovne opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľ   podal   14.   februára   1996   okresnému   súdu   návrh   na   začatie   konania týkajúci sa novoobjaveného majetku po poručiteľovi A. Š. Okresný súd vydal 15. marca 1996 poverenie notárovi JUDr. J. P. ako súdnemu komisárovi (ďalej len „súdny komisár“). Súdny   komisár   vykonal   úkony   vo   veci   prerokovania   dedičstva   a   prvé   pojednávanie   sa uskutočnilo 17. decembra 1996. Uvedené pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti závetného dediča R. A. Zákonná zástupkyňa maloletých dedičov P. a B. Š. odmietla dedičstvo. Súdny komisár uložil dedičom oznámiť návrh dohody na vyporiadanie a ukončenie dedičského konania.

Pojednávanie,   ktoré   sa   konalo 8.   júla 1997   bolo   odročené   za   účelom   schválenia úkonu   zákonnej   zástupkyne   maloletých   dedičov   -   odmietnutia   dedičstva.   Na   tomto pojednávaní, boli prítomní dedičia   oboznámení s listom   sťažovateľa, ktorým   spochybnil závet poručiteľa.

Dedičský spis bol súdnym komisárom 31. novembra 1998 zaslaný okresnému súdu na schválenie úkonu podľa § 176 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd 27. januára 1999 vrátil uvedený spis súdnemu komisárovi za účelom doplnenia zápisnice.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 27. februára 2000 boli vypočutí ďalší dedičia, ale pre   neprítomnosť   zákonnej   zástupkyne maloletých   dedičov   bolo   pojednávanie   odročené na neurčito.   Opätovne   bola   zákonná   zástupkyňa   maloletých   dedičov   predvolaná na pojednávanie 18. decembra 2001 a 12. januára 2002. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 26. marca   2002   došlo   k uzatvoreniu   dedičskej   dohody   medzi   prítomnými   dedičmi. Pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 12. júl 2004 bolo pre neprítomnosť dedičov H. a R. A. odročené. Súdny komisár zaslal 20. decembra 2004 dedičský spis okresnému súdu na ďalšie konanie s návrhom uznesenia. Dňa 30. januára 2006 okresný súd vrátil spis súdnemu komisárovi so zdôvodnením, že vzhľadom na predošlý priebeh dedičského konania nie je možná dohoda dedičov.

S   prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite)   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   D   340/96   a   prikázal   okresnému   súdu   konať v uvedenej   veci   bez   prieťahov.   Zároveň   sťažovateľ   žiada,   aby   mu   ústavný   súd   priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 13. septembra   2006   a   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ju uznesením č. k. III. ÚS 177/06-25 prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho   pojednávania,   ktoré   vzhľadom   na   charakter   konania   nemohlo   prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   predseda   okresného   súdu   zaslal   vyjadrenie k sťažnosti,   v ktorom   uviedol   chronologický   prehľad   úkonov   a   na   základe   chronológie vo veci vykonaných úkonov pripustil, že v konaní k určitým prieťahom došlo. Zabezpečenie stanoviska príslušného notára k prerokúvanej veci ponechal na zváženie ústavnému súdu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a predovšetkým z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 28 D 340/96.

Uznesením Obvodného súdu Košice 2 z 24. apríla 1995 začalo na základe oznámenia o úmrtí A. Š. konanie bez návrhu a vykonaním úkonov v konaní o dedičstve bol poverený ako súdny komisár JUDr. P. Termín pojednávania bol určený na 16. máj 1995 a uznesením zo 4. augusta 1995 sp. zn. 28 D 192/95, Dnot 84/95-8, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6. septembra 1995, bolo konanie zastavené.

Dňa 14. februára 1996 sťažovateľ oznámil Obvodnému súdu Košice 2, že dedičské konanie   nemalo   byť   zastavené,   pretože   poručiteľ   určitý   majetok   zanechal.   Na   základe uvedeného oznámenia bol 15. marca 1996 JUDr. P. opätovne poverený vykonaním úkonov v konaní o dedičstvo po zomrelom poručiteľovi v lehote najneskôr do 6 mesiacov.

