znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 176/06-61

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   júla   2007 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť R. B. a M. B., obaja bytom L., zastúpených advokátom JUDr. S. J., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/01 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo R. B. a M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/01 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 176/06-17 z 20. júna 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. B. (ďalej len „sťažovateľka v I. rade“) a M. B. (ďalej len „sťažovateľ v II. rade“ spolu ďalej aj „sťažovatelia“) vo veci porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/01.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidia sťažovatelia v nasledovne opísanom skutkovom stave.

Dňa 24. augusta 2000 podali sťažovatelia trestné oznámenie proti Z. K. (ďalej len „obžalovaný   v I.   rade“)   a M.   M.   (ďalej   len   „obžalovaný   v II.   rade“   spolu   ďalej   aj „obžalovaní“), ktorí ich mali fyzicky napadnúť. Uznesením sp. zn. ČVS: OUV-239/2000 z 25. augusta 2000 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 238 ods. 1 a 3 Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“), trestný čin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin výtržníctva podľa ustanovenia § 202 ods. 1 Trestného zákona.

Uznesením   z 23.   októbra   2000   bolo   podľa   ustanovenia   §   163   ods.   1   Trestného poriadku (ďalej len „Trestný poriadok“) vznesené obvinenie proti obžalovanému v I. rade a obžalovanému   v II.   rade.   Okresná   prokuratúra   v S.   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“) podala 22. marca 2001 obžalobu okresnému súdu. Dňa 24. augusta 2001 bol podaný návrh sťažovateľov ako poškodených na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Predmetné konanie   bolo   26. septembra   2001   uznesením   spojené   na   spoločné   prerokovanie a rozhodnutie; vec bola naďalej vedená pod sp. zn. 1 T 66/01.

Po   opísaní   priebehu   konania   pred   okresným   súdom   sťažovatelia   konštatujú, že v predmetnom   konaní   dochádzalo   k prieťahom,   pričom   okresný   súd   rozsudkom z 31. októbra 2005 uznal obžalovaného v II. rade za vinného. Právny zástupca sťažovateľov podal 27. januára 2006 odvolanie proti predmetnému rozsudku. Rozhodnutie nenadobudlo ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatnosť.

3. Sťažovatelia žiadali vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/01 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej   veci   bez   prieťahov.   Zároveň   žiadali   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy tak, aby sťažovateľke v I.   rade priznal sumu 300 000 Sk a sťažovateľovi v II. rade sumu 100 000,-Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili tým, že: „Sťažovateľ svoje právo na rozhodnutie vo veci uplatňuje už od 24. 08. 2000, v ten deň došlo k spáchaniu predmetného skutku a bolo podané trestné oznámenie. (...)

Konanie doposiaľ trvá 5 rokov a 3 mesiacov. (...) Mám za to, že vec nie je právne zložitá, pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy sú stabilizované v judikatúre súdov.

...od 26. 5. 2003 sa v uvedenej trestnej veci nekonalo žiadne pojednávanie z dôvodu, že súd niekoľkokrát po sebe nezabezpečil na pojednávanie prítomnosť obvinených a z toho dôvodu boli následne vytýčené pojednávania odročené. (...)

Sťažovateľ preto navrhuje, aby jej Ústavný súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v takej   výške,   ktorou   by   aspoň   čiastočne   kompenzoval   škodu,   ktorú   štát   sťažovateľovi spôsobil prieťahmi v súdnom konaní.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa 19. októbra 2006 k veci písomne vyjadril predseda okresného súdu (sp. zn. Spr. 125/06) a k jeho vyjadreniu zaujal právny zástupca sťažovateľov písomné stanovisko zo 16. apríla 2007.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 125/06 z 19. októbra 2006 uviedol: „Z chronologického prehľadu úkonov, ako aj z procesného postupu súdu je zrejmé, že k prieťahom v konaní zo strany súdu nedošlo. Ak nedošlo k právoplatnému skončeniu veci,   stalo   sa   tak   z objektívnych   príčin,   ktoré   boli   spôsobené   odročovaním   hlavných pojednávaní   z dôvodu   absencie   obžalovaných,   právnych   zástupcov,   svedkov   a pod. Z charakteru trestnej činnosti je preukázaná právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje.“. V ďalšom   podrobne   poukázal   na   priebeh   konania   pred   okresným   súdom (v podstate zhodne ako je uvedené v bode III odôvodnenia, pozn.) a uviedol: „Na hlavnom pojednávaní dňa 31. 10. 2005 bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol uznaný vinným   obžalovaný   M.   M.,   bolo   u neho   upustené   od   uloženia   súhrnného   trestu,   bola mu uložená povinnosť nahradiť poškodenej R. B. škodu vo výške 6.095,- Sk a poškodenému M. B. ml. škodu vo výške 8.400,- Sk a to bolestné. So zvyškami nárokov na náhradu škody boli poškodení odkázaní na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Uznesením zo dňa 31.   10.   2005   súd   rozhodol   podľa   §   23   ods.   1   Tr.   por.   o vylúčení   trestnej   veci   proti obžalovanému Z. K. na samostatné konanie z dôvodu urýchlenia konania. Zákonná sudkyňa dňa   29.   11.   2005   požiadala   o predĺženie   lehoty   na napísanie   a expedovanie   rozsudku. Lehotu žiadala predĺžiť z dôvodu, že sa jedná o vec reštančnú, rozsiahlu a právne náročnú trestnú vec, pričom v mesiaci október a november 2005 rozhodla na hlavnom pojednávaní viacero náročných vecí, vybavovala väzobné veci a okrem toho rozhodla veci týkajúce sa maloletých vecí, kde sú určené krátke lehoty na vypracovanie rozhodnutí. Lehotu žiadala predĺžiť do 21. 1. 2006. Predseda okresného súdu lehotu predĺžil. Rozsudok bol písomne vyhotovený a expedovaný dňa 20. 1. 2006. Dňa 27. 1. 2006 podali poškodení odvolanie proti rozsudku. Dňa 2. 2. 2006 bola doručená oprava odvolania poškodených. Dňa 20. 3. 2006 bol spis predložený Krajskému súdu Trnava na rozhodnutie o odvolaní poškodených proti rozsudku. (...) Krajský súd v Trnave na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. 9. 2006 vyhlásil rozsudok. (...)“

