znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 175/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., N., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 32,   čl.   46   ods.   1,   2   a 3   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   mesta   N.   v konaní vedenom pod sp. zn. Výst. 1689/2005/01, ako aj postupom Okresnej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod č. k. Pd 2029/05-8, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2006   doručená   sťažnosť   Ľ.   B.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. M. F., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 32, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   mesta   N.   (ďalej   len   „mesto“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Výst. 1689/2005/01, ako aj postupom Okresnej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod č. k. Pd 2029/05-8.

Sťažovateľ   uviedol,   že   po   predchádzajúcom   zdĺhavom   a neúspešnom   konaní od 25. mája   2001,   dňa   7.   februára   2005   opäť   žiadal   mesto   o zmenu   územného   plánu týkajúceho   sa   pozemkov   bývalého   vojenského   kúpaliska   na   účely   výstavby   rodinných domov.   Listom   sp.   zn.   Výst.   1689/2005/01   zo   14.   februára   2005   mesto   zaslalo sťažovateľovi stanovisko s odkazom na budúcnosť, nie rozhodnutie vo veci, o ktoré žiadal.

Podľa sťažovateľa tým, že mesto ako orgán verejnej moci opäť nevydalo rozhodnutie vo veci, uvedeným postupom mu zabránilo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, čím porušilo jeho základné právo upravené v čl. 46 ústavy. Za porušenie označených základných práv považuje aj to, že mesto odmietlo obstarať   doplnok   alebo   zmenu   územnoplánovacej   dokumentácie,   ktorú   povinnosť   mu ukladá § 30 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) vždy, keď dôjde   k zmene predpokladov,   na ktorých   základe bola navrhnutá koncepcia   organizácie územia.

Sťažovateľ 4. marca 2005 podnetom oznámil okresnej prokuratúre porušenie zákona v postupe orgánom samosprávy, ktorý okresná prokuratúra listom č. k. Pd 2029/05-8 opäť odložila.   Jeho   podnet   odložila   aj   Krajská   prokuratúra   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) listom č. k. Kd 2059/05-13 a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   listom   č.   k.   VI/2   Gd   3255/05-13,   ktorý   sťažovateľ prevzal 16. decembra 2005.

V odložení   podnetu   prokuratúrou   vidí   sťažovateľ   taktiež   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 46 ústavy, lebo podľa neho mu tento štátny orgán zabránil domáhať sa   zákonom   stanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom súde.   Z dôvodu,   že prokurátor   nedal   protest   proti   postupom   mesta,   nie   je totiž   aktívne legitimovaný na podanie žaloby na všeobecnom súde.

V závere sťažnosti sťažovateľ pripomenul, že ním opísané skutočnosti predstavujú totožnú vec, ktorú ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 106/05 z 15. júna 2005 odmietol v tom   čase   z   dôvodu   zmeškania   lehoty   a nevyčerpania   zákonných   opravných   a iných právnych prostriedkov a že tieto prekážky toto podanie už nemá.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

- deklaroval porušenie jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a   4,   čl.   32,   čl.   46   ods.   1,   2   a 3   ústavy   postupom   mesta   v konaní   vedenom   pod sp. zn. Výst. 1689/2005/01,

- deklaroval porušenie jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 32, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod č. k. Pd 2029/05-8,

- zakázal   mestu   a okresnej   prokuratúre   pokračovať   v porušovaní   vyššie   uvedených práv sťažovateľa,

- priznal   mu   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   12   %   úrokovej   sadzby   zo   sumy 4 253 240 Sk do dňa zaplatenia, ktorú sumu je mesto povinné vyplatiť mu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu,

- uložil mestu uhradiť mu všetky trovy tohto konania zatiaľ v nevyčíslenej výške.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom mesta v konaní vedenom pod sp. zn. Výst. 1689/2005/01, ako aj postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod č. k. Pd 2029/05-8 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 32, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy.

Sťažovateľ ako vlastník pozemkov parc. č. 1046/1 až 1046/14 v katastrálnom území N.   (bývalé   vojenské   kúpalisko)   žiadal   mesto   o zmenu   funkčného   využitia   uvedených pozemkov,   ktoré   sú   v územnom   pláne   mesta   vedené   ako   plochy   športovo   rekreačných zariadení,   na   plochy   bývania   v rodinných   domoch.   Poukazujúc   na   údajnú   zmenu územnotechnických,   hospodárskych   a sociálnych   predpokladov,   na základe   ktorých   bola navrhnutá koncepcia organizácie územia, je toho názoru, že mesto ako orgán územného plánovania malo posúdiť,   či   došlo   alebo nedošlo k zmene predpokladov   a o tomto   bolo povinné vydať rozhodnutie.

