znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 177/02-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 27. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť obce B., v zastúpení starostom Ing. J.   T.,   zastúpenej advokátom   JUDr.   J.   S.,   Advokátska   kancelária,   K.,   namietajúcu nezákonný postup Okresného úradu v Žarnovici, katastrálneho odboru, sp. zn. H 1/97 z 10.   júla   1998   v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn. 23 S 93/98 z 29. decembra 1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť starostu obce B. Ing. J. T.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola doručená sťažnosť   obce   B.,   v   zastúpení   starostom   obce   Ing.   J.   T.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   S.,   Advokátska   kancelária,   K., namietajúca nezákonný postup   Okresného   úradu   v Žarnovici,   katastrálneho   odboru (ďalej   len   „okresný   úrad“),   sp.   zn.   H 1/97   z 10.   júla   1998   v spojení   s rozsudkom Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   23   S 93/98 z 29. decembra 1998.

Sťažovateľ podal   sťažnosť podľa   čl.   127a ods.   1 v spojení s čl. 130   ods.   1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). V sťažnosti uviedol, že:„a)   Okresný   úrad,   katastrálny   odbor   v Žarnovici,   svojím   rozhodnutím   č.   k. H   1/97 zo dňa   10.   07.   1998   porušil   Ústavu   SR čl.   2 ods.   2.   Rozhodol   v rozpore so zákonom NR SR č. 162/1995 Z. z. § 52.

b) Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 23 S 93/98 zo dňa 29. 12. 1998 potvrdil rozhodnutie Okresného úradu, katastrálneho odboru v Žarnovici č. k. H 1/97 zo dňa 10. 07. 1998, prijaté v rozpore so zákonom NR SR č. 162/1995 Z. z. § 52, čím sa dopustil porušenia Ústavy SR čl. 144 ods. 1.

c)   Konaním   GP   SR (odložením   dovolania)   nedošlo   k naplneniu   Ústavy   SR čl. 149.

d) Existujúci stav v majetkovej oblasti (aj časť intravilámu obce B. je vedená ako majetok mesta N. B.) nám neumožňuje uplatňovať práva a povinnosti vyplývajúce z Ústavy SR čl. 65 ods. 1.“

Sťažovateľ ďalej uviedol, „že obec B. ako bývalá časť mesta N. B., bola od mesta N. B. odčlenená na základe uznesenia vlády SR č. 959, zo dňa 19. 12. 1995, s účinnosťou od 1. 1. 1996. Doteraz však nedošlo k vzájomnému majetko-právnemu vysporiadaniu,   pre   neochotu   predstaviteľov   mesta   N.   B.,   vrátiť   nám   pôvodné, historické,   katastrálne   územie.   O zmenu   hranice  ...   sme   požiadali   Okresný   úrad, katastrálny odbor v Žarnovici... ten však nášmu návrhu...nevyhovel“. Podľa názoru sťažovateľa si okresný úrad osvojil zlé skutkové tvrdenia predstaviteľov mesta N. B., ktoré   sa   stali   podkladom   rozhodnutia.   Odvolanie   proti   predmetnému   rozhodnutiu zaslali krajskému   súdu,   ktorý   rozsudkom   z 29.   decembra   1998 sp.   zn. 23   S 93/98 potvrdil rozhodnutie okresného úradu.

Dňa   25.   marca   1999   sťažovateľ   podal   podnet   na   mimoriadne   dovolanie Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“), ktorá 23. marca 2000 listom sp. zn. VI Pz 597/99 podnet odložila. Na nový podnet z 2. januára 2001 mu bolo generálnou prokuratúrou oznámené, že lehota na podanie sťažnosti uplynula 25. marca 2000.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   „z dôvodu   nezákonného   rozhodnutia   Okresného   úradu, katastrálneho odboru v Žarnovici v predmetnej veci, následného konania a rozsudku Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici,   ako   i nekonania   GP   SR,   alebo   konania v nevhodných   termínoch, obci B. unikol   od 01. 01. 1996 do   31.   12. 2002 príjem rozpočtu... na dani zo stavieb a pozemkov v čiastke 1 278 578,- Sk“.

Citovanými rozhodnutiami, ktoré sťažovateľ k sťažnosti pripojil, došlo podľa jeho názoru k porušeniu ustanovenia § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.   162/1995   Z.   z.   o katastri   nehnuteľností   a o zápise   vlastníckych   a iných   práv k nehnuteľnostiam   (katastrálny zákon) v znení neskorších   predpisov.   Vzhľadom   na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil „nezákonnosť rozhodnutia Okresného úradu, katastrálneho odboru v Žarnovici č. k. H 1/97 zo dňa 10. 07. 1998, v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   č.   23   S 93/98,   zo   dňa 29.   12.   1998,   zrušil   predmetné   rozhodnutie   a vec   prikázal   na   nové   prejednanie a rozhodnutie“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 58b ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia alebo upovedomenia o inom zásahu do veci územnej samosprávy. Táto lehota sa pri zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ o tomto zásahu mohol dozvedieť.

Sťažovateľ v konaní namieta, že ostatným rozhodnutím, o ktorom tvrdí, že je nezákonné, je rozsudok krajského súdu sp. zn. 23 S 93/98 z 29. decembra 1998, ktorý mu bol doručený, a následne podával podnety generálnej prokuratúre, ako je uvedené vyššie.

Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 62/02). Toto sa týka aj sťažností orgánov územnej samosprávy vo veciach, v ktorých navrhovateľ tvrdí, že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím sa zasiahlo do vecí územnej samosprávy. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia   alebo   iného   zásahu   do   veci samosprávy.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv pred ústavným súdom, už uplynula lehota stanovená pre podanie návrhu na začatie tohto typu konania.

Ústavný súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že ako sťažovateľ je uvedená obec B., v zastúpení starostom. Podľa čl. 127a ods. 1 ústavy takýto typ sťažnosti môže podať len orgán územnej samosprávy (starosta alebo zastupiteľstvo), a nie obec.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2002