Právny   zástupca   sťažovateľov   na   toto   vyjadrenie   okresného   súdu   reagoval   takto: «...súd   síce   konal,   ale   neefektívne.   Napriek   celkovej   dĺžke   uplynutého   času   a počtu pojednávaní konanie ešte stále nie je ukončené vo vzťahu k obž. K.

Neefektívnosť   úkonov   súdu   možno   vidieť   aj   v tom,   že   síce   súd   vytýčil   vo   veci pojednávanie   (na   deň   8.   10.   2001),   ale   nedodržal   zákonnú   lehotu   na   prípravu na pojednávanie   (nezaslal   predvolanie   v dostatočnom   predstihu),   čím   došlo   k zmareniu účelu   vytýčeného   pojednávania.   Samotný   okresný   súd   priznal   vo   svojom   vyjadrení pochybenie, keď nebol vydaný príkaz na zatknutie K. „omylom kancelárie“.

Súd,   napriek mnohým   absenciám   obvinených ako aj obhajcov,   ani raz nevyužil možnosti   poriadkových opatrení   na   ktoré   ho   oprávňuje   zákon 301/2005 Z.   z.   (...).   Súd z rôznych dôvodov ani raz, na základe § 120 Tr. p. nepredviedol obvinených napriek ich neospravedlneným   absenciám   na   pojednávaní.   Napriek   vysokému   počtu   ospravedlnení z dôvodu   práceneschopnosti,   Okresný   súd   ani   raz   nepreveril   skutočnú   oprávnenosť týchto tvrdení. Rovnako nevyužil ani možnosť uložiť obvinenému poriadkovú pokutu podľa § 70 Tr. p.

Okresný súd nevyužil ani možnosť ustanoviť náhradného obhajcu podľa § 42 Tr. p. z dôvodu práceneschopnosti obhajcu.»

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   a zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 1   T   66/01   ústavný   súd   zistil   nasledovný   relevantný   priebeh   a stav   predmetného konania:

Okresnému   súdu   bola   22.   marca   2001   doručená   obžaloba   okresnej   prokuratúry na obžalovaného   v I.   rade   z trestného   činu   výtržníctva   podľa   ustanovenia   §   202   ods.   1 Trestného zákona, trestného činu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 Trestného zákona, trestného činu porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 238 ods.   1   Trestného   zákona   a trestného   činu   marenia   výkonu   úradného   rozhodnutia   podľa ustanovenia § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a na obžalovaného v II. rade z trestného činu   výtržníctva   podľa   ustanovenia   §   202   ods.   1   Trestného   zákona,   trestného   činu porušovania   domovej   slobody   podľa   ustanovenia   §   238   ods.   1   a 3   Trestného   zákona a trestného činu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd nariadil 17. mája 2001 termín hlavného pojednávania na 25. jún 2001. Hlavné pojednávanie 25. júna 2001 bolo uznesením odročené na 27. august 2001 z dôvodu návrhu právneho zástupcu obžalovaného v I. rade na predvolanie hlavnej svedkyne. Hlavné pojednávanie 27. augusta 2001 bolo uznesením odročené na 8. október 2001 z dôvodu neprítomnosti obžalovaného v II. rade s tým, že bude predvolaný pod hrozbou udelenia poriadkovej pokuty v sume 50 000 Sk.

Dňa 20. augusta 2001 bola okresnému súdu doručená obžaloba na obžalovaného v I. rade z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Uznesením okresného súdu č. k. 1 T 66/01-30 z 26. septembra 2001 bola trestná vec vedená okresným súdom proti obžalovaným pod sp. zn. 1 T 25/01 a trestná vec vedená okresným súdom proti obžalovanému v I. rade pod sp. zn. 1 T 66/01 spojená na spoločné prerokovanie a rozhodnutie a obe boli vedené pod spoločnou sp. zn. 1 T 66/01.

Dňa 8. októbra 2001 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom zákonná sudkyňa oboznámila prítomných   s uznesením   č.   k.   1   T   66/01-30   z   26.   septembra   2001,   pričom obžalovaný v I. rade po porade s obhajcom požiadal o odročenie pojednávania, ktoré bolo následne odročené na 5. november 2001 so súčasným predvolaním svedkov navrhnutých obhajobou.

Dňa   10.   októbra   2001   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľov   ako poškodených osôb na náhradu škody spôsobenej trestnými činmi obžalovaných.

Dňa   22.   októbra   2001   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   obhajcu obžalovaného v I. rade o predvolanie svedkov.

Ďalšie pojednávanie sa konalo 5. novembra 2001, ktoré bolo odročené za účelom predvolania   svedkov   navrhnutých   právnym   zástupcom   obžalovaného   v I.   rade. Na pojednávaní nebol prítomný obžalovaný v II. rade. Okresný súd prípisom z 5. novembra 2001 požiadal MUDr. L. V. (ošetrujúci lekár) o zaslanie správy, či je obžalovaný v II. rade práceneschopný.

Okresný   súd   prípisom   z   5.   novembra   2001   žiadal   P.,   S.   (zamestnávateľa obžalovaného v II. rade) o oznámenie práceneschopnosti obžalovaného v II. rade.