Posúdenie skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k zmene predpokladov, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia mesta, závisí na orgáne územného plánovania,   ktorým   je   v súlade   s   §   16   ods.   2   Stavebného   zákona   mesto.   O právnej skutočnosti,   či   došlo   k zmene   predpokladov,   sa   s poukazom   na   § 2   ods.   6   Stavebného zákona nevydáva rozhodnutie. Na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

V súlade   s   §   27   ods.   3   Stavebného   zákona   mesto   schvaľuje   územnoplánovaciu dokumentáciu   a jej   záväzné   časti   všeobecne   záväzným   nariadením.   Schvaľovanie územnoplánovacej   dokumentácie   vo   forme   všeobecne   záväzného   nariadenia   obce   je v súlade s § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení   neskorších   predpisov   výkonom   právomoci   obce   v oblasti   delegovanej   štátnej správy. Pri jej schvaľovaní môže obec v súlade s § 17 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona vychádzať aj z podnetov fyzických osôb, na schválenie územnoplánovacej dokumentácie, resp. jej doplnku alebo zmeny v súlade s § 30 ods. 1 Stavebného zákona však nie je právny nárok.Uznesenie mestského zastupiteľstva nemá náležitosti správneho rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku a netýka sa práv a povinností fyzickej osoby v oblasti verejnej správy.

Zo   spisovej   dokumentácie   priloženej   k sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   z vyššie uvedených   dôvodov   bol   opätovne   odmietnutý   podnet   sťažovateľa   aj   generálnou prokuratúrou, a to listom č. k. VI/2 Gd 3255/05-13 zo 7. decembra 2005.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   sa   ústavný   súd   oboznámil s obsahom spisu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 106/05 a zistil, že o sťažnosti sťažovateľa v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 32, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy postupom mesta v konaní vedenom pod sp. zn. Výst. 1689/2005/01, ako aj postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod č. k.   Pd   2029/05-8   ústavný   súd   už   rozhodol   uznesením   tak,   že   sťažnosť   odmietol   ako podanú   oneskorene.   Navyše   vo   vzťahu   k namietanému   postupu   okresnej   prokuratúry ústavný súd konštatoval aj neprípustnosť sťažnosti sťažovateľa podanej ústavnému súdu 6. mája 2005, a to pre nevyužitie opakovaného podnetu nadriadenému prokurátorovi podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. ako efektívneho prostriedku ochrany práv fyzických aj právnických osôb.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   jeho   sťažnosť,   doručená   ústavnému   súdu   8.   februára   2006 spomínané prekážky už nemá, pretože sa s opakovanými podnetmi obrátil tak na krajskú ako aj generálnu prokuratúru, ktoré jeho vec vybavili odložením. Keďže ostatná odpoveď z generálnej prokuratúry mu bola doručená 16. decembra 2005, poukazuje v tejto súvislosti na zachovanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   už   ústavný   súd   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný   súd   v nadväznosti   na   vyššie   uvedené   poznamenáva,   že   rozhodnutie o odmietnutí   návrhu   na   začatie   konania   pre   jeho   oneskorené   podanie   je   rozhodnutím o „podmienkach konania“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde.   Nejde   však   o podmienku   konania,   ktorú   možno   dodatočne   splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napadá rovnaký postup tých istých orgánov (mesta a okresnej prokuratúry),   aký   bol   napadnutý   v predchádzajúcom   návrhu,   ktorý   bol   odmietnutý   ako oneskorene podaný.

Právoplatné   rozhodnutie   ústavného   súdu   sp.   zn.   I.   ÚS   106/05   z 15.   júna   2005 (doručené účastníkovi konania 11. júla 2005) predstavuje v tomto konaní prekážku veci rozhodnutej   (§   159   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   v spojení   s   §   31a   zákona o ústavnom súde), a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako neprípustnú [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   celok   už   na   predbežnom prerokovaní podľa § 25 zákona o ústavnom súde, z uvedeného dôvodu sa už nezaoberal jeho ďalšími návrhmi na rozhodnutie ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2006