znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 175/04-32

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo   sudcov   Juraja   Babjaka   a Ľubomíra   Dobríka   vo   veci   sťažnosti   Márie   Gazdagovej, bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. T., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1215/1999 na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2004 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1215/1999   p o r u š i l základné právo Márie Gazdagovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   jej   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   1215/1999 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Márii Gazdagovej   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Košice I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania Márie Gazdagovej v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   D.   T.,   Advokátska   kancelária,   K.,   do   pätnástich   dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Márie Gazdagovej vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 175/04-9   z   10.   júna 2004   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (z 28. apríla 2004) Márie Gazdagovej, bytom K. (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „žalobkyňa v II. rade“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. T., Advokátska kancelária, K., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1215/1999.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že spolu s Ing. E. O., bytom K. N. V. (ďalej   len   „žalobkyňa   v I.   rade“   alebo   spolu   „žalobkyne“)   6. decembra   1999   podali   na okresnom súde návrh na vyporiadanie zastavaného pozemku proti K. N., bytom K. N. V. (ďalej aj „žalovaná“, neskôr „žalovaná v I. rade“). Predmetný návrh bol doplnený podaním z 8. marca 2000 a je na okresnom súde vedený pod sp. zn. 19 C 1215/1999.

Keďže okresný súd bol vo veci nečinný, požiadala sťažovateľka listom zo 6. júna 2003 o vytýčenie pojednávania. Okresný súd reagujúc na túto žiadosť listom z 20. júna 2003 sťažovateľku vyzval, aby upresnila okruh žalovaných v konaní. Prvé úkony smerujúce k rozhodnutiu   veci   vykonal   podľa   sťažovateľky   okresný   súd   až   30.   októbra   2003,   keď uznesením č. k. 19 C 1215/1999-25 vyzval žalobkyne v predmetnom konaní, aby doplnili petit svojho návrhu. Podanie, ktorým žalobkyne upresnili petit návrhu, bolo okresnému súdu zaslané 21. novembra 2003.

Z dôvodu   pretrvávajúcej   nečinnosti   a prieťahov   v konaní   podala   sťažovateľka sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorý reagoval listom č. Spr 2447/03 zo 16. decembra 2003   konštatujúc,   že   sťažnosť   považuje   za   čiastočne   opodstatnenú,   s odvolaním   sa   na neúplnosť a nepresnosť samotného návrhu na začatie konania. Zároveň uviedol, že konanie v predmetnej veci bude pravidelne sledovať až do jeho ukončenia. Pojednávanie následne nariadené okresným súdom na 22. apríl 2004 sa nekonalo a bolo odročené na neurčito. Okresný   súd   podľa   sťažovateľky   zostáva   i naďalej   bez   podstatných   dôvodov   vo   veci nečinný.

Na základe uvedených skutočností je podľa sťažovateľky nesporné, že okresný súd svojím postupom vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 1215/1999 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo garantované v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Skutočnosť,   že   okresný   súd   o návrhu   sťažovateľky   na   vyporiadanie   zastavaného pozemku nerozhodol, hoci od podania návrhu uplynuli viac ako štyri roky, vyvolala u nej dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá. Predmet namietaného konania pritom podľa sťažovateľky nie je ani právne,   ani fakticky   taký   zložitý,   aby objektívne podmieňoval dlhšiu   dobu   na prípravu rozhodnutia.

Sťažovateľka nečinnosťou okresného súdu utrpela finančnú ujmu, keďže žalovaní v predmetnom   konaní   dlhodobo   užívajú   pozemky,   ktorých   je   spoluvlastníčkou,   bez akejkoľvek náhrady. V prípade, že by okresný súd včas rozhodol o jej návrhu a vyhovel by mu v plnom rozsahu, došlo by u nej k podstatnému zlepšeniu jej finančnej situácie, keďže je vdovou, poberateľkou starobného dôchodku. Vzhľadom „na odstup od podania návrhu na súd a primeranej lehoty, v ktorej mal o tomto návrhu rozhodnúť, možno celkovú finančnú ujmu sťažovateľa stanoviť na 100 000,- Sk“.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala, aby ústavný súd nálezom rozhodol:

„1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1215/1999 porušil základné právo Márie Gazdagovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 1215/1999 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Márii   Gazdagovej   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 100 000,- Sk, ktoré jej je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet advokátky JUDr. D. T., Advokátska kancelária, K. do pätnástich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka ústavnému súdu taktiež oznámila, že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti sťažovateľky prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. Spr 2447/03 zo 14. júla 2004, v ktorom okrem podrobného opisu priebehu posudzovaného konania uviedol:

„Pri   posudzovaní,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   podľa   článku   48   ods.   2   ústavy,   sa   vždy zohľadňujú   tri   základné   kritériá;   právna   a faktická   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov a postup súdu.