Okresný súd prípisom z 5. novembra 2001 žiadal obžalovaného v II. rade o zaslanie potvrdenia o jeho práceneschopnosti v deň hlavného pojednávania 5. novembra 2001.Dňa 15. novembra 2001 bola okresnému súdu doručená odpoveď od ošetrujúceho lekára, že obžalovaný v II. rade je práceneschopný od 5. novembra do 10. novembra 2001. Vzhľadom   na   rozsah   nariadeného   dokazovania   určila   predsedníčka   senátu   hlavné pojednávanie na 17. a 20. december 2001.

Okresný   súd   prípisom   z 21.   novembra   2001   požiadal   S.   S.   (ďalej   len   „sociálna poisťovňa“)   o preskúmanie   dôvodnosti   vystavenia   práceneschopnosti   obžalovaného v II. rade   na   27. august   2001   a 5.   november   2001   (keď   bol   nariadený   termín   hlavného pojednávania).   Odpoveď   zo   sociálnej   poisťovne   bola   okresnému   súdu   doručená 14. decembra 2001.

Na pojednávaní 17. decembra 2001 okresný súd vykonal výsluchy obžalovaných a sťažovateľky   v I.   rade   ako   poškodenej.   Z úradného   záznamu   okresného   súdu z 19. decembra 2001 vyplýva, že predvolaná svedkyňa a obžalovaný v II. rade telefonicky ospravedlnili   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   20.   decembra   2001   z dôvodu   dočasnej práceneschopnosti.

Pojednávanie   20.   decembra   2001   bolo   z dôvodu   ospravedlnenej   neprítomnosti odročené na 19. a 26. február 2002.

Z úradného záznamu okresného súdu z 18. februára 2002 vyplýva, že predvolaný svedok telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 26. februára 2002, pretože má zaplatenú týždennú dovolenku (č. l. 87 spisu).

Z úradného záznamu z 19. februára 2002 vyplýva, že právny zástupca obžalovaného v I. rade telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 19. februára 2002, z dôvodu účasti na inom pojednávaní (vlastné rozvodové konanie).

Na pojednávaní konanom 19. februára 2002 okresný súd uskutočnil výsluch svedkov. Na hlavnom pojednávaní 26. februára 2002 okresný súd uskutočnil ďalší výsluch svedkov. Hlavné pojednávanie bolo uznesením odročené na 15. apríl 2002.

Dňa   14.   marca   2002   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľov   ako poškodených na náhradu škody spôsobenej trestným činom (čiastočné späťvzatie návrhu).Z úradného   záznamu   okresného   súdu   z 15.   apríla   2002   vyplýva,   že   obžalovaný v II. rade bol vzatý do väzby uznesením z 12. apríla 2002 pre trestný čin podľa ustanovenia § 247 ods. 2a, 3b a iné Trestného zákona.

Pojednávanie   konané   15.   apríla   2002   bolo   odročené   na   13.   máj   2002   po   tom, čo sudkyňa zistila, že obžalovaný v II. rade bol vzatý do väzby pre iný trestný čin. Okresný súd   22.   apríla   2002   požiadal   okresnú   prokuratúru   o   súhlas   k eskorte   a výsluchu obžalovaného v II. rade na hlavnom pojednávaní 15. mája 2002. Opatrením okresného súdu z 22. apríla 2002 bol obžalovanému v II. rade ustanovený obhajca [nutná obhajoba v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku].

Dňa 22. apríla 2002 okresný súd požiadal okresnú prokuratúru o udelenie súhlasu k eskorte   na hlavné pojednávanie. Okresnému súdu   bol 29.   apríla   2002   udelený súhlas s eskortou obžalovaného v II. rade na hlavné pojednávanie nariadené na 13. máj 2002. Na   pojednávaní   13.   mája   2002   bol   uskutočnený   výsluch   predvolaného   svedka a pojednávanie   bolo   odročené   z dôvodu   opätovného   predvolania   svedkov,   ktorí sa nedostavili na pojednávanie, pričom im bola uložená poriadková pokuta. Pojednávanie bolo uznesením odročené na 24. jún 2002.

Prípisom doručeným okresnému súdu 3. júna 2002 súhlasila okresná prokuratúra s predvedením obžalovaného v II. rade na hlavné pojednávanie nariadené na 24. jún 2002.Uznesením okresného súdu sp. zn. 1 T 66/01 z 13. mája 2002 bola svedkom uložená poriadková   pokuta   za   neúčasť   na   pojednávaní   13.   mája   2002   bez   dostatočného ospravedlnenia.

Právna zástupkyňa obžalovaného v II. rade doručila okresnému súdu 14. júna 2002 žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 24. júna 2002 z dôvodu účasti na inom pojednávaní   v N.   (č.   l.   133).   Okresný   súd   opatrením   z 18.   júna   2002   ustanovil obžalovanému v II. rade náhradného obhajcu „...pretože je dôvodná obava, že by mohlo byť   zmarené   nariadené   hlavné   pojednávanie   pre   neprítomnosť   ustanoveného   alebo zvoleného obhajcu“.

Pojednávanie konané 24. júna 2002 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti obžalovaného v I. rade s tým, že okresný súd zistí na Ústrednej evidencii väzňov B. (ďalej len „evidencia“), či sa nachádza vo väzbe (ako to na pojednávaní oznámil obžalovaný v II. rade).

Okresnému   súdu   bolo   1.   júla   2002   doručené   oznámenie   evidencie   o tom, že obžalovaný v I. rade sa od 23. mája 2002 nachádza vo väzbe na príkaz Okresného súdu Malacky.   Okresný   súd   požiadal   prípisom   z 26.   júla   2002   Okresný   súd   Malacky o oznámenie, pre aký trestný čin bol obžalovaný v I. rade vzatý do väzby a v akom štádiu trestného konania sa predmetná vec nachádza.