Súdny   komisár   listami   zo   14.   mája   1996   žiadal   dcéru   poručiteľa   H.   A.,   aby   sa v lehote   20   dní   vyjadrila   k podaniu   a   syna   poručiteľa,   aby   predložil   doklady od novoobjaveného majetku. Taktiež žiadal S., v K., o oznámenie, či nebohý A.   Š. má vložené úspory, ktoré by patrili do dedičstva. H. A. sa listom z 11. júna 1996 vyjadrila k podaniu sťažovateľa.

Dňa 17. decembra 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom zákonná zástupkyňa maloletých dedičov P. a B. Š. odmietla dedičstvo zo závetu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Listom zo 4. júla 1997 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. júla 1997 a bolo odročené na neurčito.

Dňa   30.   novembra   1998   zaslal   súdny   komisár   spis   okresnému   súdu   za   účelom schválenia   úkonu   –   odmietnutia   dedičstva   zákonnou   zástupkyňou   za   maloleté   deti. Dňa 27. januára 1999 bol daný pokyn sudkyňou okresného súdu na vrátenie spisu súdnemu komisárovi za účelom doplnenia zápisnice. Spis mu bol doručený 26. februára 1999.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 27. júla 2000, na ktorom sa nezúčastnila zákonná zástupkyňa   maloletých   dedičov   Ing.   D.   Š.   Pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito. Predvolaná účastníčka Ing. D. Š. sa na základe predvolania opätovne nedostavila k súdnemu komisárovi 27. októbra 2000 a 23. januára 2001. Listom z 31. januára 2001 sťažovateľ spochybnil závet po poručiteľovi.

Dňa   7.   januára   2002   splnomocnila   Ing.   D.   Š.,   zákonná   zástupkyňa   maloletých dedičov,   pani   H.   A.   zastupovaním   v dedičskej   veci.   Pojednávanie,   ktoré   sa   konalo 11. februára 2002 bolo odročené na neurčito. Súdny komisár žiadal listom z 11. februára 2002   Stredisko   cenných   papierov   Slovenskej   republiky,   a.   s.,   Bratislava   o vyhotovenie a zaslanie výpisu z účtu CP z I., resp. II. vlny kupónovej privatizácie, ktoré mu bolo zaslané 27.   februára   2002.   Pojednávanie,   na   ktorom   došlo   k uzatvoreniu   dedičskej   dohody   sa uskutočnilo 26. marca 2002.

Na pojednávanie, ktoré bolo určené na 12. júl 2004 sa nedostavili predvolaní dedičia H. A. a R. A. bez udania dôvodu. Dňa 20. decembra 2004 zaslal súdny komisár dedičský spis okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 15. februára 2006 bol dedičský spis vrátený späť súdnemu komisárovi, pretože odmietnutie dedičstva H. A. zo dňa 26. marca 2002 je neplatné, pretože uvedená dedička 17. decembra 1996 uviedla a svojím podpisom potvrdila, že dedičstvo neodmieta. Na pojednávanie, ktoré sa konalo 7. apríla 2006 sa nedostavila dedička H. A. a svoju neúčasť neospravedlnila. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. októbra 2006 sa zúčastnil iba sťažovateľ a bolo mu oznámené, že odmietnutie dedičstva H. A. z 26. marca 2002 je neplatné.

III.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo na to, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (…) v primeranej   lehote   prejednaná   (…)   súdom   (…),   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych právach alebo záväzkoch (…).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného súdu   sa   otázka,   či   v konkrétnom   prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods.   2   ústavy, skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti   každého prípadu najmä   podľa   týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98, I. ÚS 3/00).

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu náročnosť predmetnej veci, pričom na základe týchto   hľadísk   uvedené   konanie   považoval za   štandardné   konanie   v dedičskej   veci s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti. Ústavný súd v tejto súvislosti výslovne konštatuje, že skutkový a právny stav v danej veci nie je v príčinnej súvislosti s dĺžkou posudzovaného konania.