Z môjho pohľadu predmetná vec nie je právne zložitá. Či je vec fakticky zložitá, nedá sa v tomto štádiu konania jednoznačne povedať, pretože súd ešte nezačal vo veci konať, vo veci nevykonal meritórny úkon, všetky pojednávania boli odročené bez dokazovania. Správanie   samotných   žalobkýň   v tomto   konaní   zohralo   veľkú   úlohu   a prispelo k predĺženiu súdneho konania. Od roku 1999 až doposiaľ žalobkyne 4-krát upresňovali žalobný návrh a okruh žalovaných.

Tretím kritériom je správanie (postup) súdu. V tomto konaní bolo obdobie od 9. 6. 2000 do 20. 6. 2003 poznamenané nečinnosťou súdu, ktoré aj napriek značnej zaťaženosti sudkyne je dosť neprimerané.

Netrváme na verejnom pojednávaní. “

Ústavný   súd   upustil   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Žalobou   z 25.   novembra   1999   podanou   na   okresnom   súde   6.   decembra   1999   sa žalobkyne   domáhali   proti   žalovanej   zaplatenia   800   Sk   za   meter   štvorcový   pozemkov v katastrálnom území K. N. V. evidovaných ako parc. č. 1037, záhrada o výmere 850 m2, a parc. č. 1036 zastavané plochy o výmere 1216 m2, na liste vlastníctva č. 1020 vedeného v tom čase Okresným úradom Košice III, odborom katastra nehnuteľností, dôvodiac, že žalovaná užíva uvedené nehnuteľnosti, na ktorých má postavený rodinný dom a ktoré sú ich vlastníctvom, bez právneho titulu.

Na základe pokynu vo veci konajúcej sudkyne súdnej kancelárii z 21. februára 2000 vyzval okresný súd žalobkyne na upresnenie petitu žaloby a uvedenie celkovej výšky sumy, ktorej   sa   domáhajú, v lehote   20   dní.   Výzvy   boli žalobkyniam doručené   1.   marca   2000 a 2. marca 2000.

Dňa 8. marca 2000 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobkýň z 3. marca 2000, ktorým navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, a to P. N., bytom K. N. V. (syna žalovanej), ako dediča po zosnulom manželovi žalovanej (ďalej aj „žalovaný v II. rade“), a upravili žalobný návrh žiadajúc, aby okresný   súd   rozhodol,   že „...   žalovaní   v 1   a 2   rade   sú   povinní   spoločne   a nerozdielne zaplatiť žalobkyniam Márii Gazdagovej rod. O. (...) sumu 304 000 Sk (...) a Ing. E. O., rod. O.   (...)   sumu   304   000   Sk   (...)“.   Žalobkyňa   v II.   rade   požiadala   zároveň   o oslobodenie od povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatok   predložiac   potvrdenie   o výške   vyplácaného dôchodku.

Dňa 9. júna 2000 bolo okresnému súd doručené podanie žalobkýň z 8. júna 2000, ktorým opravili predošlé podanie z 3. marca 2000 a upravili žalobný návrh žiadajúc, aby okresný   súd   rozhodol,   že „...   žalovaní   v 1   a 2   rade   sú   povinní   spoločne   a nerozdielne zaplatiť   žalobkyniam   v 1   a 2   rade   za   889   m2 po   500.-   Sk   za   1   m2,   t.   j.   444.500.-   Sk. Žalobkyni v 1/ rade 222.250.- Sk (...) a žalobkyni v 2/ rade 222.250.- Sk“.