Okresnému súdu bolo 9. augusta 2002 doručené oznámenie Okresného súdu Malacky o trestnom konaní týkajúcom sa obžalovaného v I. rade.

Okresnému súdu bola 15. augusta 2002 doručená žiadosť Vojenského obvodového súdu v B. o zaslanie rozhodnutia vo veci sp. zn. 1 T 66/01. Okresný súd vydal 16. augusta 2002   pokyn   na   doručenie   oznámenia   –   informácie   o stave   konania.   Podľa   úradného záznamu okresného súdu z 21. augusta 2002 bolo zistené, že proti obžalovanému v II. rade je vedené väzobné konanie pod sp. zn. 2 T 52/02, 1. júla 2002 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému   podal   obžalovaný   v II.   rade   odvolanie   a spis   bol   6.   augusta   2002   predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“).

Okresný súd 7. októbra 2002 nariadil termín hlavného pojednávania na 11. november 2002,   vydal   pokyn   na   zaslanie   žiadosti   okresnej   prokuratúre   o súhlas   k eskorte obžalovaného v I. rade a súčasne žiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Š. (ďalej len „obvodné   oddelenie“),   aby   doručilo   zásielky   –   predvolania   na   hlavné   pojednávanie   - predvolaným svedkom.

Okresnému   súdu   bol   18.   októbra   2002   doručený   súhlas   okresnej   prokuratúry k eskorte obžalovaného v I. rade na pojednávanie, pričom okresný súd vydal v ten istý deň pokyn   na   vypravenie   prípisu   Okresnému   súdu   Malacky   v trestnej   veci   obžalovaného v I. rade.

Okresný   súd   zrušil   8.   novembra   2002   termín   pojednávania   nariadeného na 11. november 2002 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Obvodné oddelenie doručilo   13.   novembra   2002   okresnému   súdu   oznámenie   o nedoručení   zásielky predvolaným svedkom z dôvodu ich nezdržiavania sa na uvedených adresách.

Okresný súd vydal 29. novembra 2002 pokyn na doručenie prípisu Obecnému úradu L. týkajúceho sa adresy predvolaných svedkov. Vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 13. decembra 2002. Okresný súd požiadal prípisom z 2. januára 2003 Okresnú prokuratúru v M.   o oznámenie,   v akom   štádiu   sa   nachádza   trestná   vec   obžalovaného   v I.   rade. Oznámenie bolo okresnému súdu doručené 10. januára 2003.

Okresný   súd   požiadal   prípisom   z 13.   januára   2003   Okresnú   prokuratúru   M. o oznámenie trestného činu, z ktorého je obžalovaný v I. rade obvinený a štádia trestného konania. Oznámenie bolo okresnému súdu doručené 23. januára 2003.

Okresný súd nariadil 8. apríla 2003 termín pojednávania na 26. máj 2003. Právny   zástupca   sťažovateľov   doručil   17.   apríla   2003   okresnému   súdu   žiadosť o nariadenie termínu pojednávania.

Okresnému   súdu   bola   12.   mája   2003   doručená   žiadosť   okresnej   prokuratúry o oznámenie stavu konania.

Na hlavnom pojednávaní 26. mája 2003 okresný súd vykonal výsluchy predvolaných svedkov a pojednávanie bolo uznesením odročené na 16. jún 2003 za účelom vypočutia ďalších   predvolaných   svedkov.   Okresnému   súdu   bola   11.   júna   2003   doručená   žiadosť obžalovaného v II. rade o odročenie hlavného pojednávania z dôvodu účasti jeho právnej zástupkyne na iných pojednávaniach.

Pojednávanie konané 16. júna 2003 bolo uznesením odročené na 25. august 2003 z dôvodu neprítomnosti obžalovaného v I. rade, ktorému bola udelená poriadková pokuta v sume 3 000 Sk. Okresný súd požiadal prípisom zo 16. júna 2003 obvodné oddelenie o doručenie zásielky   predvolanému svedkovi.   Podľa   úradného   záznamu okresného   súdu z 5. augusta   2003   bolo   zistené,   že   obžalovaný   v II.   rade   bol   10.   júla   2003   prepustený z väzby.

Okresnému   súdu   bolo   11.   júla   2003   doručené   oznámenie   obvodného   oddelenia o doručení zásielky predvolanému svedkovi.

Okresný   súd   prípisom   z 5.   augusta   2003   oznámil,   že   vo   veci   je   nariadené pojednávanie na 25. august 2003.

Opatrením predsedníčky senátu okresného súdu z 5. augusta 2003 bolo ustanovenie obhajcu   obžalovanému v II.   rade   zrušené v zmysle skončenia   dôvodov   nutnej obhajoby podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

Pojednávanie konané 25. augusta 2003 bolo uznesením okresného súdu odročené na 7. október 2003 z dôvodu neprítomnosti obžalovaného v II. rade, ktorému bola udelená poriadková pokuta v sume 3 000 Sk. Okresnému súdu bola 25. augusta 2003 doručená fotokópia potvrdenia o práceneschopnosti obžalovaného v II. rade počas termínu hlavného pojednávania 25. augusta 2003.

Okresný súd prípisom z 5. septembra 2003 nariadil termín hlavného pojednávania na 7. október 2003. Na hlavnom pojednávaní 7. októbra 2003 okresný súd vykonal výsluchy predvolaných   svedkov   a pojednávanie   bolo uznesením   odročené   na 11.   november   2003 za účelom predvolania ďalších svedkov pod hrozbou poriadkovej pokuty a predvedenia. Okresnému   súdu   bolo   16.   októbra   2003   doručené   ospravedlnenie   neprítomnosti predvolaného svedka na pojednávanie nariadené na 11. november 2003 z dôvodu plnenia služobných povinností. Okresný súd prípisom zo 17. októbra 2003 uvedenému svedkovi oznámil,   že   pokiaľ   obžalovaní   budú   trvať   na   jeho   osobnej   účasti   a výsluchu,   bude predvolaný na ďalšie pojednávanie.

