znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 176/2010-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 4. mája 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   P.   –   R.,   H.,   zastúpeného   JUDr.   A.   M.,   Advokátska kancelária, H., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 62/2003 z 23. apríla 2008 a rozsudkom   Krajského   súdu   v Prešove   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   3   Cob   53/2008 z 29. septembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. P. – R., o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2010 doručená sťažnosť E. P. – R., H. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Okresného súdu Humenné   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   Cb   62/2003 z 23. apríla 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 53/2008 z 29. septembra 2009.

Sťažovateľ v úvode sťažnosti uviedol, že sťažnosť „podáva po vyčerpaní možných opravných prostriedkov, v zákonom stanovenej dvoj-mesačnej lehote od odloženia podnetu k podaniu   mimoriadneho   dovolania   Krajskou   prokuratúrou   v Prešove   rozhodnutím doručeným dňa 8.2.2010...“.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   účastníkom   súdneho   konania v postavení odporcu o zaplatenie sumy 200 000 Sk s príslušenstvom. V uvedenej právnej veci rozhodol okresný súd rozsudkom z 2. mája 2005, ktorým zaviazal sťažovateľa zaplatiť navrhovateľovi sumu 95 847 Sk s príslušenstvom.

Na   základe   odvolania   podaného   sťažovateľom   krajský   súd   (v sťažnosti   nijako neoznačeným   rozhodnutím)   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   ako „nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť   a nedostatok   dôvodov“.   Po   vrátení   veci   okresný   súd   doplnil dokazovanie a vyniesol rozsudok (9. februára 2007), ktorým zaviazal sťažovateľa zaplatiť sumu 75 000 Sk s príslušenstvom.

Sťažovateľ podal opätovne odvolanie proti rozsudku okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľ „... v priebehu celého doterajšieho konania nikdy netvrdil, že mu žalobca niekedy požičal sumu 200 000,- Sk a žiadne peniaze od neho ani neprevzal“. Krajský súd opätovne zrušil uznesením z 3. mája 2007 rozsudok prvostupňového súdu, keďže okresný súd „pri vykonaní dokazovania nepostupoval podľa jeho predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia 3 Cob 53/05-120, kde bolo presne uvedené, čo je úlohou súdu prvého stupňa, a zároveň odvolací súd konštatoval, že táto úloha súdom prvého stupňa nebola splnená“.

Ďalej sťažovateľ uviedol: «Po opätovnom rozhodnutí okresného súdu,   sťažovateľ podal odvolanie. Krajský súd potvrdil rozsudok okresného, kde konštatoval, že „súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj náležitý právny záver.“»

Sťažovateľ je toho názoru, „že rozhodnutiami prvostupňového súdu Okresného súdu Humenné sp. zn. L2 Cb 62/2003 a odvolacieho súdu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Cob   53/008   zo   dňa   29.11.2009   bol   porušený   zákon“. Svoj   názor   opiera   o túto argumentáciu: „rozhodnutie odvolacieho súdu je tak v rozpore s jeho predchádzajúcimi právnymi názormi a s vykonaným dokazovaním a to naviac za situácie, keď na odvolacom pojednávaní žalobca a tiež jeho právny zástupca tvrdili, že v skutočnosti nedošlo medzi účastníkmi konania k žiadnej pôžičke vo výške 200 000,- Sk a žalovaný ani žiadne peniaze od žalobcu nikdy nedostal.“

V   závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhuje   ústavnému   súdu,   aby   nálezom   takto rozhodol:

„1.   vyhovel   sťažnosti   sťažovateľa   a   vydal   nález,   že   v   konaniach,   ktoré   bolo na všeobecnom súde dovŕšené   na Krajskom súde v Prešove rozsudkom 3   Cob 53/2008 zo dňa 29.11.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné 12 Cb 62/2003 zo dňa 23.4.2008 boli porušené práva sťažovateľa,

2.   zrušuje   rozsudky   označených   súdov   a   vracia   vec   Krajskému   súdu   v   Prešove na opätovné prejednanie a rozhodnutie.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   sa   pri   prerokovaní   tejto   sťažnosti   v   prvom   rade   vysporiadal s nedostatočným označením základného práva v sťažnosti a v samotnom jej petite, kde ich sťažovateľ bližšie nešpecifikoval, pričom vychádzajúc z obsahu celej sťažnosti ustálil, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa vyplývajúcim z ústavy a listiny mal, resp. má krajský súd v odvolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku okresného súdu pod sp. zn. 12 Cb   62/2003 z 23.   apríla 2008,   bolo prípustné   odvolanie   (ktoré   sťažovateľ aj podal).   Preto   bolo   v právomoci   krajského   súdu   v rámci   odvolacieho   konania   poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa, čo zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto sťažnosť v tejto časti bol ústavný súd nútený odmietnuť pre nedostatok právomoci.

Ústavný   súd   pripomína,   že   jednou   zo   základných   podmienok   prijatia   sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku krajského súdu pod sp. zn. 3 Cob 53/2008 z 29. septembra 2009, ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 Cob 53/2008 z 29. septembra 2009 nadobudol právoplatnosť 16. novembra 2009. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená   12.   apríla   2010.   Na   prvý   pohľad   je   teda   zrejmé,   že   sťažnosť   bola   doručená ústavnému súdu v značnom časovom odstupe po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty od   právoplatnosti   rozsudku   krajského   súdu,   teda   oneskorene.   Z   tohto   dôvodu   ju   bolo potrebné v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

Ústavný   súd   bez   toho,   aby   sa   tým   osobitne   zaoberal,   už   len   poznamenáva,   že počítanie ustanovenej dvojmesačnej lehoty od doručenia v sťažnosti uvedeného odloženia podnetu k podaniu mimoriadneho dovolania Krajskou prokuratúrou v Prešove (8. februára 2010)   nemá   žiadnu   právnu   relevanciu,   pretože   toto   rozhodnutie   sťažovateľ   svojou sťažnosťou ani nenapáda.

Nad   rámec   toho   ústavný   súd   považoval   za   potrebné   upozorniť   na   nedostatky sťažnosti,   ktoré   spočívajú   v týchto   skutočnostiach:   1.   sťažovateľ   k   svojej   sťažnosti nepripojil splnomocnenie na zastupovanie advokátom; 2. sťažovateľ nepripojil ani kópie právoplatných rozhodnutí súdov, ktoré sťažnosťou napáda; 3. v petite neboli identifikované práva,   k   porušeniu   ktorých   malo   dôjsť;   4.   samotný   petit   sťažnosti   je   nevykonateľný, pretože sťažovateľ žiada zrušiť rozsudok okresného súdu, ako aj krajského súdu a vrátiť vec na   prerokovanie   a   rozhodnutie   krajskému   súdu;   5.   odôvodnenie   sťažnosti   je   nepresné a neurčité (napr. pri popise jednotlivých rozhodnutí súdov chýba ich označenie spisovou značkou a dátumom rozhodnutia, resp. sú tieto dátumy chybné). Takéto nedostatky podania, a to   najmä   s prihliadnutím   na   právne   zastúpenie   sťažovateľa   advokátom,   sú   rozhodne dôvodom, pre ktorý by ústavný súd bol oprávnený odmietnuť sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitosti bez toho, aby sťažovateľa na ich odstránenie vyzýval.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   dôvodov   o   sťažnosti   pri   jej   predbežnom prerokovaní rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2010