Vo veci konajúca sudkyňa uložila 19. júna 2003 vyzvať žalobkyne na zaplatenie súdneho poplatku každá z nich vo výške 8 888 Sk a na vyjadrenie, či „... žiadajú aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných, vzhľadom na to, že v jednom   zo   svojich   podaní   žiadajú,   aby   P.   N.   bol   zaviazaný   na   plnenie...“, s tým,   že v takom prípade „... je potrebné v takom zmysle upresniť aj okruh žalovaných a do spisu založiť   v 3   písomných   vyhotoveniach...“. Výzvy   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a uznesenie,   ktorým   bolo   žalobkyniam   uložené   odstrániť   nedostatky   návrhu,   boli žalobkyniam doručené 24. júna 2003.

Dňa 2. júla 2003 bola okresnému súdu doručená ďalšia žiadosť žalobkyne v II. rade (sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom) o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 4. júla   2003   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   žalobkyne   v I.   rade   o oslobodenie od súdnych poplatkov spolu s podaním, v ktorom je ako žalovaný v II. rade označený P. N., bytom K. N. V. Podaním doručeným okresnému súdu 7. júla 2003 oznámila žalobkyňa v II. rade že 8. marca 2000 doručila okresnému súdu osobne tri rovnopisy podania, v ktorom bolo   navrhnuté   pristúpenie   žalovaného   v II.   rade   ako   ďalšieho   účastníka   do   konania (vrátane   jeho   presného   označenia,   pozn.).   K podaniu   pripojila   kópie   predchádzajúcich podaní z 3. marca 2000 a z 8. júna 2000.

Pokynom z 5. augusta 2003 uložila zákonná sudkyňa súdnej kancelárii doručiť kópie žaloby žalovaným. Výzvy na vyjadrenie k návrhu spolu s kópiami žaloby boli žalovanej v I. rade doručené 12. augusta 2003 a žalovanému v II. rade 13. augusta 2003.

Žalovaná   v I.   rade   sa   k žalobe   vyjadrila   prostredníctvom   právnej   zástupkyne (splnomocnenej na zastupovanie oboch žalovaných v konaní) podaním z 28. augusta 2003 doručeným   okresnému   súdu   4.   septembra   2003,   pričom   namietla   vydržanie   dotknutých nehnuteľností (pozemkov), ako aj nedostatky v žalobnom návrhu - okrem iného chýbajúci návrh na „spôsob usporiadania vlastníctva“, pokiaľ ide o predmetné pozemky a na nich stojace stavby.

Vo   veci   konajúca   sudkyňa   uložila   28. októbra   2003   súdnej   kancelárii   vyzvať žalobkyne na upresnenie žaloby uvedením právneho titulu, na základe ktorého sa domáhajú zaplatenia požadovanej sumy. Uznesenie z 30. októbra 2003, ktorým okresný súd vyzval žalobkyne,   aby   uvedeným   spôsobom   doplnili   návrh   na   začatie   konania   (§   43   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku), bolo obom žalobkyniam doručené 4. novembra 2003. Podaním   z 19.   novembra   2003   doručeným   okresnému   súdu   21.   novembra   2003 požiadali žalobkyne o predĺženie lehoty do 25. novembra 2003 s tým, že do tohto dátumu predložia aj splnomocnenie na zastupovanie v konaní právnym zástupcom.

Oprava   a doplnenie   návrhu   žalobkýň   na   začatie   konania   boli   okresnému   súdu doručené   prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   žalobkýň   27.   novembra 2003. Pokynom z 28. novembra 2003 uložila zákonná sudkyňa súdnej kancelárii doručiť kópiu   uvedeného   podania   právnej   zástupkyni   žalovaných   na   vyjadrenie.   Výzva z 1. decembra 2003 na vyjadrenie (v lehote 30 dní) bola právnej zástupkyni žalovaných doručená 3. decembra 2003.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 11. marca 2004 pojednávanie na 22. apríl 2004 a súdnej kancelárii uložila predvolať účastníkov a právnych zástupcov. Následne bol termín pojednávania zrušený „... z vážnych rodinných dôvodov predsedníčky senátu...“, o čom boli účastníci konania upovedomení.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 26. apríla 2004 pojednávanie na 13. máj 2004 a súdnej   kancelárii   uložila   predvolať   účastníkov   a právnych   zástupcov.   Predvolanie   sa nepodarilo   doručiť   právnemu   zástupcovi   žalobkýň.   Zásielka   sa   vrátila   okresnému   súdu nedoručená   s oznámením,   že   adresát   sa   nachádza   vo   vyšetrovacej   väzbe.   Z uvedeného dôvodu   okresný   súd   13.   mája   2004   pojednávanie   odročil   na   29.   jún   2004.   Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že žalovaná v I. rade a jej nebohý manžel mali spolu 9 detí a z tohto dôvodu „... sú nesprávne označení žalovaní“. Okresný súd uložil žalobkyniam   v lehote   10   dní   predložiť   splnomocnenie   pre   nového   právneho   zástupcu a „... upraviť okruh žalovaných“.