Pojednávanie   konané   11.   novembra   2003   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito z dôvodov dočasnej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Okresný súd nariadil 19. novembra 2003 termín pojednávania na 27. január 2004. Predvolaný   svedok   doručil   okresnému   súdu   16.   januára   2004   ospravedlnenie   neúčasti na hlavnom   pojednávaní   nariadenom   na   27.   január   2004   z dôvodu   plnenia   služobných povinností.   Okresnému   súdu   bola   16.   januára   2004   doručená   fotokópia   potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti obžalovaného v II. rade. Okresný súd vydal 19. januára 2004 pokyn na vypravenie prípisu ošetrujúcemu lekárovi obžalovaného v II. rade, aby oznámil pravdepodobné trvanie jeho práceneschopnosti.

Okresný súd požiadal prípisom z 12. februára 2004 obvodné oddelenie o doručenie zásielky predvolaným svedkom. Okresný súd zrušil 20. januára 2004 termín pojednávania nariadený na 27. január 2004 z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného v II. rade a súčasne nariadil termín hlavného pojednávania na 16. marec 2004. Obvodné oddelenie doručilo okresnému súdu 9. marca 2004 oznámenie o doručení zásielky predvolaným svedkom.Na hlavnom pojednávaní 16. marca 2004 okresný súd vykonal výsluch predvolaných svedkov, pričom obžalovaný v II. rade následne nesúhlasil s prečítaním výpovedí ďalších svedkov   a znaleckých   posudkov   z odboru   zdravotníctva,   a   keďže   trval   na   predvolaní a osobnej   účasti   ďalších   svedkov   a znalcov   z odboru   zdravotníctva,   pojednávanie   bolo uznesením odročené na 10. máj 2004. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 5. mája 2004   priateľka   obžalovaného   v I.   rade   telefonicky   oznámila,   že   je   hospitalizovaný na neurologickom oddelení Nemocnice s poliklinikou S. Okresný súd vydal 6. mája 2004 pokyn na zistenie informácie, dokedy sa predpokladá hospitalizácia obžalovaného v I. rade s ohľadom na nariadený termín pojednávania.

Pojednávanie 10. mája 2004 bolo uznesením okresného súdu odročené na 3. jún 2004 z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného v I. rade.

Právny zástupca sťažovateľov ako poškodených osôb doručil okresnému súdu 3. júna 2004   faxové   podanie   –   ospravedlnenie   neúčasti   na   hlavnom   pojednávaní   3.   júna   2004 z vážnych   zdravotných   dôvodov.   Pojednávanie   3.   júna   2004   bolo   uznesením   odročené na 23.   september   2004   z dôvodu   neospravedlnenej   neúčasti   obžalovaného   v II. rade, pričom zákonná   sudkyňa   vydala   súčasne   príkaz   na   predvedenie   neprítomného obžalovaného v II. rade na nasledovné pojednávanie obvodným oddelením.

Pojednávanie   konané   23.   septembra   2004   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito z dôvodu pribratia nového súdneho znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie oftalmológia, za účelom vypracovania nového znaleckého posudku. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 23. septembra 2004 bolo zistené, že obžalovaný v II. rade bol uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 14/04 z 22. septembra 2004 vzatý v inej trestnej veci do väzby z dôvodov podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Okresný súd uznesením č. k. 1 T 66/01-229 z 24. septembra 2004 pribral do konania súdneho   znalca   z odboru   zdravotníctva   a farmácie,   ktorého   poveril   vypracovaním znaleckého posudku v lehote 6 týždňov. Opatrením okresného súdu z 24. septembra 2004 bol obžalovanému v II. rade ustanovený obhajca vzhľadom na jeho pobyt vo väzbe v inej trestnej veci (nutná obhajoba).

Okresnému   súdu   bol   12.   novembra   2004   doručený   spis   od   súdneho   znalca so súčasným doručením znaleckého posudku č. 13/2004.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z 10.   februára   2005   bolo   v trestnej kancelárii zistené, že na obžalovaného v II. rade bola okresnému súdu 20. decembra 2004 podaná   obžaloba   v inej   trestnej   veci,   termín   pojednávania   v tejto   veci   je   nariadený na 21. február 2005 a vec je vedená pod sp.   zn. 2 T 108/04 [obžaloba z pokračujúceho trestného činu výtržníctva podľa ustanovenia § 202 ods. 1 Trestného zákona, krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným   činom   porušovania   osobnej   slobody   podľa   ustanovenia   §   238   ods.   1   a   2 Trestného   zákona,   pokračujúci   trestný   čin   obmedzovania   osobnej   slobody   podľa ustanovenia § 231 ods. 1 Trestného zákona, marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ustanovenia § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 2   písm.   a)   v jednočinnom   súbehu   s trestným   činom   porušovania   domovej   slobody podľa ustanovenia § 238 ods. 1 a 2 Trestného zákona, v ktorej veci je obžalovaný stíhaný väzobne, pričom sa nachádza v Ústave na výkon väzby L.].

Okresný súd nariadil 10. februára 2005 termín pojednávania na 28. február 2005 a súčasne požiadal okresný súd o súhlas k eskorte obžalovaného v II. rade na stanovený termín pojednávania.

Podľa úradného záznamu okresného súdu (č. l. 249) bolo kanceláriou 2 T okresného súdu   oznámené, že súhlas k eskorte na hlavné pojednávanie na 21. február 2005 nebol vydaný, pretože trestná vec vedená pod sp. zn. 2 T 108/04 nie je skončená (predpoklad skončenia tejto veci je na pojednávaní určenom na 7. marec 2005).

