znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 175/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. M., bytom R., a J. M., bytom R., zastúpených advokátkou JUDr. K. P., Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v prítomnosti účastníka konania a práva vyjadriť sa k všetkým vykonávaným   dôkazom   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 339/95, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. M. a J. M.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2005 doručená   sťažnosť   Ľ.   M.,   bytom   R.,   a   J.   M.,   bytom   R.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. K. P., Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka konania a práva   vyjadriť   sa   ku všetkým   vykonávaným   dôkazom   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 339/95 žalobcu V., a. s. proti žalovanému 1) P., spol. s r. o., 2) Ľ. M. a 3) J. M. o zaplatenie 1 279 656,83 Sk s prísl. z titulu úverovej zmluvy a ručiteľského záväzku.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu uvádzajú, že konanie na krajskom   súde   vedené   pod   sp.   zn.   33   Cb   339/95,   ktorého   sú   účastníkmi   na   strane odporcov,   sa   začalo   podaním   žaloby   21.   novembra   1995.   Podľa   názoru   sťažovateľov vo veci do dnešného dňa nie je právoplatne rozhodnuté. Dňa 28. januára 1999 sa konalo bez prítomnosti   sťažovateľov   pojednávanie,   v   dôsledku   čoho   sa   sťažovatelia   nemohli vyjadriť k vykonaným dôkazom.

Sťažovateľom bol doručený exekučný príkaz súdnou exekútorkou Mgr. M. Z. pod sp. zn. Ex 638/2004 (na Okresnom súde Žilina – ďalej len „okresný súd“ vedené pod sp. zn. 24 Er 685/2004). Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 33 Cb 339/95 z 28. januára 1999. Podľa tvrdenia sťažovateľov, predmetné rozhodnutie im nikdy nebolo doručené, a teda ani nemohlo z tohto dôvodu nadobudnúť právoplatnosť.   Sťažovatelia   uvádzajú,   že   v   konaní   ani   nikomu   nedali   plnú   moc na zastupovanie,   a   ak   sa   v   spise   nejaká   plná   moc   nachádza,   podpisy   na   nej   nepatria sťažovateľom.

Porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka konania a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidia sťažovatelia v tom, že v právnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 33 Cb 339/95 dochádza k zbytočným prieťahom, pretože od 28. januára 1999 nebolo vo veci nariadené žiadne pojednávanie. Sťažovatelia uvádzajú, že pod sp. zn. 24 Er 685/2004 prebieha proti nim exekučné konanie, pričom exekučným titulom má byť rozsudok krajského súdu sp. zn. 33 Cb 339/95. Avšak sťažovatelia uvádzajú, že krajský súd konal v ich neprítomnosti, o pojednávaní nevedeli a nedali ani plnú moc na zastupovanie právnemu zástupcovi v danom konaní, čím dochádza u nich k stavu právnej neistoty.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 339/95 porušil právo Ľ. M. (...) a J. M. (...), aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti a aby sa mohli vyjadriť k vykonávaným dôkazom.

Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje konať vo veci 33 Cb 339/95. Ľ. M. a J. M. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia.“

Na základe výzvy z 21. marca 2005 bol ústavnému súdu 11. apríla 2005 doručený spis krajského súdu sp. zn. 33 Cb 339/95. Z listu podpredsedníčky krajského súdu vyplýva, že   predmetná   právna   vec   je   už   právoplatne   skončená   a   od   18.   januára   2002   založená v archíve tunajšieho súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia uviedli, že nevedeli o rozsudku krajského súdu sp. zn. 33 Cb 339/95, pretože tento nebol doručený im, ale ich právnemu zástupcovi, ktorému ani nedali plnú moc na zastupovanie.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 24 Er 685/2004 vyplýva, že listom z 12. júla 2004 doručeným Exekútorskému úradu Mgr. M. Z. namietajú existenciu pohľadávky vo výške 1 279 656,83 Sk s príslušenstvom. V liste uvádzajú, že im bola oznámená povinnosť uhradiť spoločne s firmou P., spol. s r. o. predmetnú pohľadávku (č. l. 43 spisu). K veci uviedli, že síce boli ručiteľmi švagrovi ako spoločníkovi firmy G., s. r. o. začiatkom 90. rokov pri čerpaní úveru, ale táto firma zanikla, a s tým aj ich ručenie. Z uvedeného listu vyplýva, že sťažovatelia boli informovaní, resp. dozvedeli sa o namietanom zásahu do svojich práv najneskôr 7. júla 2004, pričom ich sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 7. marca 2005, teda v lehote dlhšej ako dva mesiace.

Zo   spisu   Exekútorského   úradu   M.,   súdnej   exekútorky   Mgr. M.   Z.   sp.   zn. Ex 638/2004 vyplýva, že 15. júna 2004 podala žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie   na   okresnom   súde,   ktorý   ju   aj   poveril   25.   júna   2004.   Nasledovne   aj o začatí exekúcie   vyrozumela   povinných,   ktorí   doručenie   prevzali   9.   júla 2004.   Súčasťou   tohto upovedomenia   bolo   aj   oznámenie   právoplatného   a   vykonateľného   rozhodnutia   sp.   zn. 33 Cb 339/95   z   28.   januára   1999   v   spojení   s   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Obo 318/2000 z 26. novembra 2001.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Sťažovatelia tvrdia, že ich občianskoprávna vec nebola skončená.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Ide pritom o všeobecné súdy, v danom prípade o krajský súd a najvyšší súd.

Sťažovatelia však ústavnému súdu nepreukázali, že sa na tieto príslušné súdy obrátili, ak tvrdia, že konanie ešte trvá a rozhodnutia im neboli doručené.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v časti byť prítomný   na súdnom   konaní a   vyjadriť   sa   k   vykonávaným dôkazom,   treba   uviesť, že sťažovatelia   si   môžu   označené   práva   chrániť   podaním   odvolania   proti   rozsudku krajského   súdu,   a   preto   v   súčasnosti   ide   o   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu na prerokovanie sťažnosti v tejto časti.

Sťažovatelia v súčasnosti spochybňujú právoplatné skončenie veci krajským súdom, ku ktorému malo dôjsť v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 318/2000 z 26.   novembra   2001,   avšak   nepreukázali,   že   toto   konanie   skutočne   trvá.   Za   týchto okolností nie je preto daná právomoc ústavného súdu ani na prerokovanie ich sťažnosti v časti namietajúcej porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zbytočnými prieťahmi   v konaní krajského   súdu.   Opodstatnenosť   ich   sťažnosti   v   tejto   časti   by   však nesmela byť v budúcnosti vylúčená za predpokladu, že by boli v odvolacom konaní proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 33 Cb 339/95 úspešní.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľov   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2005