Dňa 4. júna 2004 doručila JUDr. H. K., advokátka so sídlom v K., okresnému súdu splnomocnenie   udelené   právnym   zástupcom   žalobkýň,   z ktorého   vyplýva,   že   ju splnomocnil,   aby   ho   ako   substitút   zastúpila   v predmetnom   konaní.   Na   pojednávaní konanom 29. júna 2004 okresný súd konštatoval túto skutočnosť a následne pojednávanie odročil na 7. september 2004 s tým, že žalobkyniam uložil v lehote 10 dní „upraviť okruh účastníkov na strane žalovaného“.

Dňa 27. júla 2004 bol spis zaslaný na základe vyžiadania ústavnému súdu (doručený bol 30. júla 2004).

III.

1. 1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie   stavu   právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu v primeranej dobe. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   (III.   ÚS   8/04, III. ÚS 111/04).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd. Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. III. ÚS 29/03).

1. 2. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba, ktorou sa sťažovateľka spolu so žalobkyňou v I. rade domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia na základe tvrdenia o užívaní ich nehnuteľností žalovanými bez právneho titulu.

Ústavný súd z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín nezistil, že by na dosiaľ uplynutú dobu predmetného   konania mohla mať vplyv prípadná   skutková   alebo právna zložitosť   veci. Svedčí o tom stav, v ktorom sa konanie nachádzalo v čase predloženia spisu ústavnému súdu v súvislosti s konaním o sťažovateľkinej ústavnej sťažnosti. Okresný súd v danom čase ešte vec meritórne neprejednával. Zaoberal sa otázkami týkajúcimi sa podmienok konania, okruhu   účastníkov   konania   a odstraňovaním   nedostatkov   v zákonom   predpísaných náležitostiach   návrhu.   Tri   pojednávania   nariadené   v uvedenom   konaní   boli   z rôznych dôvodov odročené bez meritórneho prejednania veci.

1. 3. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania spolu so správaním žalobkyne v I. rade prispelo de facto k predĺženiu doby prerokovania uvedenej veci predovšetkým v dôsledku nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach podaného návrhu na začatie konania. Aj napriek tomu, že žalobkyne na základe výziev okresného súdu návrh na začatie konania opakovane dopĺňali, právny titul uplatňovaných nárokov, ako aj ich rozsah bol v konaní ustálený až podaním právneho zástupcu žalobkýň z 21. novembra 2003 doručeným okresnému súdu 27. novembra 2003.

Nedostatky   v zákonom   predpísaných   náležitostiach   návrhu   na   začatie   konania účastníka konania namietajúceho porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   patria   medzi   okolnosti,   na   ktoré   ústavný   súd   prihliada   pri posudzovaní   tvrdenia   sťažovateľa   o porušení   označeného   základného   práva.   Uvedené skutočnosti na strane sťažovateľa majúce vplyv na predĺženie doby konania však samy osebe   nevylučujú   zodpovednosť   súdu   za   zbytočné   prieťahy   v konaní   spôsobené   jeho nesprávnym   či   neefektívnym   postupom,   alebo   dokonca   nečinnosťou   (obdobne   napr. I. ÚS 21/00, III. ÚS 193/03, III. ÚS 105/04, III. ÚS 111/04).

1.   4.   Ústavný   súd   preto   skúmal   existenciu   namietaných   zbytočných   prieťahov v označenom   konaní   aj   použitím   ďalšieho   kritéria,   ktorým   bol   postup   okresného   súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   zistil,   že   v období   od   8. marca   2000,   keď   bolo   okresnému   súdu doručené   podanie   žalobkýň   z 3.   marca   2000,   do   19.   júna 2003,   keď   zákonná   sudkyňa nariadila   vyzvať   žalobkyne   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   (tri   roky   a tri   mesiace), nevykonal okresný súd žiadny procesný úkon smerujúci k príprave pojednávania, ako aj k následnému prejednaniu a rozhodnutiu predmetnej veci.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   uvedené   obdobie   neodôvodnenej   nečinnosti okresného súdu je potrebné kvalifikovať ako obdobie, v ktorom dochádzalo k zbytočným prieťahom   v   posudzovanom   konaní.   V dôsledku   uvedených   zbytočných   prieťahov   bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).