Okresný   súd   vydal   22.   februára   2005   pokyn   na   zrušenie   termínu   pojednávania nariadeného   na   28.   február   2005   vzhľadom   na   neudelenie   súhlasu   k eskorte.   Podľa úradného záznamu okresného súdu z 8. marca 2005 bol v trestnej veci sp. zn. 2 T 108/04 vyhlásený rozsudok, ktorý však zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Okresný súd požiadal zákonnú sudkyňu senátu 2 T okresného súdu prípisom zo 16. marca 2005 o súhlas k eskorte obžalovaného   v   II.   rade   na   hlavné   pojednávanie   nariadené   na   11.   apríl   2005. Súhlas k eskorte bol vydaný 21. marca 2005.

Okresný   súd   požiadal   prípisom   z 1.   apríla   2005   obvodné   oddelenie   o doručenie zásielky obžalovanému v I. rade (predvolanie na pojednávanie).

Pojednávanie bolo 11. apríla 2005 uznesením odročené na 16. máj 2005 z dôvodu neprítomnosti   obžalovaného   v I.   rade   (nemal   riadne   vykázané   doručenie   predvolania na pojednávanie). Okresnému súdu bolo 13. apríla 2005 doručené oznámenie obvodného oddelenia o nedoručení zásielky – predvolania na pojednávanie z dôvodu, že sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu.

Okresný súd požiadal prípisom z 11. apríla 2005 obvodné oddelenie o predvedenie obžalovaného v I. rade na pojednávanie stanovené na 16. máj 2005. Okresný súd požiadal prípisom   z 27.   apríla   2005   Obecný   úrad   B.   o oznámenie   adresy   pobytu   alebo zamestnávateľa obžalovaného v I. rade.

Pojednávanie konané 16. mája 2005 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti a nepredvedenia obžalovaného v I. rade s tým, že bude vydaný príkaz na jeho zatknutie.

Okresný   súd   prípisom   zo 16.   mája   2005   požiadal   Obecný   úrad   D.   o oznámenie adresy pobytu obžalovaného v I. rade. Vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 2. júna 2005.   Okresnému   súdu   bolo   8.   júna   2005   doručené   vyjadrenie   obvodného   oddelenia k dôvodom nepredvedenia obžalovaného v I. rade na pojednávanie 16. mája 2005. Okresnému   súdu   bola   26.   júla   2005   doručená   žiadosť   obžalovaného   v II.   rade o vylúčenie veci v časti týkajúcej sa jeho osoby podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Trestného poriadku na samostatné konanie. Okresný súd vydal 24. augusta 2005 pokyn na doručenie odpovede   na   žiadosť   obžalovaného   v II.   rade   a urgencie   Okresnému   riaditeľstvu Policajného zboru S. týkajúcu sa vypátrania pobytu obžalovaného v I. rade. Okresnému súdu bolo 26. augusta 2005 doručené vyjadrenie okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia pátrania a evidencií vo veci zistenia pobytu obžalovaného v I. rade.

Okresný súd nariadil 20. septembra 2005 termín pojednávania na 10. október 2005, pričom   obžalovaný   v I.   rade   bol   predvolaný   pod   hrozbou   udelenia   poriadkovej   pokuty v sume 50 000 Sk a predvedenia orgánmi polície.

Okresný súd požiadal prípisom zo 7. októbra 2005 obvodné oddelenie o doručenie zásielky (predvolanie na pojednávanie) obžalovanému v I. rade. Podľa úradného záznamu okresného   súdu   zo   7.   októbra   2005   právny   zástupca   obžalovaného   v I.   rade   oznámil ukončenie jeho zastupovania. Obvodné oddelenie Policajného zboru S. listom z 8. októbra 2005   oznámilo   prevzatie   predvolania   na   hlavné   pojednávanie   obžalovaným   v I. rade 7. októbra 2005.

Pojednávanie konané 10. októbra 2005 bolo uznesením okresného súdu odročené na 31. október 2005 pre neprítomnosť obžalovaného v I. rade (doručenie vykázané) s tým, že Obvodné oddelenie Policajného zboru S. bude požiadané o predvedenie obžalovaného v I. rade na pojednávanie. Okresnému súdu bolo 10. októbra 2005 doručené oznámenie o ošetrení obžalovaného v I. rade v ambulancii internej medicíny Polikliniky S. n. o. S. Okresný   súd   následne   vydal   pokyn   na   vypravenie   prípisu   uvedenej   poliklinike,   s akou diagnózou bol v predmetný deň na klinike ošetrený a či bol v daný deň po aplikácii liekov schopný zúčastniť sa pojednávania.

Vyjadrenie ošetrujúceho lekára polikliniky o zdravotnom stave bolo okresnému súdu doručené 17. októbra 2005. Okresný súd požiadal 10. októbra 2005 Obvodné oddelenie Policajného zboru S. o predvedenie obžalovaného v I. rade na pojednávanie nariadené na 31. október 2005.

Na   pojednávaní   31.   októbra   2005   bol   vypočutý   predvolaný   súdny   znalec a uznesením bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Následne okresný súd rozsudkom č. k. 1 T 66/01-317 z 31. októbra 2005 uznal za vinného obžalovaného v II. rade z trestného činu   výtržníctva   podľa   ustanovenia   §   202   ods.   1   Trestného   zákona,   trestného   činu porušovania   domovej   slobody   podľa   ustanovenia   §   238   ods.   1   a   3   Trestného   zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Trestného   zákona   s tým,   že   podľa   ustanovenia   §   37   Trestného   zákona   súd   upustil od uloženia   súhrnného   trestu,   pretože   bol   toho   názoru,   že   tresty   uložené   rozsudkom okresného   súdu   sp. zn. 2 T 52/02   z 1.   júla   2002   v trvaní   15   mesiacov   nepodmienečne a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 108/04 zo 7. marca 2005 v trvaní 27 mesiacov nepodmienečne sú dostatočnými trestami.

