SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 175/2025-10
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, t. č. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti uzneseniu Okresného súdu Martin sp. zn. 26T/36/2024 z 9. januára 2025 a uzneseniu Krajského súdu Žilina sp. zn. 2Tos/5/2025 z 22. januára 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. januára 2025 bez zastúpenia advokátom a bez toho, aby explicitne označil porušené základné právo/práva, domáha, aby ústavný súd zrušil v záhlaví uvedené uznesenia okresného súdu a krajského súdu, ktorými bolo rozhodnuté o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby, a žiada vec vrátiť na ďalšie konanie.
2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutých uznesení vyplýva nasledovný stav veci:
3. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin z 20. decembra 2023 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin útoku na verejného činiteľa v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia. Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu z 22. decembra 2023 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
4. Obžaloba bola na sťažovateľa podaná 22. mája 2024 pre zločin útoku na verejného činiteľa v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia na tom skutkovom základe, že 19. decembra 2023 sťažovateľ viedol osobné motorové vozidlo po ulici V. Paulínyho Tótha v Martine, pri bytových domoch ho chcela zastaviť hliadka Policajného zboru, ktorá použila zvukovo-výstražné a svetelné znamenie, na čo sťažovateľ začal na osobnom motorovom vozidle unikať. Sťažovateľ nezvládol riadenie vozidla, v dôsledku šmyku došlo k jeho otočeniu o 180 stupňov a zostalo stáť oproti služobnému motorovému vozidlu hliadky Policajného zboru. Hliadka vystúpila z vozidla smerom k vozidlu sťažovateľa, pričom policajt v úmysle zabrániť ďalšej jazde vodiča vykonal služobný zákrok, obvineného chytil za ruky, ktoré mal v tom čase položené na volante, s výzvou, aby vypol chod motora a zastavil vozidlo. Na to sa sťažovateľ náhle pohol s vozidlom vpred, pridal a prudko zatočil s vozidlom doprava, pričom policajta odhodilo od vozidla, následkom čoho spadol a utrpel komplex ľahkých poranení horných a dolných končatín. Sťažovateľ pokračoval vjazde, pričom hliadka Policajného zboru unikajúce osobné motorové vozidlo prenasledovala. Policajná hliadka spozorovala vozidlo na trávnatom poraste medzi stromami, pričom z jeho prednej časti vychádzal dym, unikali prevádzkové kvapaliny a jednotlivé spojové časti sa nachádzali v okolí trávnatého porastu. Sťažovateľ z vozidla vyšiel s viditeľnými poraneniami oboch rúk. Sťažovateľ viedol motorové vozidlo napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Martine z 21. júna 2022 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 44 mesiacov.
5. Sťažovateľ doručil súdu 27. decembra 2024 žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.
6. Namietaným uznesením okresného súdu z 9. januára 2025 bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá, rovnako aj jeho návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
7. Okresný súd v namietanom uznesení okrem iného poznamenal, že súd na hlavnom pojednávaní 18. decembra 2024 po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým uznal sťažovateľa za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Proti rozsudku boli podané odvolania zo strany oprávnených osôb, o ktorých v čase rozhodovania okresného súdu o žiadosti o prepustenie z väzby nebolo rozhodnuté.
8. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd namietaným uznesením z 22. januára 2025 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
9. Sťažovateľ v predloženej ústavnej sťažnosti, označenej ako „Žiadosť o poskytnutie informácie v prípade vyvodenia následkov nezákonnosti“ popísal pochybenia, ktorých sa mali dopustiť orgány činné v trestnom konaní, a to tvrdenú zaujatosť vyšetrovateľky, nekompletnosť trestného spisu v uvedenej veci, „priebeh dokazovania tak, ako to kompetentným, ktorí rozhodovali o mojej slobode vyhovovalo,“ a zmenu popisu priebehu skutku prokurátorom v jeho záverečnej reči. Podanie neobsahovalo petit ani plnomocenstvo na právne zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
10. Doplnením ústavnej sťažnosti doručeným ústavnému súdu 17. februára 2025 označeným ako „Doplnenie sťažnosti voči Okresnému súdu Martin vedenú na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 245/2025“ sťažovateľ predložil uznesenie okresného súdu z 9. januára 2025 a uznesenie krajského súdu z 22. januára 2025. V texte podania bez bližšieho kontextu poukázal na ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uviedol, že žiada zrušiť rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a vec vrátiť do štádia prípravného konania a zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
II.1. K namietanému uzneseniu okresného súdu:
11. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ústavný súd v konaní podľa uvedeného článku ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.
12. Sťažovateľ mal možnosť podať proti namietanému uzneseniu okresného súdu účinný prostriedok nápravy, a to sťažnosť krajskému súdu. Takúto sťažnosť aj podal a bolo o nej rozhodnuté uznesením krajského súdu. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.
II.2. K namietanému uzneseniu krajského súdu:
13. Sťažovateľ v doplnení ústavnej sťažnosti označil, že žiada zrušenie predložených uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktorými bolo rozhodnuté o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, avšak argumenty uvedené v ústavnej sťažnosti, a to námietka zaujatosti vyšetrovateľky, rozhodovanie na základe neúplného spisu či zmena popisu skutku, sa týkajú meritórneho konania a rozhodovania. Predložené námietky sťažovateľa sa v žiadnom ohľade netýkajú odôvodnenia namietaných uznesení o väzbe, sťažovateľ nenamieta splnenie formálnych či materiálnych dôvodov väzby, dôvodnosť podozrenia zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, nevysporiadanie sa súdov s niektorými jeho námietkami, ktoré si uplatnil v žiadosti o prepustenie z väzby, ani žiadne iné porušenie práv týmito rozhodnutiami.
14. Ústavnému súdu viazanému rozsahom a dôvodmi ústavnej sťažnosti (§ 45 zákona o ústavnom súde) vzhľadom na tento nesúlad medzi dôvodmi ústavnej sťažnosti a napadnutými rozhodnutiami, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd, preto nezostávalo nič iné, len ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť. Inak povedané, z obsahu ústavnej sťažnosti nevyplývajú žiadne dôvody signalizujúce porušenie práv sťažovateľa označenými rozhodnutiami súdov, ktorými bolo rozhodnuté o jeho žiadosti o prepustenie z väzby.
15. Ústavný súd k tomu dodáva, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného trestného konania. Pokiaľ teda sťažovateľ namieta pochybenia v prípravnom konaní a v konaní vo veci samej, má k dispozícii účinné právne prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv, keďže tieto námietky si bude môcť uplatniť v ďalšom konaní pred všeobecnými súdmi vrátane odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej.
16. Ústavný súd preto nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podanej sťažnosti spočívajúcich predovšetkým v absencii konkrétnych, najmä ústavnoprávne relevantných skutkových a právnych dôvodov vzťahujúcich sa na predložené uznesenia okresného súdu a krajského súdu o väzbe, absencii označenia, aké jeho základné práva mali byť porušené, nedostatku kvalifikovaného petitu či nedostatku povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2025
Robert Šorl
predseda senátu