1. 5. Pokiaľ ide o úsek posudzovaného konania od 11. marca 2004 do 29. júna 2004, z predloženého   spisu   okresného   súdu   vyplýva,   že   vo   veci   bolo   trikrát   nariadené pojednávanie (na 22. apríl 2004, na 13. máj 2004 a na 29. jún 2004). Zatiaľ čo k zrušeniu termínu pojednávania nariadeného na 22. apríl 2004 došlo z dôvodov na strane okresného súdu, ďalšie dve pojednávania (13. mája 2004 a 29. júna 2004) boli odročené z dôvodov na strane   žalobkýň (neúčasť ich   právnych   zástupcov   na   pojednávaní,   nesplnenie   procesnej povinnosti   uloženej   žalobkyniam   na   pojednávaní   13.   mája   2004   ohľadne   označenia žalovaných). Ústavný súd dospel   po zohľadnení uvedených skutočností k záveru, že na predĺžení celkovej doby prerokovania predmetnej veci v označenom období má podiel tak okresný súd, ako aj správanie žalobkýň, resp. ich právnych zástupcov. Z uvedeného dôvodu nemožno   dospieť   k záveru   o výlučnej   zodpovednosti   či   už   okresného   súdu   alebo sťažovateľky za predĺženie konania v dôsledku zbytočných prieťahov v uvedenom období.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou takéhoto výroku vo vzťahu k okresnému súdu domáhala.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zo strany okresného súdu, prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom priebehu posudzovaného konania konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk z dôvodu ujmy, ktorú utrpela v dôsledku neprimeranej dĺžky konania.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 30 000   Sk   (bod   3   výroku   tohto   nálezu).   Táto   suma   zohľadňuje   charakter   zbytočných prieťahov   v konaní   a s nimi   spojenú   nemajetkovú   ujmu   sťažovateľky   spočívajúcu v pocitoch   právnej   neistoty.   Vo   zvyšnej   časti   ústavný   súd   návrhu   na   finančné zadosťučinenie   nevyhovel.   Neakceptoval   ani   sťažovateľkinu   argumentáciu   ohľadne podstatného zlepšenia jej finančnej situácie v prípade vyhovenia žalobe okresným súdom, k čomu   nedochádza   v dôsledku   neprimeranej   dĺžky   konania,   pričom   žalovaní   užívajú pozemky, ktorých je spoluvlastníčkou, bez akejkoľvek náhrady. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že majetková ujma, ktorá sťažovateľke vzniká užívaním uvedených pozemkov žalovanými,   je   predmetom   konania   pred   okresným   súdom.   Uspokojenie   tohto   nároku nemožno kompenzovať prostredníctvom konania pred ústavným súdom, ktorý v konečnom dôsledku ani nemá právomoc prejudikovať výsledok sporového konania pred všeobecným súdom vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa otázky zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní (bod 5 výroku tohto nálezu).

Pri posúdení intenzity nemajetkovej ujmy sťažovateľky prihliadal ústavný súd okrem dĺžky posudzovaného konania a zistených zbytočných prieťahov (tri roky a tri mesiace) aj na skutočnosť, že sťažovateľka spolu so žalobkyňou v I. rade prispeli k predĺženiu doby prerokovania uvedenej veci v dôsledku nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach podaného návrhu.

4. Sťažovateľka žiadala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v konaní pred ústavným súdom priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky vyčíslila uplatnené trovy za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie sťažnosti z 28. apríla 2004) sumou 9 340 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Predmetom konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy je ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd.   Predmet   tohto   konania   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (III. ÚS 34/03, I. ÚS 129/03).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu 136 Sk. Ústavný súd preto v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške uplatnenej právnou zástupkyňou sťažovateľky, ktorá bola v konaní úspešná, teda 9 340 Sk (bod 4 výroku tohto nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2004