Okresný súd uznesením č. k. 1 T 66/01-315 z 31. októbra 2005 vylúčil trestnú vec proti obžalovanému v I. rade na samostatné konanie z dôvodu urýchlenia konania podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Trestného poriadku. Zákonná sudkyňa požiadala 21. novembra 2005   o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie   rozsudku   vyhláseného   31.   októbra   2005 do 21. januára 2006. Predseda okresného súdu súhlasil 29. novembra 2005 s predĺžením lehoty.

Okresnému   súdu   bolo   27.   januára   2006   a 2.   februára   2006   doručené   odvolanie sťažovateľov ako poškodených proti rozsudku č. k. 1 T 66/01-317 z 31. októbra 2005. Okresnému súdu bolo 28. decembra 2005 doručené oznámenie Obvodného oddelenia Policajného zboru S. o doručení zásielky obžalovanému v I. rade 19. decembra 2005. Okresná prokuratúra požiadala prípisom zo 7. marca 2006 okresný súd o oznámenie termínu pojednávania vo veci obžalovaného v I. rade.

Krajskému súdu bol 20. marca 2006 predložený posudzovaný spis. Krajskému   súdu   bolo   13.   septembra   2006   doručené   oznámenie   obžalovaného v II. rade o vzdaní sa účasti na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Krajský súd nariadil 8. septembra 2006 termín verejného zasadnutia na 19. september 2006. Verejné zasadnutie 19. septembra 2006 bolo uznesením odročené na 28. september 2006 z dôvodu neúčasti predvolaných osôb. Na verejnom zasadnutí 28. septembra 2006 krajský súd rozsudkom č. k. 6 To 20/2006-373 z 28. septembra 2006 rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade škody   ohľadom   sťažovateľa   zrušil   a zaviazal obžalovaného v II.   rade   uhradiť škodu v sume 12 716 Sk a odvolanie sťažovateľov ako poškodených zamietol. Spis bol okresnému súdu vrátený 9. októbra 2006.

Okresný súd vydal 13. októbra 2006 pokyn na doručenie rozsudku krajského súdu osobám zúčastneným na konaní.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

V petite sťažnosti sťažovatelia namietajúc postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 66/01 žiadali, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených základných práv, prikázal okresnému súdu, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov a priznal im bližšie   neurčené   trovy   konania.   Pretože   petit   sťažnosti   určuje   aj   medze   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   (dispozičné   oprávnenie   sťažovateľov   riadne   zastúpených advokátom),   poukazovanie   na   prieťahy   pred   začatím   súdneho   konania   vo   veci sp. zn. 1 T 66/01 vnímal ústavný súd ako súčasť širšej argumentácie sťažovateľov bez toho, aby mohol zohľadniť toto obdobie do svojich vecnoprávnych úvah. Z tých istých dôvodov sa nemohol zaoberať ani konaním proti obžalovanému v I. rade po tom, ako bola predmetná vec   vylúčená   na   samostatné   konanie   (v čase   totožnom   s   vyhlásením   prvostupňového rozsudku),   pretože   už   nešlo   o vec   (postup)   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 T 66/01.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   názor,   podľa ktorého je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (t. j. aj rozhodnutia všeobecných súdov). Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v trestnej veci proti obžalovaným, v ktorom vystupovali sťažovatelia ako poškodení, vedenej pod sp. zn. 1 T 66/01 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   V tomto   ohľade sťažovatelia ďalej uviedli, že z analýzy dosiaľ vykonaných úkonov vyplýva, že okresný súd bol v spore sťažovateľov málo činný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 1 T 66/01 ako celok, a preto nemá význam hodnotiť jeho sporadické úkony „...napriek závažnosti následkov konania obvinených od 26. 5. 2003 sa v uvedenej trestnej   veci   nekonalo   žiadne   pojednávanie   z dôvodu,   že   súd   niekoľkokrát   po sebe nezabezpečil   na   pojednávanie   prítomnosť   obvinených   a z toho   dôvodu   boli   následne vytýčené pojednávania odročené.“

1. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie   účastníkov   a postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1.1 Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral v predmetnom prípade do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   trestnoprávne konanie (rozhodovanie o vine a treste za spáchaný skutok a náhrada škody), ktoré sa začalo 22. marca 2001 a bolo ukončené 23. januára 2006, t. j. doručením rozsudku okresného súdu strane   sťažovateľov   (po   podaní   odvolania   krajský   súd   vec   ukončil   rozsudkom z 28. septembra 2006, pozn.).

Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. 1 T 66/01 a postupu okresného súdu v predmetnom   konaní   ústavný   súd   konštatuje,   že   právna   a   faktická   náročnosť   zohrali významnú úlohu v doterajšej dĺžke konania. Proti obžalovaným v danej trestnej veci bolo vedené   súdne   konanie   pre   trestný   čin   výtržníctva,   ublíženia   na   zdraví   a porušovania domovej   slobody   a   proti   obžalovanému   v   I.   rade   aj   pre   trestný   čin   marenia   výkonu úradného rozhodnutia   (trestná   vec   sp.   zn.   1   T   25/01   bola   spojená   s trestnou   vecou sp. zn. 1 T   66/01),   pričom   v priebehu   tohto   konania   bola   postupne   v iných   konaniach vyšetrovaná aj iná ich   trestná činnosť,   pre ktorú   bol obžalovaný v I. rade vyšetrovaný vo väzbe a obžalovaný v II. rade bol vyšetrovaný vo väzbe opakovane; v tejto spojitosti bolo   potrebné   zisťovať   o akú   trestnú   činnosť   išlo,   obžalovanému   v   II.   rade   musel   byť opakovane okresným   súdom   ustanovený   advokát,   prítomnosť   z väzby   sa   zabezpečovala eskortáciou.   Pojednávania   pred   okresným   súdom   boli   odročované   tak   zo   zákonne konformných   dôvodov   (ospravedlnenia   právneho   zástupcu   obžalovaného   v   I.   rade, niektorých svedkov, vykázaná práceneschopnosť, nevykázané doručenie predvolania, nižšie uvedené   ojedinelé   pochybenie   okresného   súdu),   ale   tiež   pre   obštrukcie   predovšetkým obžalovaného v I. rade (u ktorého ukončil právny zástupca jeho zastupovanie) a niektorých svedkov.   V týchto   prípadoch   postupoval   okresný   súd,   až   na   ojedinelé   exesy,   procesne ustáleným spôsobom (zisťovanie pobytu, žiadosti o súčinnosť, hrozba pokuty, predvedenia či zatknutia a tiež ukladanie pokút). Vo veci bolo v neposlednom rade potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Predovšetkým faktická náročnosť a z nej vyplývajúca nedostatočná koncentrácia trestného konania v prejednávanej trestnej veci boli vzhľadom na uvedené hlavnou   príčinnou   dĺžky   tohto   konania.   Uvedenú   celkovú   dĺžku   konania   s ohľadom na konkrétne   okolnosti   danej   veci   nemožno   podľa   názoru   ústavného   súdu   stotožniť so zbytočným prieťahom v konaní.

1.2 Pri posudzovaní kritéria „správanie sťažovateľov“ v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil závažnú skutočnosť, ktorú je potrebné osobitne zohľadniť na ich ťarchu.

1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom je potrebné uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdením sťažovateľov, ale vychádzal   z komplexného   posúdenia   priebehu   predmetného   súdneho   konania s prihliadnutím   na predmet sporu,   jeho právnu úpravu,   ako   aj doterajšiu   celkovú   dĺžku konania.

Z   vykonaného   chronologického   prehľadu   priebehu   konania   v predmetnej   veci vyplýva (pozri II. časť odôvodnenia), že okresný súd vo veci od jej nápadu konal v podstate plynulo a v súčinnosti s účastníkmi konania zabezpečoval dôkazný materiál na rozhodnutie vo   veci   samej   (nariadil   a   vykonal   24   hlavných   pojednávaní,   zadovažoval   písomné dokumenty a potrebné informácie).

Obdobia od 25. júna 2001 do 8. októbra 2001 možno hodnotiť ako málo efektívne zo strany okresného súdu, keď nepredvolal svedkyňu na hlavné pojednávanie a nedodržal zákonnú lehotu na prípravu na pojednávanie, pretože nezaslal predvolanie v dostatočnom predstihu, čím došlo k zmareniu účelu nariadeného pojednávania. Obdobne málo efektívne konanie   okresného   súdu   sa   prejavilo   v   tom,   že   „omylom   kancelárie“   nevydal   príkaz na zatknutie obžalovaného v I. rade a za tým účelom odročil hlavné pojednávanie 16. mája 2005. Podľa názoru ústavného súdu došlo k 6-mesačnému prieťahu v konaní, avšak možno to považovať za primerané okolnostiam prípadu.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v poukazovaní   na   (primerane   veci)   dôvodné odročovanie hlavných pojednávaní ústavný súd akceptoval. V ostatnom, ako je už uvedené, neúčasť obvinených a svedkov okresný súd zabezpečoval účinnými opatreniami na hlavné pojednávanie v súčinnosti s obvodným oddelením, Obecným úradom D. a B., či okresnou prokuratúrou. Dňa 16. júna 2003 okresný súd uznesením uložil obžalovanému v I. rade poriadkovú   pokutu   3   000   Sk   za   neúčasť   na   hlavnom   pojednávaní   a 25.   augusta   2003 okresný súd uznesením uložil obžalovanému v II. rade poriadkovú pokutu 3 000 Sk za neúčasť na hlavnom pojednávaní.

1.4 Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 35/01, III. ÚS 168/03).

Ústavný   súd   konštatuje   (zhodne   s tvrdením   odporcu)   doterajší   v zásade   plynulý priebeh   konania   v namietanom   konaní   pred   okresným   súdom,   vychádza   z   citovaných právnych názorov, ako aj zo skutočnosti, že do podania sťažnosti (8. februára 2006) trvalo konanie 4 roky a 10 mesiacov a okresným súdom bol rozsudok vo veci samej vyhlásený ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   (v čase   rozhodovania   ústavného   súdu   bol vyhlásený tiež rozsudok krajského súdu, pozn.). Ústavný súd po komplexnom zhodnotení celého priebehu konania s prihliadnutím   na predmet   sporu,   jeho právnu úpravu   a vplyv (dopad)   konania   na postavenie   jeho   účastníkov   (sťažovateľov)   nepovažuje   označenú nečinnosť okresného súdu v trvaní 6 mesiacov s prihliadnutím na priebeh celého konania za také konanie, ktorým by bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1.5 Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že sťažovateľmi označené základné práva postupom okresného súdu porušené neboli.

2. Keďže priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a prikázanie okresnému súdu,   aby   vo   veci   konal,   je   viazané   na   výrok   ústavného   súdu   o namietanom   porušení označeného základného práva (ktoré však v predmetnej veci vyslovené nebolo), ústavný súd sa preto pri svojom rozhodovaní uvedenými návrhmi sťažovateľov nezaoberal.

3. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Keďže   sťažovatelia   v konaní   neuspeli, ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ich návrhom na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2007