znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 174/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného   advokátom   Mgr.   Miroslavom   Hončárom,   Advokátska   kancelária,Perličková 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručenýchčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 1187/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   (ďalej   len   „okresný   súd“) v   konaní   vedenompod sp. zn. 16 Er 1187/2013.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   15.   novembra   2013okresnému   súdu   návrh   na   zastavenie   exekúcie   vedenej   pod   sp.   zn.   16   Er   1187/2013pre vymoženie sumy 49,16 € s príslušenstvom. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, žeokresný súd vo veci nekonal, preto sa snažil o zjednanie nápravy prostredníctvom sťažnostina prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu, a to 17. decembra 2014.

V   postupe   okresného   súdu   vidí   sťažovateľ   porušenie   svojho   základného   právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ   na   základe   uvedeného   ústavný   súd   žiada,   aby   v   jeho   veci   rozhodolnálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 1187/2013, prikázal okresnému súdu konať v označenejveci bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v celkovejsume 120 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovalabez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemáprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnostialebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorenemôže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavnýsúd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ sa ochrany svojich právdomáhal prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej 13. decembra 2014predsedníčke   okresného   súdu.   Z   obsahu   listu   predsedníčky   okresného   súduzo 16. januára 2015 vyplýva, že táto posúdila sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú a zároveňgarantovala sťažovateľovi prijatie účinných opatrení s cieľom zjednania nápravy.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti a súvisiacich relevantných okolnostídospel k názoru, že sťažovateľ síce pred tým, ako sa obrátil so svojou sťažnosťou na ústavnýsúd (7. január 2015), uplatnil dostupný prostriedok nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona oústavnom súde   sťažnosť na prieťahy v konaní doručenú okresnému súdu 13.̶ ⬛⬛⬛⬛ decembra2014,   avšak   príslušnému   všeobecnému   súdu   neposkytol   dostatočný   časový   priestorvytvárajúci   reálne   možnosti   na   odstránenie   neželaného   stavu   zapríčineného   jehonečinnosťou.

Vychádzajúc   z   uvedeného,   prihliadajúc   na   svoju   konštantnú   rozhodovaciu   prax,kvalifikuje   ústavný   súd   podanie   predmetnej   sťažnosti   okresnému   súdu   v   okolnostiachprípadu iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takátosťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatieopatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS74/05, IV. ÚS 48/06, III. ÚS 137/07), navyše ak bola sťažnosť podaná ústavnému súdu už 7.januára   2015,   teda   ešte   pred   vybavením   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   zo   stranypredsedníčky okresného súdu.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súderozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súdrozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015