Správanie účastníkov je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Z hľadiska hodnotenia uvedeného kritéria je potrebné uviesť, že sťažovateľ nemal podiel na zdĺhavosti konania. Nezúčastnil   sa   iba   na   jednom   z nariadených   pojednávaní   a   svoju   neúčasť ospravedlnil.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   použitím   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bol postup okresného súdu. V danom prípade ústavný súd podľa § 38 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku úkony notára považoval za úkony súdu.

Pri   skúmaní   toho,   či   v dôsledku   postupu   okresného   súdu   došlo   k porušeniu označeného   základného   práva,   ústavný   súd   zistil,   že   celé   preskúmavané   konanie   sa vyznačuje prieťahmi na strane okresného súdu. Zbytočné prieťahy v konaní boli zistené vo viacerých obdobiach, a to:

- od   17.   decembra   1996   do   8.   júla   1997,   teda   v období   medzi   prvým   a   druhým pojednávaním   (viac ako 6   mesiacov),   ale aj v čase   medzi   druhým pojednávaním a zaslaním   spisu   okresnému   súdu,   t.   j.   od   9.   júla   1997   do   30. novembra   1998 (16 mesiacov), keď nebol urobený žiadny úkon;

- od 26. februára 1999, keď bol spis znova vrátený súdnemu komisárovi na konanie do 27. júla 2000, keď sa konalo pojednávanie (17 mesiacov);

- od   23.   januára   2001   do   11.   februára   2002   (12   mesiacov)   a   od   26.   marca   2002 do 12. júla   2004   (15   mesiacov),   t.   j.   v období   medzi   ďalšími   pojednávaniami, v ktorom taktiež nebol urobený žiadny úkon;

- od   decembra   2004   do   15.   februára   2006,   keď   bol   spis   na   okresnom   súde   a až po uplynutí 13 mesiacov ho okresný súd vrátil späť súdnemu komisárovi na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného ústavný súd zistil, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp.   zn.   28   D   340/96   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   celkovej   dĺžke   6   rokov a 7 mesiacov   a   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, tak ako mu to zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   rozhodol   o porušení   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote a prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

V súvislosti s úpravou sťažnosti čl. 127 ods. 3 ústavy ustanovuje: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže priznať   tomu,   koho   základné   právo   alebo   sloboda   sa   porušili,   aj   primerané   finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50 000   Sk. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že doba, ktorá   uplynula   od   podania   návrhu   až   doteraz   je   neprimerane   dlhá   a ničím neospravedlniteľná   a nezdôvodniteľná.   Sťažovateľ   poukázal   na   to,   že   v dôsledku dlhotrvajúceho konania je vystavený stresovým situáciám majúcim za následok zdravotné problémy.   Pretrvávajúca   právna   neistota   negatívne   ovplyvnila   jeho   životné   a sociálne podmienky.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a pri určovaní jeho výšky vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva,   keď   priznáva   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   to,   že   celková   doba   konania   okresného   súdu   bola   poznačená zbytočnými prieťahmi, ústavný súd rozhodol   aj o primeranom finančnom   zadosťučinení podľa   §   50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   v   požadovanej   výške   50 000   Sk,   ktorá neprevyšuje sumu primeranú okolnostiam prípadu.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v sťažnosti   žiadala   ústavný   súd   o priznanie   trov právneho   zastúpenia.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnou zástupkyňou sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa   ktorého   ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto je potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania   pred   ústavným   súdom,   ak   predmet   sporu   nie   je   možné   oceniť   peniazmi. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2006,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   16   381   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci,   každý   v   hodnote   2   730   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 164 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   je   správny   výpočet   trov   v sume   5   788   Sk,   ktorú Kancelária ústavného súdu uhradí právnej zástupkyni sťažovateľa. Okresný súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa Kancelárii ústavného súdu, a to v súlade so zásadou primeranosti a zodpovednosti za výsledok v konaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2006